Denník N

Elektrárne bombardovalo aj NATO v Juhoslávii. Sú to však úplne iné prípady, hovorí odborníčka

Ukrajinskí hasiči bojujú s požiarom po ruskom raketovom útoku na elektráreň v Charkive. Foto - TASR/AP
Ukrajinskí hasiči bojujú s požiarom po ruskom raketovom útoku na elektráreň v Charkive. Foto – TASR/AP

Na Ukrajine sa točia videá, ako si vyrábať dlho horiace kahance. Mestá vyraďujú trolejbusy a nahrádzajú ich dieselovými autobusmi.

A vo výťahoch si niekde nechávajú pohotovostné balíčky s baterkou, jedlom, vodou a plienkami pre dospelých pre prípad, ak by tu ľudia zostali zaseknutí hodiny.

Ukrajina sa učí žiť s pravidelnými výpadkami elektrickej energie. Blackouty prichádzajú v podstate každý deň najmä na východe a severe krajiny. A aj keď prúd ide, vláda vyzýva ľudí, aby s elektrinou večer, v čase najväčšej spotreby, šetrili.

Úrady hovoria, že útokmi, s ktorými začali Rusi systematicky 10. októbra, poškodili viac ako tretinu energetickej sústavy krajiny. Ako píše Washington Post, presne vedia, kam mieriť. Majú staré sovietske plány ukrajinskej energetickej sústavy a na niektoré ciele útočia opakovane.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen povedala, že ide o vojnové zločiny. Odborníci však hovoria, že toto tvrdenie neplatí automaticky. Nie každý útok na elektrickú infraštruktúru je automaticky vojnový zločin.

„Za vojnové zločiny ich môže vyhlásiť medzinárodná autorita, ktorá posúdi, čo a ako sa stalo a či v tom bol úmysel. Ale áno, tieto útoky na civilné ciele na Ukrajine sú veľmi vážnym kandidátom na vojnové zločiny,“ hovorí vyslúžilý slovenský generál Pavel Macko.

Nie je to novinka

Rusi však zďaleka nie sú prví, kto v dejinách ostreľuje elektrickú infraštruktúru nepriateľa.

„Útoky na energetickú infraštruktúru boli súčasťou viacerých moderných vojen,“ hovorí slovenský doktorand v obore strategických štúdií na Leidenskej univerzite a vedecký pracovník na Univerzite obrany v Brne Samuel Žilinčík.

„Očakávania od týchto útokov sú rôzne: od ambicióznych nádejí, že prinútia obyvateľstvo povstať proti vlastnému režimu, cez nádeje o celkovej paralýze protivníkovho spoločenského či vojenského systému až po menej ambiciózne túžby, že tieto typy útokov aspoň sťažia protivníkovi generovanie vojenskej sily, prípadne vedenie bojových operácií,“ hovorí.

Jedným z príkladov je bombardovanie Iraku v rokoch 1991 a 2003 či Juhoslávie v roku 1999 zo strany amerických, respektíve spojeneckých vojsk. Napríklad počas operácie Púštna búrka v roku 1991 poškodili 28 cieľov, ktoré súviseli s energetickým systémom Iraku.

V prípade Juhoslávie podľa správy Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu zasiahli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie