„Niekto na mňa kričí, odpľuje si.“ Aké spomienky oživil útok v Teplárni u queer ľudí v Česku
Od vraždy Juraja a Matúša pred bratislavským barom Tepláreň uplynuli vyše dva týždne. Čo tento čin motivovaný nenávisťou k ľuďom s inou než heterosexuálnou orientáciou prebudil v queer ľuďoch v Česku? Aké spomienky im oživil? A s akými prejavmi nenávisti sa stretávajú pre to, kým sú?
Dvadsaťšesťročný študent pražskej právnickej fakulty Jakub Elliot Míl sa o útoku v bare Tepláreň dozvedel ráno cestou do práce. Okamžite sa vydesil, pretože pred týždňom a pol tento bratislavský podnik sám navštívil. Začal preto písať svojim známym, či sú všetci v poriadku.
„S Jurajom som sa zoznámil tento rok po Prague Pride. A keď som bol pred časom na služobnej ceste v Bratislave, strávil som s ním, jeho priateľmi i s Matúšom dva večery v bare Tepláreň,“ spomína. „Je to malý bar a chodili tam neuveriteľne milí a priateľskí ľudia, prijali ma medzi seba. Bol to pre mňa skrátka pekný začiatok. Vytvárali tam príjemnú a inkluzívnu atmosféru, bezpečný priestor, kde mohli tráviť voľný čas a byť sami sebou,“ hovorí.
„Najskôr som nemohol pochopiť, že sa niečo také stalo tak blízko nás. Prevládal vo mne pocit smútku, ktorý sa však potom prelial v nahnevanie a rozhorčenosť. Som frustrovaný a cítim určitú beznádej z toho, akým spôsobom sa spoločnosť ku queer ľuďom stavia,“ dodáva Elliot.
Dnes by som to nahlásil
S agresiou motivovanou nenávisťou k menšine sa sám stretol. Útok v Bratislave mu pripomenul udalosť spred niekoľkých rokov, keď bol pri návrate z maturitného večierku cudzej triedy fyzicky napadnutý.
„S tým človekom som sa po ceste domov normálne bavil, potom prišli narážky typu:
