Bieloruský denník: Podporujú Bielorusi Putinovo Rusko vo vojne proti Ukrajine?

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

V predchádzajúcich častiach denníka ste sa mohli dozvedieť, že Bielorusi nechcú, aby ich armáda bojovala na strane Ruska proti Ukrajine, a celkovo aktívne podporujú Ukrajinu.

V Bielorusku sa konali protivojnové protesty, partizánske akcie na železnici (to všetko s cieľom zabrániť zásobovaniu ruskej armády), veľa dobrovoľníctva a darcovstva; koniec koncov, stovky bieloruských dobrovoľníkov práve teraz spolu s ukrajinskými ozbrojenými silami oslobodzujú Ukrajinu od okupantov.

Čo si však Bielorusi myslia o Rusku a osobitne o Putinovi na pozadí vojny? Ako sa zmenil vzťah k ruskému vedeniu po tom, čo Kremeľ podporil Lukašenka?

Pozrieme sa na dostupné výsledky prieskumu a vypočujeme si názory Bielorusov a Bielorusiek.

Postoj Bielorusov k Putinovi pred vojnou a protestmi

Marina, 35 rokov (mená respondentov tu a nižšie sú z bezpečnostných dôvodov zmenené)

„Ja a moji rodičia, a potom aj moji priatelia, sme sledovali správy z Ruska a vzhľadom na rozdiel časových pásiem sme Nový rok oslavovali dvakrát: podľa moskovského aj minského času. Niektorí moji známi síce nepočúvali Lukašenkov novoročný pozdrav, ale vypočuli si Putinov. A, samozrejme, púšťali sme si ruské kanály: úroveň tamojších relácií bola vyššia.

Nikdy som si nemyslela, že Bielorusko je súčasťou Ruska. Ale sledovať ruské správy, politické udalosti, celebrity vždy bolo omnoho fascinujúcejšie. Putin je, samozrejme, diktátor, ale zdal sa byť ‚jemnejší‘, ‚inteligentnejší‘ alebo tak nejak. Takto bol vnímaný v porovnaní s Lukašenkom.“

***

Vzťah Bielorusov k Rusku bol a aj naďalej je pozitívny. Bielorusko už dlho žije v podstate v ruskom informačnom priestore. Mnohí majú za našou východnou hranicou príbuzných a priateľov. Okrem toho by bolo hlúpe popierať, že spoločná sovietska minulosť v niektorých ľuďoch vyvoláva nostalgiu a túžbu viac sa zapájať do ruského života.

Čo sa zmenilo po protestoch

Po voľbách si Bielorusi a Bielorusky, ktorí nesúhlasili s režimom, dlhší čas mysleli, že Rusko môže situáciu vyriešiť v prospech protestov. Rovnakú myšlienku v rôznych obdobiach a formuláciách prezentovali aj lídri demokratických síl: Sviatlana Cichanovská, Pavel Latuško a ďalší. Tieto nálady pretrvávali aj po tom, čo Putin zablahoželal Lukašenkovi k víťazstvu vo voľbách a začal mu pomáhať novými pôžičkami.

Tri mesiace po voľbách sa protestné publikum domnievalo (podľa prieskumu Centra nových ideí a Ľudovej iniciatívy pre prieskum verejnej mienky), že Rusko by ešte mohlo odsúdiť násilie i falšovanie a potom odstaviť finančnú podporu pre Lukašenka.

Podľa iných prieskumov sa postoj Bielorusov voči ruskému vedeniu zhoršil len minimálne a naďalej zostáva pozitívny. Bieloruskí demokratickí politici využili aj tento malý rozdiel v postoji k Rusku – ako argument na to, aby podporili národ v boji proti Lukašenkovi. Niekoľko percentuálnych bodov však na Kremeľ zjavne veľký dojem neurobilo – najmä na pozadí plánov na vojnu.

Podľa Centra východných štúdií začiatkom roku 2021 napriek priamej podpore Lukašenkovho režimu vyše 60 % Bielorusov pozitívne hodnotilo Vladimira Putina.

Nikita, 28 rokov

„Bol som presvedčený, že Kremeľ nevystúpi proti Lukašenkovi otvorene, ale bola nádej, že Putin prestane bieloruskému diktátorovi dávať peniaze – a celý systém sa zosype. Protest nikdy nebol protiruský ani proeurópsky; chceli sme sa zbaviť diktatúry a viesť normálny život. Vidím, že rovnaká nálada bola aj medzi demokratickými politikmi – nežiadali Rusko o podporu, aby spoločne zosadili diktátora. Hlavným odkazom bolo ‚nepodporujte zločinca a my sa s ním porátame sami‘.“

Čo sa zmenilo po vypuknutí vojny

Po vypuknutí vojny sa podľa prieskumov Chatham House počet Bielorusov, ktorí vnímajú Rusko negatívne, zvýšil z približne 10 % na 20 %. Napriek tomu má 71 % Bielorusov pozitívny postoj k Rusku, ktoré 24. februára zaútočilo na Ukrajinu.

Novšie prieskumy vnímania Putina Bielorusmi, žiaľ, nie sú k dispozícii, ale cítiť, že hodnotenie ruského prezidenta, ako aj Ruska samotného, sa veľmi nezmenilo. Zaujímavé je, že sa to spája s aktívnou podporou Ukrajiny zo strany bieloruskej občianskej spoločnosti.

Podobný rozsah podpory Ruskej federácie – a to fakticky, nie podľa prieskumov – zo strany Bielorusov nevidíme.

Výčitky za „múdreho Putina“ a „de facto ruský Krym“

Verejné osoby z Ukrajiny a niektorí radikálni bieloruskí demonštranti radi vyčítajú Sviatlane Cichanovskej a jej štábu proruské názory. Čo je, samozrejme, zásadný omyl: demokratické sily Bieloruska a Cichanovská sa v prvých dňoch vojny osobne postavili na stranu Ukrajincov.

Odkiaľ sa to teda vzalo?

Už počas volieb v Bielorusku sa Sviatlany Cichanovskej pýtali, komu patrí Krym. A ako kandidátka, ktorá chcela prilákať čo najviac voličov, na to odpovedala pragmaticky: Krym je de iure ukrajinský, ale de facto ruský. V danom kontexte to znelo uspokojivo aj pre väčšinu bieloruských voličov.

Po voľbách v septembri 2020 Sviatlana Cichanovská v rozhovore pre významný ruský spravodajský portál RBK označila Putina za „múdreho politika“. Aj v tomto povolebnom kontexte, keď i protestujúce publikum očakávalo, že Kremeľ aspoň prestane podporovať Lukašenka, išlo o prejav pragmatickej politiky. Nevyšlo to.

No ešte pred začiatkom vojny a najmä po ňom Cichanovská, ako aj celkovo všetky demokratické sily v Bielorusku otvorene podporovali Ukrajinu a odsudzovali kroky Putinovho Ruska.

Vplyv ruského informačného poľa je však stále veľký – a to je výzva pre bieloruskú opozíciu.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.