Denník N

Naoko sme boli dobrá rodina, ale doma ma viedli k nenávisti a ponižovaniu druhých. Bolo ťažké sa z toho dostať

Ilustračné foto - JumpStory
Ilustračné foto – JumpStory

Karolína verí, že množstvo ľudí, ktorých rodičia vedú k pohŕdaniu inými, si nemá šancu uvedomiť, že niečo nie je v poriadku.

Vyrastala v prostredí, ktorému sa hovorievalo dobrá rodina.

V preklade to znamenalo, že rodičia žili spolu, boli zosobášení, obaja mali dobre platenú prácu a vysokoškolské vzdelanie. O jedenásť rokov staršia sestra mala samé jednotky a potom študovala na univerzite.

Auto, trojizbový byt a každé leto dovolenka v Chorvátsku. Dobrá rodina z malého mesta. Naoko.

„Bolo to toxické prostredie plné nenávisti,“ hovorí Karolína, ktorej skutočné a celé meno máme v redakcii. „Nenávideli každého, kto bol lepší a ohrozil ich postavenie na piedestáli, ponižovali ľudí inej farby pleti, gejov a aj tých, ktorí čítali knihy, považovali za trápnych.“

Dnes už tridsiatnička Karolína priznáva, že bolo ťažké sa z toho „vyhrabať“. Začať myslieť inak, ako ju naučili doma, znamenalo spochybniť najdôležitejšie autority z detstva.

„Teraz sa mám dobre, ale pri spätnom pohľade na svoj život sa hanbím za to, aká som bola. Chcela som, aby ma doma mali radi, preto som bola zlá a ubližovala som rovesníkom. Hanbím sa za seba a hnevám sa za to na mamu,“ dodala.

Chcela, aby ju prijali

„Je veľmi komplikované vysvetliť ten rozkol, v ktorom dieťa žije v takejto rodine,“ snaží sa začať svoj príbeh. „Na jednej strane vám doma tvrdia, aká ste vy vážená rodina, aj učitelia v škole vás vnímajú tak, že ste z dobrej rodiny. Takže veríte, že to tak skutočne je, lebo ako dieťa nemáte dôvod neveriť realite, ktorú vám vytvoria.“

Otec doma zväčša čítal noviny alebo pozeral televíziu, takže sa do debát veľmi nezapájal. Mama a sestra, s ktorými Karolína trávila najviac času, neustále niekoho ohovárali.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie