Kanibalská ekonomika

Autor je novinár a prekladateľ

Renomovaný ruský ekonóm a profesor na Kalifornskej univerzite Oleg Icchoki skonštatoval: „V Rusku sa zavádza daň z ľudského života.“

Keď vypukla vojna a na Putinov režim sa uvalili sankcie, väčšina ekonómov na svete očakávala, že Rusko postihne katastrofa, a niektoré horúce hlavy mu predpovedali osud Titanicu.

Čas však ukázal, že zdrojom súčasnej ruskej katastrofy nie je ekonomika. V najbližších piatich až ôsmich mesiacoch nie je pravdepodobné, že by sa ona stala zdrojom veľkej krízy, po ktorej by sa všetko zastavilo a muselo by sa začať odznova.

V marci ešte existovala nádej, že hospodárstvo bude brzdou vojny, ale nenaplnila sa. Hoci sa naozaj hromadia a narastajú ekonomické problémy a hlavné ekonomické ukazovatele sú čoraz horšie, nemali by sme očakávať jednu veľkú krízu, pretože bude rozložená na dlhšie časové obdobie.

Je pravda, že ekonómovia podcenili zotrvačnosť ekonomiky. Ale mali by sme im to vyčítať? Napokon, nemohli predvídať, aké budú politické opatrenia, ktoré Západ prijal proti Putinovmu režimu. To sa ukázalo o niekoľko mesiacov neskôr, keď sa európske krajiny rozhodli nezaviesť embargo na ropu a plyn v marci a apríli, ale odložiť ho na december. Umožnilo to ruskému finančnému systému nahromadiť značné zdroje hneď po začatí vojny a sankcií, čo ho udržalo mimo krízy. Áno, je tu vážna hospodárska kríza, ale nevyzerá to ako jednorazová menová alebo banková kríza, ktorú každý vidí. Ide o pomalý pád, ktorý bude trvať mnoho, mnoho rokov.

Dnes sa prognózy ekonómov zhodujú v tom, že tento príbeh sa očakáva na päť až desať rokov dopredu. To všetko však predpokladá scenár, v ktorom nenastanú žiadne iné šoky (politické, sociálne a pod.), pričom dnes je oveľa ťažšie očakávať, že nenastanú. V tomto zmysle sa ukázalo, že zdrojom otrasov v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebude ekonomika, ale politika.

Absencia vývozných sankcií spolu s veľmi vážnymi dovoznými sankciami v prvom mesiaci vojny viedla k obrovskému obchodnému prebytku a rozpočtovému prebytku v marci, apríli a máji. Práve tento obchodný prebytok, ktorý sa hromadí od jarných mesiacov, drží ruskú ekonomiku nad vodou. Pre ruské hospodárstvo sa stal bezpečnostným vankúšom. Na konci roka bude obrovský prebytok obchodnej bilancie, približne 12 až 13 percent HDP – práve to ponecháva HDP na relatívne vysokej úrovni, ale zároveň prudko klesla úroveň spotreby a blahobytu obyvateľstva. Nedošlo však k akútnej finančnej kríze, ruská ekonomika sa nachádza v období zotrvačnej stagnácie.

Z čisto ekonomického hľadiska bude zdrojom krízy trvalý rozpočtový deficit, ktorý sa začal v júni, ale zatiaľ kumulovaný deficit neprekročil prebytok z prvých mesiacov roku 2022. Na konci roka bude rozpočtový deficit, ktorý však bude ľahko pokrytý z Fondu národného majetku. Otázkou je, aký veľký bude deficit v roku 2023 a nakoľko je pravdepodobné, že v dôsledku toho dôjde ku kríze.

Ďalším faktorom, ktorý dlhodobo negatívne ovplyvňuje ruskú ekonomiku, je jej primitivizácia. Odtrhnutie Ruska od medzinárodných trhov špičkových technológií a finančných trhov, od dodávok moderných zariadení, strojov a náhradných dielov núti hospodárske subjekty obracať sa na cenovo dostupné, t. j. zastarané náhrady. Zároveň sa strácajú vysokoproduktívne pracovné miesta, napríklad v leteckom a automobilovom priemysle (podľa Rosstatu pokles výroby áut predstavoval 96,7 percenta, výroby lietadiel 98 percent). Mimochodom, väčšina odborníkov je presvedčená, že Rusko už nikdy nebude schopné obnoviť letecký priemysel.

Na druhej strane, hospodárstvo vždy veľmi citlivo reaguje na vývoj v politike. Keď sa raz uskutočnia politické a sociálne reformy, hospodárstvo nikdy nie je prekážkou ani brzdou. Najmä investície (ktoré sú také dôležité pre každú ekonomiku) reagujú oveľa viac na gradient ako na úroveň hospodárskeho rozvoja. Keď sa predĺži plánovací horizont hospodárstva, stane sa obrovským stimulom pre investície.

Dá sa povedať, že budúcnosť ruskej ekonomiky závisí predovšetkým od riešenia politických problémov. Ani tie najbohatšie prírodné zdroje krajinu nezachránia pred úpadkom. V súčasnosti ruská spoločnosť nemá schopnosť koordinovať, zjednocovať a obhajovať svoje verejné záujmy. Mobilizácia to jasne dokazuje. Záujmy spoločnosti sa začínajú veľmi ostro porušovať, v Rusku sa vlastne zavádza daň z ľudského života. Okrem korupcie, na ktorú sú všetci zvyknutí, si teraz štát prišiel po ďalšie ľudské životy a spoločnosť sa nedokáže zjednotiť, nájsť svoj hlas, aby sa tomu postavila.