Zo Slovenska idú do Ruska motory, ložiská aj stroje, ktoré Putin potrebuje na výrobu zbraní

Začiatkom októbra sa do mora pri ukrajinskom prístave Odesa zrútil iránsky dron Mohajer-6. Zjavne ho využívala ruská armáda, ktorá v týchto dňoch likviduje ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zabíja aj civilistov.

Prekvapivým zistením ukrajinskej armády bolo, že v iránskom drone bol špičkový rakúsky motor Rotax 912iS, ktorý sa používa v malých civilných lietadlách. Výrobca Rotax okamžite odmietol, že by dodával motory do Iránu, a spustil vyšetrovanie.

Ako to súvisí so Slovenskom? Naše colné úrady 21. apríla tohto roku dovolili slovenskej firme z Prievidze vývoz položky „motor letecký Rotax 912 na civilné lietadlo typu DY-K103“ do Iránu.

To je len začiatok. Denník N má zoznam tisícov kusov rôzneho tovaru, ktoré naši colníci pustili po vypuknutí vojny na Ukrajine priamo do Ruska – a môžu slúžiť na výrobu ťažkých zbraní. Ide o ložiská, stroje na výrobu časti pneumatík a aj celé motory. (Rozsiahly zoznam vyvezenej techniky je na konci článku.)

Dovozcov niektorých položiek zo zoznamu sa nám podarilo prepojiť s konkrétnymi výrobcami ruskej vojenskej techniky.

Základné zistenie je, že colníci si pri potvrdení pre vývoz zrejme neoverili, či je možné tovar použiť aj na výrobu vojenskej techniky – a či teda ide o tovar dvojakého využitia na civilné aj vojenské účely.

Ak išlo o tovar použiteľný aj na vojenské účely, mohlo by ísť o porušenie sankcií Európskej únie. Isté však je, že keby vývoz kontrolovalo ministerstvo hospodárstva alebo tajné služby, mohli by export zastaviť. V susednom Česku sa tak deje omnoho častejšie ako u nás.

O probléme už vedia premiér Eduard Heger a aj minister obrany Jaroslav Naď (obaja OĽaNO). Predseda vlády hovorí, že si exporty preveruje u ministra obrany, Naď to označil za problém a sľubuje vyhodnotenie zoznamu a nápravu.

„Naším cieľom je, aby sme zamedzili, ak to bude možné, akejkoľvek neželanej nepriamej podpore agresívnej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine,“ odpísal v odpovedi Úrad vlády SR.

Finančná správa tvrdí, že všetko je v poriadku a jej colníci nič nezanedbávajú. Úrad spadá pod ministra financií a predsedu OĽaNO Igora Matoviča.

Stroj na pneumatiky pre ruské obrnené vozidlo Tiger

Napríklad tri týždne po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu – 17. marca 2022 – slovenskí colníci pustili do ruskej federatívnej republiky Tatarstan celú linku na výrobu „ojadrovaných pätkových lán“ pre závod nákladných pneumatík v Nižnekamsku. Na takejto linke je možné vyrábať aj komponenty, ktoré sú súčasťou nadrozmerných pneumatík pre ťažkú vojenskú techniku. Firma je lídrom ruského trhu vo výrobe pneumatík, predáva ich pod značkou Kama.

Ruský web topwar.ru v roku 2016 napísal, že špeciálne pneumatiky tohto výrobcu budú montovať „na mobilné protitankové raketové systémy Kornet-E namontované na podvozku obrneného auta Tiger“. Má ísť o ohňovzdorné pneumatiky, ktoré umožňujú pokračovať vozidlám v pohybe aj po zásahu striel a črepín, a mali sa postupne používať vo všetkých obrnených autách triedy Tiger.

Vozidlá Tiger na Ukrajine operujú a slúžia aj ako nosiče na protitankové rakety Kornet-E.

#Ukraine: A couple more Tiger-M IMV attempted to enter #Kharkiv this evening. They were destroyed. #UkraineRussiaWar #Ukrania #UkraineUnderAttack #UkraineWar #UkraineRussia pic.twitter.com/xfeykW1jZx

— 🇲‌🇴‌🇭‌🇦‌🇲‌🇪‌🇩‌ (@mobegypt) February 27, 2022

Kama takisto vyrába pneumatiky určené špeciálne pre vojenské nákladné autá Ural, ktoré patria k hlavným dopravným prostriedkom ruskej armády na Ukrajine. Po okupovaných územiach sa ich pohybujú stovky a patria k základu ruskej armády.

Aká firma linku vyviezla, nie je jasné. Denník N nedisponuje zoznamom exportérov, má len údaje o jednotlivých komoditách, v niektorých prípadoch o ich množstve a o firmách, ktoré tieto tovary zo Slovenska dostali. Nie je ani jasné, či išlo o exportérov zo Slovenska. Podľa pravidiel Európskej únie je možné, aby colné konanie na Slovensku absolvovali aj vývozcovia z iných krajín Únie, pokiaľ o to požiadajú.

Ložiská mohli skončiť v ruských raketových systémoch

Pre všetky armády sveta sú mimoriadne dôležité aj ložiská. Aj niekoľkotonový tank môže pre zadreté či opotrebované ložiská v hodnote niekoľkých eur či desiatok eur zastať uprostred vojnovej operácie.

Ďalší príklad exportu zo Slovenska je v prospech ruskej firmy GK Jard z mesta Jaroslavľ. V auguste tohto roka dostala zásielku 3750 guľkových a kombinovaných guľkových a valčekových ložísk. Naši colníci povolili ich vývoz 21. júla.

Jard vyrába časti motorov. Jedným z jeho hlavných odberateľov je bieloruská firma MAZ, ktorá vyrába hlavne nákladné autá a autobusy – a je na sankčnom zozname EÚ. Jej vojenská divízia MZKT totiž vyrába nosiče pod raketové systémy TOR, BUK a OSA a aj kolesové nosiče pre medzikontinentálne balistické rakety s jadrovými hlavicami Topol-M či nosiče MZKT-7930, z ktorých sa odpaľujú ruské balistické rakety Iskander, ktoré môžu niesť jadrové hlavice a z Kaliningradu priamo ohrozujú krajiny EÚ.

Firma Jard uvádza ako hlavné cieľové produkty aj automobily ZIL. Automobilka ZIL vyrábala od 60. rokov minulého storočia nákladné autá ZIL-131, ktoré sú základom ruskej armády a slúžia aj ako nosič nástupcu rakiet Kaťuša – systémov GRAD.

Motor od firmy z Prievidze a zostrelený iránsky dron

V prípade vyvezeného rakúskeho leteckého motora išlo o export pre firmu Safe part Avishan Ltd. Shahid, ktorá sídli v Teheráne. Nešlo len o motor, ale o celú „skladačku“ slovenského ultraľahkého lietadla Dynamic WT9, ktorá sa predáva pod skratkou DY-K103. Lietadlá s rakúskymi motormi Rotax 912 vyrába slovenská firma Aerospool z Prievidze.

Nevieme naisto, či tento konkrétny motor skončil na Ukrajine. Vieme však, že podobný typ leteckého motora používa ruská armáda v iránskych dronoch na likvidovanie civilných cieľov na Ukrajine.

Irán je jedným z kľúčových spojencov Vladimira Putina a zároveň krajina, ktorá podporuje medzinárodný terorizmus. Server Warzone píše, že vývoz takýchto súčiastok, ktoré môžu byť využité aj na vojenské účely, by bol porušením sankcií Európskej únie.

Riaditeľ prievidzskej firmy Aerospool Ján Hrabovský Denníku N potvrdil, že lietadlo s motorom Rotax predali do Iránu. Hovorí, že v apríli ešte nikto netušil, že v Iráne montujú takéto motory do vojenských dronov. Ich športové lietadlá podľa Hrabovského bez problémov do tejto krajiny colná správa bežne púšťa a za posledných 20 rokov ich pre iránskych zákazníkov vyrobili približne desať. Obchodné kontakty s Iránom firme Aerospool sprostredkovalo slovenské veľvyslanectvo v Iráne.

