Na Slovensku majú politici a cirkev queer ľudí za handru, s ktorou môžu získať hlasy a nepriateľa, hovorí queer Eduard

„Prišli páni, či si môžu prisadnúť. Hovorím: ‚Dobrý večer, samozrejme.‘ A oni na mňa začali revať: ‚Vy ste buzerant?‘ V tej chvíli som sa úplne vypol. Úplne som prestal reagovať, robil som, že tam nie som.“ Eduard Štréblů vo svojich štrnástich rokoch urobil coming out. V rozhovore pre Deník N opisuje, čo pre to zažíval a aké skúsenosti si odniesol zo života v Izraeli, Prahe, Plzni a teraz z Ústí nad Labem.

Čo sa z rozhovoru okrem iného dozviete:

• Prečo sa queer ľudia začali báť?
• Z akého dôvodu sa Eduard Štréblů cíti ako človek druhej kategórie?
• Kedy urobil svoj coming out a ako to prijala rodina?
• Aké bolo byť queer človekom v škole v Tel Avive?
• Ako sa správajú ku queer ľuďom v Tel Avive a ako v Jeruzaleme?
• Prečo mal Štréblů väčší strach v Moste než v Izraeli?
• Čo odkazuje mladým ľuďom, ktorí majú strach urobiť coming out?

Máte strach pre to, že ste gay?

Trochu to upresním. Sám seba už takto neoznačujem. Som prosto queer človek. To je asi tá najlepšia nálepka, akú mi môžete dať.

Bola som vlastne trochu zmätená, keď na demonštrácii na Václavskom námestí padali z pódia aj také výrazy, ako „teplý“. Nechcem sa nikoho dotknúť a zakaždým tápem, aké slovo vlastne použiť. Pripadá mi, že keby som vám povedala, že ste teplý, tak je to urážlivé. Ale o sebe tak hovoriť môžete. Podobne to vnímam aj u Rómov, o ktorých hovoríme ako o Rómoch, ale oni sami výraz cigáň používajú. 

Asi je dôležité, ako sa označuje každý človek individuálne. Ja som queer človek. To je naozaj pre mňa tá najlepšia nálepka. Pokiaľ o mne hovoríte ako o Edovi, už sa do toho zapájajú aj ďalšie veci. Keď ma nazvete homosexuálom, gayom, tak to prosto už nie je pravda.

Pretože vás to definuje iba v otázke sexuálnej orientácie?

Áno, postupne prichádzam na to, že už si nepripadám ako muž. Ani ako homosexuál.

Čo sa teda skrýva vo vašom prípade pod označením queer? Ale pýtam sa na intímnu vec, pokojne to môžeme vynechať, pokiaľ chcete. A slovo queer sa pôvodne používalo hanlivo. 

Áno, pôvodne sa používalo v anglicky hovoriacom svete ako nadávka. Už niekoľko dekád sa to tam však queer ľudia snažia prevziať späť a používajú to ako oficiálny termín. U nás je to omnoho ľahšie, pretože my tu tú negatívnu konotáciu nemáme, to slovo preberáme už rovno pre označenie LGBTQ+ ľudí. Ja osobne slovo queer používam pre svoju identitu. Viem, že sú ľudia, ktorí tak označovaní byť nechcú, ale väčšina ľudí v Česku to chápe tak, že tento termín označuje úplne všetko, čo nespadá do heteronormatívneho modelu.

U seba slovom queer hovorím, že ani v kategórii svojej orientácie, ani v kategórii genderu ako rodu do majoritných kategórií nezapadám. Cítim sa slobodne v tom, ako sám seba spoznávam a objavujem – a už o sebe ako o mužovi nehovorím. V tejto kategórii tak o sebe nepremýšľam už niekoľko rokov. Dokázal som v sebe objaviť svoju ženskosť, ktorá vo mne bola od malička dusená. Zrazu vychádza von a veľa vecí sa mi v hlave ujasňuje. Uvedomujem si všetko, čo by vo mne zostalo zatvorené, pokiaľ by som sám svoje vnútorné krabice neotvoril.

Ľudia nie sú položky z excelovej tabuľky, takže skrátka sa do toho správneho políčka trafiť ani nemôžete. 

Asi tak.

Preto ste si aj nechali zmeniť priezvisko zo Štrébl na Štréblů…

Áno. Urobili sme to ja aj moja sestra. Obaja sme nejakým spôsobom genderovo nastavení inak. Priezvisko sme si zmenili pre to, aby znelo neutrálne. Také priezvisko používajú aj trans osoby, ktoré sú v tranzícii a ešte nemajú úradne svoje pohlavie zmenené, ale už sa správajú podľa toho, aké pohlavie chcú mať.

Vy tiež prechádzate tranzíciou?

Nie.

A nebudete?

Nad tým stále premýšľam.

Na začiatku som sa pýtala, či máte po udalostiach v bratislavskom klube Tepláreň po vražde dvoch nevinných ľudí strach. 

Mám. Veľmi som premýšľal nad tým, či si mám teraz nechať vyvesenú vlajku, ktorú som si v byte z okna vyvesil pre Matúša a Juraja. Veľmi dlho som sám so sebou polemizoval, či si to môžem dovoliť.

Upresním, že bývate v Ústí nad Labem. 

Áno. A tá vlajka tam nakoniec visí a visieť bude. Zatiaľ som dokonca ani nemal žiadne reakcie od susedov, čo sa nedá povedať o tom, keď som vyvesil vlajku v Prahe, kde som pred rokom žil. Vtedy dokonca došlo k agresívnemu