Svetový newsfilter: Rusko sa popri Ukrajine snaží rozvrátiť aj ďalší štát. Tentoraz bez tankov

Dobrý deň,

máme za sebou týždeň politických comebackov. V Brazílii a Izraeli si ľudia zvolili známych, no kontroverzných lídrov, ktorí rozdeľujú spoločnosť. V oboch prípadoch platí, že to nie je tak dávno, čo by si na ich úspech stavil málokto. Potvrdzuje sa, že v politike je možné všetko.

Podobné je to aj s hybridnou vojnou, ktorú vo východnej Európe vedie Kremeľ. Momentálne to cítia v Moldavsku, kde by Vladimir Putin rád videl pri moci niekoho, kto sa nebude pozerať smerom na západ.

Európa: O čo ide Rusom v Moldavsku

Ukrajina nie je jediný východoeurópsky štát, ktorý sa Rusko pokúša rozvrátiť. Kým na Ukrajinu Kremeľ poslal tanky, v susednom Moldavsku na to ide cez špinavé peniaze a tajné služby.

O čo ide: Keď Vladimir Putin začal vojnu na Ukrajine, Moldavsko sa obávalo, že v prípade ruského úspechu bude ďalšie na rade. Časť krajiny je proruská, je v nej odštiepenecké Podnestersko aj s ruskými vojakmi a jeho hranice sú kúsok od Odesy, ktorá bola takisto cieľom Putina.

Ukrajinci svojimi vojenskými úspechmi pomohli ochrániť aj Moldavsko a vojenská invázia dnes nie je veľmi pravdepodobná. Rusko sa však aj tak pokúša výrazne zvýšiť svoj vplyv v krajine a využíva na to metódy ako zo špionážneho trileru.

Cieľom je pád proeurópskej vlády a dosadenie politikov, ktorí by Moldavsko stočili smerom na východ. Prostriedkami sú skorumpovaní politici, milióny dolárov zo štátnych firiem a niečo, čo by malo zaujímať aj nás – drahé energie, ktoré Rusko využíva ako zbraň.

K informáciám o ruských plánoch sa dostala ukrajinská rozviedka, napísal o nich denník Washington Post a nepriamo ich potvrdzujú aj americké úrady, ktoré už uvalili sankcie na hlavné postavy tohto príbehu.

Kto je za tým: Tou najdôležitejšou je Ilan Shor, politik, ktorý je zapletený do miliardového bankového podvodu a z exilu v Izraeli organizuje protivládne protesty. Jeho manželkou je ruská speváčka, ktorá má vyznamenanie od Putina.

Shorovi podľa zistení tajných služieb pomáhajú dva moldavské televízne kanály, ktoré ovláda, no najmä agenti ruskej FSB. On to síce odmieta, no americké ministerstvo financií ho dalo na sankčný zoznam za pokusy o podkopanie moldavskej demokracie.

V Moldavsku to nie je novinka. Aj bývalý prezident Igor Dodon bol proruský a existuje nahrávka, na ktorej priznáva, že bral peniaze od Kremľa. Preto čelí obvineniam z vlastizrady.

Podozrenia zo snahy zvrhnúť vládu už začali v Moldavsku vyšetrovať, no vláda je v neľahkej situácii. Ako povedal vicepremiér Moldavska, Rusko je zahanbené, a keď sa mu nedarí dosiahnuť úspech na Ukrajine, bude ho hľadať inde. Priznáva, že Moldavsko je ľahší terč.

Moldavská prezidentka Maia Sandu. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Moldavsko patrí medzi najchudobnejšie štáty Európy a je totálne závislé od ruských energií. Gazprom môže kedykoľvek zastaviť dodávky plynu. V októbri ich už znížil a pohrozil aj úplnou stopkou (pomôcť v najhoršom by mal aj reverzný tok zo Slovenska).

Jednoduché to však nie je ani vtedy, keď plyn prichádza. Ceny energií sa pre domácnosti za posledný rok zvýšili už šesťkrát a niektoré rodiny na ne dávajú až tri štvrtiny svojich príjmov. Od ruského plynu navyše závisí aj elektráreň, ktorá vyrába 70 percent elektriny pre Moldavsko. Aby to bolo ešte zložitejšie, tá sa nachádza v separatistickom Podnestersku.

No a ďalšie dodávky elektriny prichádzajú z Ukrajiny, ktorá po ruskom bombardovaní má problém zabezpečiť dosť kapacity na svoju vlastnú spotrebu.

