Denník N

Generácia 89: Sociológ Vašečka počítal, že to bude maratón, ale nečakal, že si na ceste zlomíme chrbticu

Mladý Michal Vašečka. Foto – archív Michala Vašečku

Generácia 89 je séria rozhovorov s ľuďmi, ktorým November zmenil život a oni dnes ovplyvňujú tie naše.

V novembri 1989 ešte neboli dospelí. Boli už dosť starí na to, aby vnímali, čo sa okolo nich deje, ale veľké rozhodnutia mali ešte pred sebou. Dnes sú to ľudia, ktorí zásadným spôsobom ovplyvňujú verejnú diskusiu alebo priamo riadia krajinu. Je to Generácia 89 – nie v zmysle, že by November organizovali alebo boli jeho tvárami, ale sú to ľudia, ktorým Nežná revolúcia zmenila životy. Prišla pre nich a pre ne v pravý čas.

Michal Vašečka je sociológ a je jedným z najvýraznejších komentátorov súčasnosti. Jeho názory a hodnotenia majú v spoločnosti veľkú váhu. V lete roku 1989 sa pripravoval na emigráciu a Československo videl ako koncentrák, obohnaný ostnatým drôtom. Dnes má obavy, či sme so slobodou naložili rozumne a dostatočne dobre. „Bojím sa, že pri bilancovaní o nejaký čas možno ako generácia zistíme, že to celé nemalo zmysel.“

Čo ste robili v lete v roku 1989?

Mal som 17 rokov. V septembri som nastupoval do maturitného ročníka na gymnáziu. Hneď na začiatku prázdnin som išiel za našimi rodinnými priateľmi na Litoměřicko. Otcov priateľ Zdeněk Bárta bol jedným z hovorcov Charty 77. Išiel som k nim prvýkrát a hneď som vhupol do stretnutia evanjelických farárov, ktorých otvorenosť a priamosť pri pomenovávaní problémov ma fascinovala. Večer som išiel spať s tým, že svet už nebude nikdy rovnaký, a – ráno vonku stáli policajné vozy a množstvo eštebákov. Prvý raz v živote ma legitimovala polícia a hneď tajní. Zľakol som sa. Bolo mi jasné, že toto sa dostane do školy a bude z toho problém.

Potom som išiel na folkový festival Porta do Plzne, kde Vladimír Merta zahral svoju slávnu pieseň Vzdálené výstřely, v ktorej otvorene spieval, že takto to ďalej s komunistickým režimom nejde, pretože „rozkazy ke střelbě jménem lidu nedal nepřítel, ale komunista“. Vtedy som prvý raz pocítil, že režim neprežije. Že sa niečo musí stať.

No a na konci leta si ma posadil otec a povedal mi, že práve s Ivetou Radičovou napísali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Generácia 89

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie