Denník N

Policajný prezident Hamran: Gejovia to majú v polícii ťažšie (+ video)

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

🎧 Novinka: Všetky podcasty Denníka N nájdete teraz iba v aplikácii Dennik N. Jej nová verzia má vylepšené funkcie prehrávania. Stiahnite si ju, vyskúšajte a napíšte nám, čo by ste ešte vylepšili.

„Keď sa chceme mať lepšie, aj my sa musíme posunúť vyššie a byť viac tolerantní,“ povedal policajný prezident Štefan Hamran na diskusii v Teplárni.

Máte 47 rokov, kedy ste prvýkrát prišli do kontaktu s témou LGBTI+?

47 je viac ako dosť, aspoň to tak niekedy pociťujem. Nepamätám si, kedy som s touto témou prvýkrát prišiel do styku, ale bolo to pred rokmi. Niekoľko rokov som aj býval na izbe s osobou, ktorá do tejto komunity patrí.

Na internáte?

Áno. Bolo to už počas mojej policajnej kariéry, traja sme bývali na izbe a my dvaja sme nevedeli, že náš tretí spolubývajúci má inú orientáciu. Dozvedeli sme sa to, paradoxne, na konci, keď sme sa už lúčili. Možno aj táto praktická skúsenosť zmenila moje postoje v tom, akým spôsobom dnes nahliadam na členov našej spoločnosti, ktorí sa hlásia k tejto komunite.

Prečo vám to vtedy ten spolubývajúci nepovedal? Bál sa, že ho neprijmete?

Myslím si, že áno. Vnímame postoj spoločnosti voči tejto komunite a homofóbne zmýšľanie je pomerne intenzívne. Títo ľudia sú vystavení fyzickým útokom, máme konkrétne prípady, ktoré momentálne riešime. Podľa môjho názoru sa v tom čase najmä v prostredí ozbrojených bezpečnostných zložiek, kde je to veľmi ťažko tolerované zo strany niektorých kolegov, jednoducho hanbil a nevedel, ako sa k tomu postavíme, keď to povie.

Boli ste niekedy homofóbny?

Nemyslím si, že som bol homofóbny. Aj rodičia ma viedli k tolerancii k spoluobčanom a takýmto spôsobom som sa nikdy neprejavoval. Určite som však mal iné postoje ako dnes. Táto životná skúsenosť ma výrazne posunula v tom, ako vnímam túto komunitu, pretože tento kolega bol veľmi dobrý človek, pracant, policajt, vyšetrovateľ, mal som s ním veľmi dobré vzťahy, chodili sme spolu športovať. V tom čase som veľmi často hral squash a chodili sme do posilňovne. On sa takým spôsobom vôbec neprejavoval, neboli tam žiadne náznaky.

Mali ste predsudky?

Určite, ako každý človek, ktorý s tým nikdy neprišiel do styku. Najmä nevedomosť plodí v ľuďoch rôzne predsudky. Keď je nejaká spoločnosť už na patričnom intelektuálnom stupni, homofóbne zmýšľanie v nej nemá miesto. Vidíme, ako funguje západná Európa, mnohé veci dokážeme bez problému tolerovať, keď chodíme na dovolenky, a doma akoby sme sa radikálne zmenili a správame sa v oblasti medziľudských vzťahov úplne inak ako v zahraničí.

Keď aj na Slovensku niekto urobí coming-out, je to väčšinou novinár, umelec, ale iné povolania chýbajú. LGBTI+ ľudia sú však predsa aj v polícii či v iných bezpečnostných zložkách. Je to tak?

Určite to tak je. Poznám takých kolegov, jedného máme aj vo vedení a takisto ho považujem za ťažkého profesionála, človeka, o ktorom som to dvadsať rokov nevedel. Vôbec som si nevšimol, že by ten človek patril k ľuďom s inou orientáciou ako ja.

Ono to ani nie je vec, ktorú treba o človeku vedieť, nie?

Zrejme nie, ale v rámci našej spoločnosti, kde ľudia zmýšľajú homofóbne, je to téma. Niekedy, keď počúvam diskusie na túto tému, nechutí mi to, nepatrí to do vyspelej spoločnosti. Naša spoločnosť je v nejakom vývoji a máme čo dobiehať vo vzťahu k zahraničiu – a nielen v tejto téme. Vidíme, akým spôsobom uvažujeme, aké máme kritické myslenie na celonárodnej úrovni, ako ľahko dokážu niektorí ľudia vrátane politicky exponovaných osôb a dezinfoscéna rozdeľovať našu spoločnosť. Takí ľudia nemajú problém naplniť námestia nenávisťou a štvať národ proti sebe. Je to pre mňa zarážajúce, obzvlášť ako pre policajného prezidenta, lebo tie dôsledky musím riešiť ja.

Nie je policajné prostredie extrémne náročné, pokiaľ ide o akceptáciu LGBTI+ policajtov? Stereotyp o policajtoch predsa je, že sú to drsní heterosexuálni chlapi.  

Myslím si, že to majú výrazne ťažšie, ako keby si zvolili iné povolanie. Pochádzam z prostredia špeciálnej jednotky, tak to nemusím do detailov rozoberať, ako sú nastavení a ako zmýšľajú, ale naozaj si viem ťažko predstaviť, ako by v tomto kolektíve fungoval človek, ktorý by sa k tomu verejne prihlásil. Neviem si predstaviť, že by nemal problémy s niektorými kolegami, ktorí sú zmýšľaním niekde v stredoveku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI+

Policajný prezident

V redakcii

Slovensko

Teraz najčítanejšie