Preto je logické, ak sú ľudia v krajine – okrem iného zasiahnutí vyše 30-percentnou infláciou – nespokojní a protestujú. Ťažkosti, ktoré zažívajú obyvatelia Moldavska, by zamávali aj krajinami, ktoré sú omnoho menej proruské.

Shor a ruskí agenti to vedia a využívajú to.

Severná Amerika: Spojené štáty čakajú dôležité voľby

V utorok sa v Spojených štátoch uskutočnia voľby, ktoré výrazne ovplyvnia ďalšie dva roky prezidenta Joea Bidena. Všetko nasvedčuje tomu, že demokrati stratia kontrolu nad kongresom, čo im veľmi skomplikuje vládnutie.

Aká je situácia: Američania si vyberú viacerých lokálnych predstaviteľov vrátane guvernérov, ale najväčšiu pozornosť pútajú voľby do kongresu. Ten pozostáva z dvoch komôr, a to snemovne reprezentantov a senátu.

Budúci týždeň sa budú voliť všetci predstavitelia snemovne a tretina senátorov. V snemovni by mali bez väčších problémov vyhrať republikáni, ktorým vychádza taktika označovať svojich demokratických súperov za „krajne ľavicových socialistov“.

Súboj o senát bude oveľa tesnejší, mierne navrch majú už republikáni. Zdá sa, že rozhodnú tri štáty, a to Nevada, Georgia a Pensylvánia. Strana, ktorá vyhrá v dvoch z týchto troch štátov, bude mať zrejme kontrolu nad celým senátom.

Čo sa rieši: Voľby v polovici volebného obdobia prezidenta sa tradične vnímajú ako referendum o vládnucej strane. Biden za posledné dva roky splnil viacero sľubov vrátane veľkého infraštruktúrneho balíka, ale väčšina americkej spoločnosti mu nedôveruje.

Hlavným dôvodom je vysoká inflácia, ktorá sa v lete blížila k dvojcifernej hranici. Hoci demokrati argumentujú rekordne nízkou nezamestnanosťou a vysokým hospodárskym rastom, väčšina voličov si myslí, že republikáni by riadili ekonomiku lepšie.

Kým republikáni hovoria predovšetkým o vysokej inflácii, demokrati sa v kampani sústreďujú na interrupcie. Jednou z ich hlavných tém je nedávny verdikt Najvyššieho súdu o zrušení federálneho práva na potrat.

Volebná mapa do senátnych volieb. Sedem štátov je podľa portálu RealClearPolitics nerozhodnutých. Zdroj – realclearpolitics.com

Čo sa bude diať: Ak aj napokon demokrati udržia senát, no republikáni získajú väčšinu v snemovni, Bidenova pozícia sa výrazne skomplikuje. Je možné, že mu do konca volebného obdobia neprejde žiadna ďalšia významná legislatíva.

Republikáni navyše zrejme rozpustia komisiu vyšetrujúcu minuloročný útok na Kapitol a budú môcť začať vyšetrovanie Bidenovho syna za jeho údajné podvody v biznise.

Je otázne, ako by republikánske víťazstvo ovplyvnilo americkú pomoc Ukrajine. Hoci veľká časť republikánov stojí za Kyjivom, vplyvné krídlo, ktoré podporuje Donalda Trumpa, je skeptické voči ďalším dodávkam zbraní či finančnej pomoci.

Čítajte viac: Biden bez väčšiny a Trump späť v hre? Ako dopadnú americké voľby a čo to bude znamenať? (Otázky a odpovede)

Latinská Amerika: Bolsonarovi to nevyšlo

Jair Bolsonaro končí ako brazílsky prezident. V mimoriadne tesnom súboji ho porazil bývalý prezident a jeho najväčší rival Luiz Inácio Lula da Silva.

Bolsonaro sa tak stal prvým úradujúcim prezidentom v histórii Brazílie, ktorý prehral voľby.

Aké boli výsledky: Bolsonara ani Lulu netreba špeciálne predstavovať. Keď Lulu pustili z väzenia a neskôr anulovali jeho odsúdenie za korupciu, smerovalo to k tvrdému volebnému súboju, ktorý potvrdí, že aj Brazília patrí medzi krajiny rozdelené na dve polovice.

77-ročný Lula sa postupne v prieskumoch dostal pred Bolsonara, a hoci bol jeho náskok v prvom kole menší, než sa očakávalo, napokon sa stal víťazom aj v tom druhom.

Bolo to tesné: Lula porazil Bolsonara o 1,8 percentuálneho bodu, čo bude hrať v prospech konšpirácií a spochybňovania volieb.

Ako reagoval: Bolsonaro najprv výsledky nekomentoval a mlčanie prelomil až dva dni po voľbách. Nepriznal porážku, no povedal, že sa bude riadiť ústavou a jeho tím začne s odovzdávaním moci.

