Čo prekladáš? Barbora Vinczeová o tom, že láska z devätnásteho storočia bolí aj dnes
Pri slovnom spojení láska z devätnásteho storočia sa väčšine čitateľov v mysli vynorí Jane Austenová (s presahom do osemnásteho storočia) a jej romány s kritikou spoločnosti a väčšinou šťastným koncom. Emily Brontëová je síce známa, no dovolím si tvrdiť, že menej obľúbená. Hoci napísala iba jeden román, a preto je porovnanie s Austenovou možno nespravodlivé, austenovský boom, viditeľný v posledných desaťročiach ako filmové či seriálové spracovania jej románov, Brontëová nikdy nedosiahne.
Cieľom tohto článku nie je porovnávať dve svetoznáme autorky klasickej literatúry, no malému porovnaniu sa nemôžeme vyhnúť, pretože úzko súvisí s charakteristikou diela. Búrlivé výšiny, jediný román Emily Brontëovej z roku 1847, je totiž temným príbehom, ktorý sa vyhýba úspešnému filmovému spracovaniu a často i pochopeniu.
Kto by už len chcel vidieť film plný temnoty, utrpenia, náboženského fanatizmu, zrady, násilia, alkoholizmu, smrti, len s nepatrným náznakom šťastného konca? Nejde práve o materiál vhodný na opätovné spracovanie pre diváka nadšeného pohľadom na idealizovanú možnosť lásky v osemnástom či devätnástom storočí, hoci pokusy vytvoriť ho neutíchli ani v tomto roku.
Búrlivé výšiny sú románom o vzťahu medzi Catherine Earnshawovou z dobrej rodiny a Heathcliffom bez priezviska, nájdeným chlapcom ponechaným osudu. Deti spolu vyrastajú, a hoci sa do seba neskôr zamilujú, vo vzťahu im bráni rozdielne spoločenské postavenie. To sa vyrieši až prineskoro – Catherine sa vydá za iného a Heathcliff sa pustí na dlhoročnú cestu za pomstou. Práve Heathcliff a jeho nenávisť k všetkému, čo mu prekazilo vzťah, je hnacím motorom románu.
Cesta k novému prekladu
Búrlivé výšiny vyšli na Slovensku prvýkrát v preklade Viery Bukvovej-Daxnerovej v roku 1944 vo vydavateľstve Živena. Tento preklad neskôr, v roku 1966, vydalo i vydavateľstvo Tatran s doslovom Jozefa Olexu. Bukvovej-Daxnerovej preklad vychádzal v Tatrane opakovane – v roku 1967 ako druhé vydanie, v roku 1973 ako tretie.
Pre Tatran román nanovo preložila Magda Žáryová v roku 1978. Žáryová ako autorka prekladu figuruje v opakovanom vydaní diela vo vydavateľstve Tatran v roku 1980 i vo vydaní vydavateľstva Ikar z roku 1993, Media Klub z roku 1997, Petit Press z roku 2006 či Slovart z rokov 2009 a 2016.
Žáryovej preklad sa mi dostal do rúk i v čase, keď som sa na strednej i vysokej škole snažila prehĺbiť si vzťah ku klasike. No skúste sedemnásť-osemnásťročnému človeku vysvetliť, že svet nie je čierno-biely a že problémy opísané v knihe nemali také jednoduché riešenie, ako sa mi vtedy zdalo. V pamäti mi teda utkvelo iba málo, a keď som o desaťročie neskôr od vydavateľstva Ikar dostala ponuku vypracovať nový preklad, pri spomienke na Brontëovej veľdielo sa mi v mysli vynorilo len utrpenie a trápenie.
Nebola som ďaleko od pravdy, no keď som si román opäť prečítala – tentoraz v pôvodnom jazyku –, uvedomila som si, že na niektoré diela treba jednoducho dozrieť. Darmo sa snažíme vnímať ho optikou dnešného sveta – nefunguje to. Keď však od tejto snahy upustíme, zistíme, že v rukách máme srdcervúci príbeh nielen o láske, ale o tom, čo láske bráni.
Preložiť vášeň
Búrlivé výšiny sú taká spisovateľská búrka –