Hrabovský tvrdí, že v iránskom drone bol iný motor, než vyvážajú do Iránu. Išlo podľa neho o “Rotax 912iS 2 Sport” doplnený prídavným elektrickým generátorom. „Lietadlo s takým motorom sme do Iránu nikdy nevyviezli,“ povedal s tým, že dron s ich typom motora by mal malý dolet a nemal by elektrinu na napájanie elektroniky.

Rotax Engine Found In Iranian Mohajer-6 Drone Downed Over Ukrainehttps://t.co/O2GXEg2vrk

— Tyler Rogoway (@Aviation_Intel) October 25, 2022

Slovenskí colníci do Iránu pustili aj státisíce ložísk, z ktorých časť sa používa v železničných podvozkoch. Vzhľadom na úzke kontakty Iránu s Ruskom sa nedá vylúčiť ani ich reexport do Ruskej federácie.

Tovaru vyvezeného do Ruska je omnoho viac, viaceré položky išli firmám, ktoré dodávajú svoje produkty výrobcom ruskej ťažkej bojovej techniky. Viaceré príklady aj s konkrétnymi firmami sú na konci textu.

Finančná správa: Všetko je v poriadku, my nerozhodujeme, na čo to Rusi použijú

Ako je možné, že colníci ešte aj osem mesiacov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu povoľujú vývoz tovarov, ktoré môžu Rusi využívať vo svojej ťažkej bojovej technike?

„Vami uvádzané príklady tovarov nie sú tovarmi, ktoré podliehajú reštriktívnym opatreniam, a ani nie sú tovarmi dvojakého použitia či vojenským materiálom podľa príslušných právnych predpisov,“ odpísala finančná správa ku konkrétnemu zoznamu položiek, ktorý jej colníci dovolili vyviezť do Ruska a Iránu.

„Finančná správa zároveň nerozhoduje o tom, či tovar vyvážaný do Ruska bude alebo nebude použitý ruskou armádou, ani nemá vplyv na to, či by mohol v ruskej armáde skončiť,“ píše úrad a dodáva, že tovar nepustia ďalej, ak je určený firme na sankčnom zozname EÚ.

Finančná správa takisto píše, že hoci EÚ uložila individuálne a hospodárske sankcie v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu, export tovarov do Ruska nie je plošne zastavený – a sankcie sa týkajú vybraných komodít či firiem a osôb.

Finančná správa patrí pod ministerstvo financií a jej prezident Jiří Žežulka spadá priamo pod ministra Igora Matoviča. Ministerstvo financií na otázky neodpovedalo.

Ministerstvo hospodárstva: Nevedeli sme o tom

Na vývoz vojenského materiálu zo Slovenska a aj na vývoz tovaru dvojakého použitia – na civilné aj vojenské účely – je potrebné rozhodnutie ministerstva hospodárstva.

Ministerstvo hospodárstva odpovedá, že o vývoze takýchto položiek nevedelo. „Ministerstvo hospodárstva nemalo vedomosť o vami uvádzaných predmetoch, keďže rezort nemá prístup do databázy štatistických údajov o exportoch tovarov, ktoré má vo svojich informačných systémoch finančná správa. Táto nám poskytuje informácie iba o konkrétnych exportoch, a to na základe riadne odôvodnenej písomnej žiadosti,“ odpísalo.

Dodáva ešte, že licencie na vývoz takýchto tovarov do Ruskej federácie ani do Iránu nevydalo, pretože ide o krajiny, na ktoré sú v oblasti exportu tovarov uplatňované medzinárodné sankcie. „Vo všeobecnosti by tovar dvojakého použitia nemal byť do režimu vývoz prepustený bez predloženia platnej exportnej licencie vydanej ministerstvom hospodárstva.“

Kontrolu vyvážaného tovaru podľa ministerstva vykonávajú colné orgány, teda Finančná správa SR, ktoré môžu pri overovaní colného vyhlásenia vykonať aj fyzickú kontrolu tovaru. „Ak sa overovaním colného vyhlásenia zistí, že tovar podlieha povinnosti napríklad predložiť pri jeho vývoze licenciu, colné orgány bez splnenia tejto povinnosti nemôžu tento tovar prepustiť do režimu vývoz.“

