Denník N

Vedkyňa Weidenkaff: Myslím si, že prídeme na to, ako ľudstvo zachrániť. No treba prestať byť leniví a viac myslieť na iných

Anke Weidenkaff. Foto N - Tomáš Benedikovič
Anke Weidenkaff. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Všetci musíme zmeniť svoj prístup k prírode a k tomu, ako žijeme, hovorí nemecko-švajčiarska chemička a materiálová vedkyňa Anke Weidenkaff. „Môže sa stať, že jedného dňa prídeme na to, ako využiť slnečné svetlo a premeniť ho na zdroj čistej energie, ale zmeniť celú spoločnosť na zodpovednú, to musíme urobiť všetci.“

Hlavným cieľom jej vedeckej práce je výskum nových materiálov, ktoré by ľudstvo priviedli k zavedeniu cirkulárnej ekonomiky namiesto tradičnej lineárnej.

Na Slovensku bola členkou medzinárodnej poroty ESET Science Awards 2022.

Aká bola vaša cesta k vede?

Nebola priamočiara. V období, keď som sa rozhodovala, čo budem robiť po strednej škole, ma môj strýko presvedčil, aby som nešla na vtedy veľmi populárny au pair program do Spojených štátov, kam išlo veľa z mojich vtedajších priateliek. Povedal mi, že tam budem len „lacnou upratovačkou“. Aj vďaka tomu som svoj zámer prehodnotila a prihlásila som sa na vysokoškolské štúdium medicíny.

V Nemecku to však vtedy fungovalo tak, že miesto štúdia medicíny vám pridelili centrálne, nemohli ste sa prihlásiť na vami vybranú univerzitu. Ja som sa tak dostala do mesta, kde som bývať nechcela, takže som sa najprv rozhodla absolvovať praktický kurz. V rámci neho som začala pracovať v detskej nemocnici. Po pár mesiacoch som pochopila, že to nie je práca pre mňa. Mentálne som nezvládala nápor emócií a smútok, s ktorým sa liečba ťažko chorých detí spája. Nevedela som to vydržať a štúdium medicíny som opustila.

S podporou rodiny som sa rozhodla pokračovať v štúdiu farmácie, ktorá sa v tom čase považovala za vhodnú najmä pre ženy, lebo práca umožňovala aj skrátený pracovný úväzok a možnosť venovať sa rodine. Vyštudovala som teda farmáciu a začala som pracovať v lekárni. Práca ma však nenapĺňala a ja som sa rozhodla pre ďalšie štúdium, tentoraz chémie. V oblasti chemickej vedy pôsobím dodnes.

Čo vás presvedčilo, že práve chémia je to správne rozhodnutie?

To nikdy neviete. Bola som mladá, neviem presne, čo rozhodlo. Pracovné podmienky, ktoré som mala v lekárni, kde som vtedy bola zamestnaná, sa mi nepáčili. Všade sme mali kamery, náš nadriadený sledoval,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Klimatická kríza

Prírodné vedy

Rozhovory

Veda

Teraz najčítanejšie