Psychiater Gábriš: Deti prejavujú čoraz viac otvorenej agresie. Ochota rodičov prijať za to zodpovednosť klesá

Zrejme neexistuje rodič, ktorý by chcel zo svojho dieťaťa cielene vychovať agresívneho človeka. „Deti dnes cítia a vidia okolo seba veľa nenávisti. Na našich klientoch vidíme, že sú agresívnejší, ak niekto čo i len nie je podľa ich predstáv. To majú z domu,“ hovorí v rozhovore psychiater, psychoterapeut a riaditeľ resocializačného zariadenia Ľubomír Gábriš.

Dieťa, ktoré cíti nezáujem rodiča, doma o svojich problémoch mlčí. Mnohí rodičia vzniknuté ticho nevedomky prehlbujú zahŕňaním potomkov materiálnymi vecami. Z bolesti či šikany, ktorú dieťa potichu prežíva, potom často uniká k sebapoškodzovaniu, alkoholu a drogám.

„Prístup dnešných rodičov k problémom detí sa oproti minulosti zásadne zmenil. Nedokážu odhadnúť situáciu. Problémy riešia často veľmi radikálne, aj keď netreba. Zároveň nevedia hľadať pomoc a ani o ňu požiadať,“ zdôrazňuje psychiater.

S Ľubomírom Gábrišom sa rozprávame aj o tom:

• ako sa buduje dôvera medzi rodičom a dieťaťom;
• ako vplýva polarizácia spoločnosti na psychiku detí;
• ako predchádzať tomu, aby sa dieťa stalo obeťou šikany;
• aký veľký význam má vo výchove zapájanie detí do domácich prác;
• akú jednu radu by dal všetkým rodičom.

Existuje konkrétny aspekt, ktorý spája typ výchovy alebo rodiny, z ktorej pochádza väčšina klientov vo vašom resocializačnom zariadení?

To sa nedá jednoznačne povedať. Sú z rôznych rodín. Dôležité je, či je výchova jednotná a či majú rodičia dohodnuté nejaké pravidlá. Ak pravidlá nefungovali, prechádzame k terapii. Ďalšou otázkou je, ako sa k sebe rodičia navzájom správajú. Deti sa pozerajú, kto sa ako správa, a automaticky to preberajú.

Sú deti z neúplných rodín väčšmi ohrozené závislosťami?

Ťažko povedať. Zo skúsenosti viem, že predovšetkým záleží na tom, aký je vzťah dieťaťa s rodičmi a aký je jeho vzťah s rodičom, s ktorým žije.

Môže jeden rodič dieťaťu plne nahradiť prítomnosť druhého rodiča?

V tom je tá najväčšia chyba. Stretávam sa najmä s tým, že mnohé matky chcú dieťaťu nahradiť aj otca, aj brata, aj sestru. Namiesto toho, aby hľadali spôsob, ako by dieťa mohlo mať vzťah s otcom. Dieťa by si malo udržiavať vzťah s oboma rodičmi.

Robí takýto prístup rodiča dieťa citlivejším na negatívne vonkajšie vplyvy?

Závisí to od toho, ako sa cíti doma. Ako na neho vplýva prostredie doma, ako to pociťuje a zvláda. Vplyv má i to, ako je osobnostne vybavené. Sú však určité predispozície, výchovné metódy aj špecifické prostredie, ktoré predurčujú dieťa k tomu, že uniká z domu a bude sa riadiť partiou.

Aké sú to?

Keď napríklad jeden z rodičov povie, že on doma nič nemal, a chce, aby jeho dieťa malo všetko. Základ je, aby