Colníci podľa ministerstva hospodárstva musia obzvlášť citlivo postupovať pri krajinách, voči ktorým sa uplatňujú medzinárodné sankcie. „Za ministerstvo hospodárstva môžeme s istotou konštatovať, že vo Vami opísaných prípadoch s nami žiadna konzultácia v predmetnej veci nebola vedená.“

Čo na takéto exporty hovorí minister hospodárstva Karel Hirman? „Z poskytnutých neúplných informácií je veľmi predčasné a neprofesionálne robiť závery,“ odpísal s tým, že sa vyjadrí až po dôslednom preverení týchto vývozov. „To, samozrejme, bezodkladne vykonáme.“

Aj minister zahraničných vecí Rastislav Káčer odpovedal, že o týchto prípadoch exportov na ministerstve nevedeli a neposudzovali ich. Vysvetľuje, že sa na ministerstve zahraničných vecí vyjadrujú k žiadostiam o licencie na vývoz, keď ich o to požiada ministerstvo hospodárstva.

„Na Rusko a Irán platia sankčné obmedzenia, a teda predpokladáme, že licencie na tovary spadajúce pod sankcie by neboli udelené,“ píše diplomacia.

Premiér preveruje, Naď vidí problém

„Premiér Eduard Heger tieto vami spomínané zistenia preveruje u ministra obrany. Od zodpovedných zložiek očakáva komplexnú informáciu a následne, v nadväznosti na túto analýzu, prijme vláda príslušné opatrenia,“ odpísal úrad vlády.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) hovorí, že o týchto zisteniach vie. „Považujem to za problém, po vyhodnotení celého zoznamu dodaných vecí (do Ruska) prijmeme adekvátne opatrenia.“

Slovenská republika podľa odpovede z úradu vlády postupuje v prípade sankcií v súlade s ostatnými európskymi štátmi tak, ako boli navrhnuté Európskou komisiou. „V tomto momente je nevyhnutné počkať na výsledky analýzy. Naším cieľom však je, aby sme zamedzili, ak to bude možné, akejkoľvek neželanej nepriamej podpore agresívnej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine.“

Vláda podľa odpovede jednoznačne odsudzuje ruskú inváziu a odmieta vojenskú agresiu Ruska voči suverénnemu štátu.

Český zdroj: Slovensko je diera v bezpečnosti

Zdroj z českých štátnych úradov, ktorý sa venuje schvaľovaniu vývozov tovarov dvojakého použitia, opísal českému Deníku N, v čom je problém na slovenskej strane.

„V Česku udeľujeme stovky licencií každý rok a preskúmavame jednotlivé vývozy tovarov dvojakého použitia. Na Slovensku sú to jednotky. Problém je v tom, že slovenské úrady to neskúmajú,” vysvetľuje zdroj, ktorý si neželá byť menovaný.

Ako na Slovensku podľa tohto zdroja obchádzajú pravidlá? Keď chcú napríklad zo Slovenska vyviezť špecializovaný sústruh, neuvádzajú firmy presné údaje do dokumentov a vývozom sa zaoberá iba colný úrad, ktorý už neskúma detaily a presnú špecifikáciu stroja. „Spoliehajú sa na to, že firma v dokumentoch pre vývoz neklame,“ dodáva zdroj.

„Je to diera v bezpečnosti a Slovensko je v tomto slabý článok.“

Príklad so sústruhom nie je náhodný, práve špeciálne sústruhy a elektrosúčiastky teraz vo veľkom zháňa ruská armáda prostredníctvom rozsiahlych sietí.

V Česku takýto tovar omnoho prísnejšie kontrolujú spravodajské služby a ministerstvá priemyslu a zahraničia. V roku 2021 napríklad české ministerstvo priemyslu schválilo vývoz 549 zákaziek mimo Európsku úniu – a desiatky žiadostí o vývoz zakázalo. V roku 2020 to bolo 575 povolení.

Slovensko podľa odpovedí od nášho ministerstva hospodárstva schvaľovalo za rok 2021 len štyri vývozné licencie a v roku 2020 len desať.

„Tento nepomer v zásade indikuje, že systém kontroly exportu tovarov dvojakého použitia na Slovensku zlyháva, a to hneď v dvoch rovinách – vo fáze povoľovania exportov a následnej aj vo fáze colnej kontroly,“ hovorí Matej Šimalčík, expert na bezpečnostnú politiku Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií a právnik advokátskej kancelárie Nechala and partners.

„Zároveň je namieste aj otázka, či pri vývoze nepovolených tovarov a technológií dvojakého použitia nemohlo dôjsť aj k porušeniu sankcií uvalených na Rusko,“ vraví Šimalčík.

Tajná služba upozorňuje, nič sa nedeje

Expert Matej Šimalčík pripomína, že na výskyt problematických exportov tovarov dvojakého použitia opakovane upozorňuje vo svojich výročných správach Slovenská informačná služba. Výročná správa za rok 2022 dokonca uvádza, že „v oblasti kontroly exportu položiek s dvojakým použitím a iných rizikových tovarov SIS aj v roku 2020 hodnotila systém exportnej kontroly ako nedostatočne účinný a v určitých oblastiach dokonca ako nefunkčný“.

„Je zarážajúce, že Česká republika vykazuje veľmi odlišné čísla vývozov než Slovensko. Naviac Slovensko má podobné zameranie v oblasti hospodárstva a ten rozpor v počtoch oficiálnych vývozov je taký veľký, že vyvoláva rad otázok,“ hovorí Pavel Havlíček, odborník na bezpečnosť a analytik Asociácie pre medzinárodné otázky so zameraním na východnú Európu, hlavne na Ukrajinu, Rusko a východné partnerstvo.

Podľa Havlíčka nie je možné, že by sa zo Slovenska vyvážali ročne iba jednotky tovarov dvojitého použitia. „U nás je to striktne kontrolované a tie procesy sú veľmi detailne sledované ministerstvami a tajnými službami.“ Po excesoch z minulosti podľa Havlíčka v Česku nastavili kontrolný mechanizmus pomerne robustne. „Na Slovensku má z toho, samozrejme, benefit hospodársky sektor a biznisoví hráči,“ vraví.

O exportoch bude rokovať parlamentný výbor

„Považujem to za obrovský škandál, ktorý presahuje nielen hranice Slovenskej republiky, ale aj Európy,“ hovorí o exportoch do Ruska Juraj Krúpa (SaS), predseda branno-bezpečnostného výboru parlamentu. Exporty do Ruska a Iránu podľa neho treba dôsledne prešetriť. „Považujem to za zlyhanie spravodajských zložiek, ako aj colnej a finančnej správy.“

Tému bude na spoločnom zasadnutí riešiť výbor pre obranu a bezpečnosť a pre financie. „Predvoláme si ministrov aj riaditeľa SIS, ako aj prezidenta finančnej správy pána Žežulku,“ vraví Krúpa.

Takéto konanie našich úradov môže mať podľa neho negatívny dosah na slovenské vzťahy s Ukrajinou.

Problém vidí aj bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO Tomáš Valášek. Vraví, že pokiaľ sú aj exporty právne v poriadku, štát by mohol s exportérmi neformálne hovoriť a vysvetliť im, že vývoz takýchto komodít nie je správny. „Väčšinou sa to robí tak, že sa s takou firmou prehovorí. Chcete štátne zákazky? Zvážte si, či ako firma, ktorá predala niečo Rusku za dva milióny, ale má so štátom ročný biznis za 20 miliónov, či vám tie dva milióny stoja za to, že prídete o 20 miliónov,“ opisuje, ako sa takéto situácie riešia v západných krajinách.

„Na zlepšenie tejto situácie je v prvom rade nevyhnutná lepšia osveta medzi exportérmi o tom, čo sú tovary a technológie dvojakého použitia a ako by mal prebiehať proces ich vývozu,“ hovorí analytik Matej Šimalčík. Colníci podľa neho musia efektívnejšie odhaľovať nepovolené vývozy a treba lepšie vynucovať dodržiavanie sankcií. „Zákon umožňuje za porušenie povinností pri exporte tovarov a technológií dvojakého použitia uložiť pokutu v zásade až do výšky trojnásobku hodnoty vyvážaného produktu,“ upozorňuje.