Odchádzajúci brazílsky prezident však nezačal otvorene spochybňovať výsledok prezidentských volieb. Pred voľbami existovali veľké obavy, že to urobí, a aj to bol dôvod, prečo západní lídri na čele s Joeom Bidenom čo najrýchlejšie gratulovali Lulovi k víťazstvu v slobodných a férových voľbách.

Ešte sme však iba na začiatku a nie je vylúčené, že Bolsonaro si osvojí taktiku Donalda Trumpa a voľby bude navždy spochybňovať. Alebo tomu aspoň pomôže na sociálnych sieťach, kde je mimoriadne silný.

Luiz Inácio Lula da Silva po vyhlásení výsledkov prezidentských volieb v Brazílii. Jaira Bolsonara porazil veľmi tesne. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: V minulosti Bolsonaro hovoril napríklad to, že z úradu ho môže zosadiť iba Boh. A Lulu, podobne ako jeho priaznivci, považuje skôr za diabla. Na víťazstvo bývalého a teraz už aj budúceho prezidenta reagovali protestmi v uliciach a blokádou ciest.

Lula sa už pripravuje na návrat, prezidentom sa znovu stane 1. januára. Bude to mimoriadne náročné, pretože nielen brazílska, ale aj svetová ekonomika je v inej kondícii, ako keď zažil svoju zlatú éru.

Platí aj to, že on už nie je tým politikom, ktorý láme rekordy v rebríčkoch popularity. Pre mnohých je skôr symbolom korupcie, ktorá desaťročie ničí Brazíliu.

Jeho víťazstvo by však malo byť prospešné minimálne pre klímu. Lula sľubuje, že zastaví klčovanie pralesov, ktoré nabralo za Bolsonara rekordné rozmery. Z Brazílie chce urobiť lídra v boji proti klimatickej zmene.

Viac čítajte tu: Chceli ma pochovať zaživa a tu som, vyhlásil víťaz brazílskych volieb. Umiernený Lula zosadil populistu Bolsonara

Ázia: Aj Netanjahu je späť

Politický comeback na vrchol sa tento týždeň konal aj v Izraeli. Piate voľby za tri a pol roka vyhrala strana Likud, ktorú vedie bývalý niekoľkonásobný premiér Benjamin Netanjahu.

Čo sa stalo: Voľby boli v utorok a po dlhom rátaní hlasov izraelský premiér Yair Lapid zatelefonoval vo štvrtok večer Benjaminovi Netanjahuovi. Zagratuloval mu k víťazstvu vo voľbách a zaprial veľa šťastia.

Odovzdávanie moci prebehne ľahko. Tu sa však pozitívny príbeh izraelských volieb zrejme končí. Izraelskú demokraciu čaká menej istá budúcnosť.

Bibi – ako 73-ročného mnohonásobného premiéra v Izraeli volajú – je na ceste zostaviť vládu s ortodoxnými náboženskými stranami a krajne pravicovými Náboženskými sionistami.

Likud získal 32 mandátov a spolu so svojimi spojencami majú v 120-člennom parlamente potrebnú väčšinu 64 kresiel.

Čo to znamená: Jedinú plnohodnotnú demokraciu na Blízkom východe tak zrejme čaká veľmi turbulentné obdobie. Kráľ Bibi, ako pokrikovali po lídrovi pravicovej strany Likud a politikovi obvinenom z korupcie, vyhral svoje šieste voľby.

Podľa politických komentátorov sa však skutočným víťazom volieb stali dvaja extrémisti: Bezalel Smotrič a Itamar Ben Gvir.

Za normálnych okolností by boli na okraji politického spektra, teraz sú súčasťou izraelského politického mainstreamu. Ich zoskupenie Náboženský sionizmus sa stalo tretím najsilnejším subjektom v parlamente s vyhliadkou na dôležité vládne posty, napríklad aj ministerstvo pre verejnú bezpečnosť.

Obavy z vlády: Americký denník Washington Post obavy z ich vstupu do vlády zhrnul do troch základných bodov: často sa vyjadrovali rasisticky a vyhrážali vyhostením Arabov, ktorí „nie sú lojálni voči Izraelu”, v mnohých ohľadoch sa dajú považovať za silne homofóbnu politickú silu, ktorá koketuje so zavedením „terapií” pre gejov, a nakoniec, v minulosti schvaľovali násilie ako akceptovateľný politický nástroj.

