K referendu o „americkej“ základni na Sliači
V období krutej a neľútostnej diktatúry liberálnej demokracie občania Sliača hrdo pozdvihli hlavy, rozhodli sa brániť a zorganizovali si referendum.
Autor je prekladateľ a bývalý diplomat
Vyrastal som v Banskej Bystrici, a preto si veľmi dobre pamätám nielen na ruské tanky na námestí a obrnené vozidlá rachotajúce našou ulicou, ale aj na stíhačky, vrtuľníky a ťažké dopravné lietadlá, ktoré nám roky burácali nad hlavami. A to občas až tak, že sa mama modlila, aby nám zvuková vlna neporozbíjala všetky okná.
V tejto súvislosti si ešte veľmi dobre pamätám na dve veci: nikto z nás Slovákov a Čechov v roku 1968 žiadne referendum o súhlase či nesúhlase s vtrhnutím polmiliónovej armády do našej krajiny neorganizoval a nikto z nás Bystričanov, Sliačanov, Zvolenčanov, Badínčanov a ďalších v okolí neorganizoval ani referendum o tom, či si tam Rusi môžu alebo nemôžu urobiť na dvadsať rokov svoju vojenskú leteckú základňu a na ďalších sto rokov zdevastovať životné prostredie, akoby to bolo u nich doma.
Samozrejme, nielen pamätníci sa pousmejú, aké referendum a kto by sa ho odvážil v danej situácii zorganizovať, ale poďme sa pre potrebu tejto glosy tváriť, že to bola normálna doba v normálnej nezávislej slobodnej krajine. Z toho by v takomto prípade vyplývalo, že sa občania proste rozhodli žiadne referendum nezorganizovať, lebo im okupácia i ruské vojenské letisko za humnom vyhovovali.
V roku 2022, v období krutej a neľútostnej diktatúry liberálnej demokracie, však občania Sliača hrdo pozdvihli hlavy, rozhodli sa brániť a referendum si zorganizovali.