Denník N

Tento článok je o jednej ceste v MHD

Ilustračné foto - DPB
Ilustračné foto – DPB

Jedenásť ľudí, dva kočíky, bugina a invalidný vozík. Ako to asi môže dopadnúť?

Vraj sa ľuďom už ani nechce čítať o tom, ako je vojna a zle a inflácia. Nechce sa im už ani čítať náročné knihy. Alebo sa im už nechce čítať vôbec – ako napríklad mne. A ak už čítajú, tak pekné príbehy. Také, čo ich nezaťažia, lebo realita ich už zaťažuje viac ako dosť.

Tak tu je teda jednoduchý a pekný príbeh, hoci vopred upozorňujem, že záver nie je nič extra (lebo som si ho nevymyslel. Ak by som si ho bol vymyslel, na konci by prišiel ešte nejaký zásadný zvrat).

Minule som cestoval mestskou dopravou. Z Vrakune, lebo aj také príbehy píše život. Keď som nastúpil, na mieste pre kočík bola mamička s kočíkom. V kočíku bolo dieťa.

Potom, tak o pätnásť minút neskôr, sme prišli na zastávku Nivy. A tam sa to začalo. Asi totiž viete, že ten priestor na kočík je naozaj priestorom len na jeden kočík. Alebo na dva, ak sa potlačia, ale vtedy sa už tlačia, a to je ideálna príležitosť na zazeranie a znervózňovanie.

Na Nivách nastupovala pani na vozíčku s amputovanou nohou. Ukrajinka. Viem to preto, že vodička vystúpila, vyklopila jej plošinu a opýtala sa jej, kam ide. Tuším na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie