Český týždeň: V druhom kole o post prezidenta možno zabojujú dvaja bývalí členovia KSČ

Prezidentská kampaň vstúpila do ostrejšej fázy. Organizácie žiadajú, aby politici pre LGBTQ+ ľudí okrem vyhlásení aj niečo reálne urobili. Voľba zástupcu ombudsmana dopadla prekvapujúco dobre.

Prinášame pravidelný český newsfilter – zhrnutie toho najdôležitejšieho, čo sa stalo v Česku za uplynulý týždeň. Udalosti vybral a komentoval editor Českého rozhlasu Plus Kirill Ščeblykin.

1. Spor o generála Pavla

Zdá sa, že kampaň k prezidentským voľbám, ktorá doteraz prebiehala v skôr ospalom tempe, začala trochu naberať na obrátkach. Najviac ju zatiaľ na sebe pocítil generál vo výslužbe Petr Pavel.

Ten svoju kariéru začal v 80. rokoch v Československej ľudovej armáde. Po revolúcii sa potom Pavel veľmi úspešne zapojil do štruktúr demokratického Česka. Postupne sa vypracoval na pozíciu náčelníka generálneho štábu a niekoľko rokov bol aj predsedom vojenského výboru NATO – teda najvyšším vojenským predstaviteľom severoatlantickej aliancie.

Od začiatku Pavlovej kampane sa však objavuje kritika jeho pôsobenia v armáde pred rokom 1989 a aj faktu, že vstúpil do KSČ. Teraz sa rozhorel spor o kurze vojenského spravodajstva, do ktorého Pavel ešte za komunizmu nastúpil.

Pavel tvrdí, že do kurzu nastúpil, pretože to bola jediná možnosť, ako sa neskôr stať vojenským diplomatom. Historik Petr Blažek však tvrdí, že Petr Pavel sa aktívne pripravoval na kariéru vojenského spravodajcu slúžiaceho komunistickej diktatúre. Server Novinky, patriaci k denníku Právo, priniesol výpoveď jeho spolužiaka v podobnom vyznení.

Celá kauza potom nabrala trochu bizarný nádych, keď Facebook na nejaký čas zablokoval Blažkov post. Čoskoro sa objavilo obvinenie, že americká korporácia v Česku cenzuruje slobodu slova. Petr Pavel potom nahral video, kde parodoval predstavu, že všemocne manipuluje verejnou mienkou.

Budúci týždeň by mal bývalý premiér Andrej Babiš oznámiť, či sa chystá vstúpiť do prezidentskej kampane. Pokiaľ to urobí, budú viac než tridsať rokov po páde komunizmu dvoma najväčšími favoritmi muži, ktorí vstúpili do KSČ v čase normalizácie.

Je to zaujímavý moment, pretože kritika komunistickej minulosti bola jedným z hlavných spôsobov, ako sa vymedziť voči Andrejovi Babišovi. Teraz má tento problém aj kandidát „druhého tábora“.

Skôr než o unikátnom zlyhaní Petra Pavla to vypovedá o realite predrevolučnej československej spoločnosti. Hoci sa z verejných debát zdá, akoby Česi pochádzali predovšetkým z disidentských rodín, KSČ mala viac než milión a pol členov.

Prípad generála Pavla navyše ponúka možnosť viesť debatu o tom, čo musí človek urobiť pre to, aby odčinil svoju minulosť. Pavel je nositeľom vojenských rádov Francúzska a USA a počas vojny v Juhoslávii viedol prápor, ktorý oslobodil ostreľovanú francúzsku jednotku. Dokáže to vykompenzovať fakt, že vstúpil v 80. rokoch do KSČ a slúžil armáde komunistickej diktatúry? A pokiaľ nie, tak čo by mal urobiť?

2. Čas už niečo robiť

Na Václavskom námestí v centre Prahy demonštrovali tisíce ľudí za práva LGBRQ+ ľudí. Česko síce pôsobí v tomto ohľade tolerantnejšie než Slovensko, aj tak tu však čelia queer ľudia nielen útokom, ale aj nerovnému postaveniu v rámci českej spoločnosti.

Demonštrácia, ktorú usporiadalo viacero iniciatív, mala okrem iného podporiť tri zákonné zmeny: schválenie manželstva pre všetkých, koniec nútených sterilizácií transrodových osôb, ktoré prechádzajú tranzíciou, a zároveň sprísnenie postihov za útoky na LGBTQ+ ľudí, aby boli na jednej úrovni so zločinmi z nenávisti voči rasovým alebo národnostným menšinám.

Na akcii vystúpil aj Roman Samotný a novinár českého Deníka N Filip Titlbach, ktorý na demonštrácii prečítal list Jurajovi a Matúšovi, ktorý napísal. „Všetci sme tou nedostatočnou spoločenskou a politickou reakciou zdrvení a šokovaní. Vaše životy sú však príliš drahé na to, aby sme to tak nechali. Nebudeme mlčať. Nenecháme sa paralyzovať strachom. A budeme si pamätať, kto má krv na rukách. Juraj Vankulič a Matúš Horváth, nikdy na vás nezabudneme a ponesieme váš odkaz ďalej,“ uzavrel novinár svoj list.

Sústrasť prevádzkovateľovi Teplárne, ktorý v Prahe bol tiež, vyjadril predseda senátu Miloš Vystrčil (ODS). Minister vnútra Vít Rakušan (STAN) na Twitteri vyhlásil, že Česko patrí na Západ a treba konečne schváliť manželstvá pre všetkých.

Že je dávno čas na manželstvá pre všetkých, je iste pravda. Bohužiaľ, na tom sa nezhodne ani deklaratívne prozápadná česká vláda a rovnaký názor ako Rakušan nemá dosť poslancov a senátorov.

3. Zástupca ničiteľa úradu

Úrad ombudsmana bol až do posledných rokov ctenou inštitúciou, ktorú viedli uznávaní právnici ako Otakar Motejl alebo bývalá disidentka Anna Šabatová.

Posledné roky však jeho činnosť podkopáva jeho šéf Stanislav Křeček. Křeček nielenže, eufemisticky povedané, nepatrí k najväčším expertom na ľudské práva, jeho výroky voči Rómom dokonca vyvolali reakciu senátu a Európskej komisie.

Křeček však súčasne vyštval svoju schopnú zástupkyňu Moniku Šimůnkovú, ktorá už nemohla znášať schválnosti, ktoré jej chystal, a zároveň svoju prácu ani nemohla vykonávať, pretože jej Křeček odobral agendu.

Teraz bude mať Křeček nového zástupcu, ktorý ho bude výrazne odborne prevyšovať. Snemovňa zvolila právnika Alexandra Schorma, ktorý zastupoval Česko pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Ako bude teraz táto inštitúcia fungovať dohromady, nie je jasné. Nezostáva nič iné než Schormovi držať palce, aby na úrade vydržal.

Zaujímavé texty:

Terajšia voľba Schorma do roly zástupcu tak môže vyzerať ako vydarený reparát, hoci v inom zložení snemovne a do nižšej funkcie. Vydýchnuť si s úľavou, že dnešní politici už vedia, čo znamená verejná ochrana práv a akú škodu môže napáchať zle vybraný človek, by však bolo naivné, hoci koniec je dobrý. V senáte to dlho vyzeralo, že spolu so Schormom postúpi do konečnej voľby v Snemovni aj právnik Jakub Kříž, proti ktorému sa listom ohradilo 35 organizácií obhajujúcich ľudské práva ohrozených skupín – upozorňovali, že Kříž spolupracuje s Alianciou za rodinu a Hnutím pre život, ktorých „postoje sú blízke extrémnej pravici“, a je členom ultrakonzervatívnej cirkevnej organizácie Opus Dei.

Ivana Svobodová o okolnostiach zvolenia nového zástupcu ombudsmana (Respekt)

Prakticky nikto narodený po roku 1970 si dnes nemôže byť istý, ako by sa v dospelom veku za normalizácie zachoval. To je tá správna, varovná, hoci asi neuspokojivá odpoveď. Havel nám ju ponúkal už v roku 1989, hoci si ako väzeň svedomia mohol dovoliť omnoho ostrejší tón. Jeho ponuku sme však neprijali. Takže sme sa teraz s tridsaťročným oneskorením dostali do celkom absurdnej situácie, v ktorej elitný normalizačný vojak nepochopiteľne popiera, že by červená knižka mala vplyv na jeho kariéru. A kritici sa ho – hoci aj v úlohe generála odviedol prvotriedne služby demokratickej republike – snažia zobraziť ako jedno z chápadiel komunistickej čvargy, ktorej sprisahanie stále ešte neprestalo ohrozovať krajinu.

David Klimeš o spore o generála Pavla (Aktuálně)

Pokiaľ niekto cielene, manipulatívne a podpásovo straší verejnosť, že zavedenie „manželstiev pre všetkých“ posilní obchodovanie s deťmi, vedie to k tomu, že z LGBTQ+ ľudí sa stáva démonizovaná skupina. Podľudia, neľudia, nepriatelia normálnej spoločnosti, škodcovia, ktorých je možné strieľať.

Kamil Fila v polemike s Ondřejom Neffom vyvracia najčastejšie argumentačné fauly voči LGBTQ+ (Heroine)

„Jenda!“ volá bývalá ministerka financií za ANO Alena Schillerová a vy máte chvíľu pocit, že sa asi snaží privolať psíka, ktorý jej utiekol z vôdzky. Nie je to tak, dívate sa na začiatok asi najintímnejšieho rozhovoru, aký táto česká politička kedy dala. Dôjde v ňom na objímanie stromov i na chvíľku poézie. Teda pokiaľ ste všetkému ochotní veriť.

Matěj Schneider v profile opisuje kúzlo youtubera Jana Špačka, ktorý sa v rozhovoroch pomocou trápnosti dostáva politikom pod kožu (Seznam Zprávy)

Citát týždňa:

„Roman Samotný mi povedal, že bolo otázkou času, kedy sa na Slovensku niečo hrozné niekomu z LGBTQ+ komunity stane. Nenávisť voči LGBTQ+ je pre mňa rovnako neprijateľná ako antisemitizmus. Vyjadriť ľútosť a sústrasť nestačí – nesmieme mlčať, musíme sa proti zlu a nenávisti jasne postaviť.“

Miloš Vystrčil (ODS), predseda českého Senátu