Nie je prekvapením, že dlhé roky mal Ben Gvir doma vyvesenú fotografiu Barucha Goldsteina. Teroristu, ktorý v meste Hebron počas rannej modlitby v roku 1994 zastrelil 29 palestínskych moslimov a ďalších 150 zranil.

Afrika: Historická korunovácia kráľa Zuluov

Juhoafrický prezident historickou ceremóniou oficiálne uznal nového kráľa národa Zuluov. V krajine sa opäť rozpútala diskusia, či jeho financovanie nie je mrhaním peňazí daňových poplatníkov.

Aký je kontext: V Juhoafrickej republike žije predovšetkým na juhozápade krajiny zhruba desať miliónov Zuluov. Z histórie sú známi ako výborní bojovníci, ktorí v 19. storočí porazili Britov. Dnes veľká časť ich populácie pracuje v poľnohospodárstve na plantážach s cukrovou trstinou.

Zuluom takmer polstoročie vládol kontroverzný kráľ, ktorý vlani na jar zomrel. Hoci mal 26 detí, po jeho smrti dočasne prevzala moc jedna z jeho šiestich manželiek. Po pár mesiacoch však zomrela aj ona.

Nástupnícku krízu, ktorá rozdelila kráľovskú rodinu, sa podarilo vyriešiť až v auguste tohto roka. Novým monarchom sa stal prvorodený syn zosnulej kráľovnej Misuzulu.

Čo sa stalo: Nového kráľa oficiálne uznal juhoafrický prezident, čo formálne potvrdil minulú sobotu. Na ceremónii, ktorá bola prvou svojho druhu od ukončenia apartheidu v roku 1994, sa zúčastnili desaťtisíce ľudí.

Oslavy boli plné tradičných piesní, tancov a rituálov. Misuzulu si na nich v tradičnom leoparďom kostýme, ktorým chcel vyzdvihnúť zuluskú kultúru, prevzal oficiálny kráľovský dekrét.

Kuriozitou boli sťažnosti, že rečníkov počas ceremónie nebolo dobre počuť. Opozičné strany vyzvali vládnych predstaviteľov, aby zlú kvalitu zvuku vysvetlili.

Čo bude ďalej: Zuluský kráľ nemá politické právomoci, ale pre svoje etnikum je z pozície morálnej autority mimoriadne vplyvný. V úvodnom príhovore sľúbil, že sa vnútri kráľovskej rodiny pokúsi obnoviť jednotu.

Nie všetci sú však jeho korunováciou nadšení. Monarcha spravuje asi tri milióny hektárov pôdy a každý rok dostáva od štátu milióny na fungovanie svojho úradu. Čoraz častejšie sa objavujú otázky, čo jeho funkcia prináša a či jej financovanie netreba obmedziť.

Meno týždňa: Andrej Babiš

Špekulovalo sa o tom tak dlho, až sa zdalo, že to nie je reálne. Andrej Babiš však napokon potvrdil predpovede politológov a rozhodol sa, že bude kandidovať za prezidenta. Babišova strana ANO po minuloročných voľbách do poslaneckej snemovne skončila v opozícii. Prezidentské voľby mu dávajú šancu, ako znovu získať vplyv aj imunitu, čo pre obžalovaného politika musí byť veľmi lákavé.

Babiš od jari chodil po Česku a všetko pôsobilo tak, akoby si robil kampaň pred prezidentskými voľbami. Chýbalo len potvrdenie kandidatúry. Expremiér je v časti českej spoločnosti stále veľmi populárny a ANO je lídrom v prieskumoch preferencií.

Prieskumy pred prezidentskými voľbami však Babišovi predpovedajú prehru v 2. kole – bez ohľadu na to, či sa v ňom stretne s generálom Petrom Pavlom alebo bývalou rektorkou Mendelovej univerzity v Brne Danušou Nerudovou.

Z tigra sa nestane vegetarián. Prečo Babiš kandiduje za prezidenta a má vôbec šancu?

Foto týždňa

Etiópska vláda sa po dvoch rokoch s tigrajskými povstalcami dohodla na zastavení bojov. Oznámili to po rokovaniach v Pretórii. Malo by to znamenať koordinované odzbrojenie a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci.

Či to naozaj ukončí vojnu, ktorú začal premiér Abiy Ahmed, ešte nie je úplne isté. Prímeria za uplynulé dva roky nefungovali a na rokovaniach teraz neboli zástupcovia Eritrey ani etiópskeho štátu Amharsko, ktorý susedí s Tigrajom. Preto je otázne, či budú rešpektovať dohodu. Je v záujme Etiópie, aby to tak bolo, vojna spôsobila smrť tisícov ľudí a obrovskú humanitárnu katastrofu.