Na hranici v Kútoch nič nové: migranti skúšajú prejsť do Česka, vrátia ich, prespia v stanovom mestečku a znova to skúsia

„Kava,“ povie mladík a čašníčke v staničnom bare v Kútoch ukáže štyri prsty. Objednáva štyri kávy pre seba a kamarátov, ktorí na ceste do Nemecka uviazli na slovensko-českej hranici. Komunikácia medzi dvomi rôznymi kultúrami prebieha pokojne aj bez znalosti jazykov.

Prejsť cez Česko na ceste do Nemecka je pre migrantov z týždňa na týždeň ťažšie. Legálne sa tam dostať nemôžu a hranice medzi jednotlivými krajinami EÚ a aj priestor v nich polícia čoraz dôslednejšie kontroluje. Príjemné jesenné počasie posledných týždňov sa práve končí. Život na ceste bude v studených jesenných lejakoch čoraz ťažší. Tí ľudia potrebujú pomoc.

Po týždňoch improvizovania, keď utečencom pomáhali len miestni a samosprávy na hranici s Českom, začal konať aj štát a 2. novembra kúsok od železničnej stanice v Kútoch na parkovisku medzi autami postavil desať vojenských stanov pre tých, ktorí sa nemôžu dostať cez našu hranicu ďalej do krajín Európskej únie, no na Slovensku zostať nechcú.

Karim: Chcem ďalej študovať, nie bojovať

V stanovom mestečku je aj Karim zo sýrskeho Aleppa. Je jeden z mála, kto sa dohovorí po anglicky. Posadil sa k slovenským zdravotníkom, aby ostatným utečencom pomohol vysvetliť, aké majú zdravotné ťažkosti.

Nájde si čas na to, aby prerozprával svoj príbeh.

V Sýrii zanechal svoju najbližšiu rodinu – s matkou aj sestrou sú v kontakte, jeho otec je už niekoľko mesiacov vo väzení. Prečo? „Neviem, taký je sýrsky systém,“ odvetí Karim, ktorý má vysokú školu a diplom z anglickej literatúry. Zo Sýrie uteká, aby nemusel narukovať do armády a neskončil vo vojne. Hovorí, že teraz berú mužov do armády až na desať rokov.

Karim chce ďalej študovať a aj on mieri do Nemecka. Chce zmeniť odbor a namiesto anglickej literatúry začať študovať medicínu.

Na Slovensku je štyri dni a prístup miestnych aj polície považuje za najlepší, s akým sa na svojej ceste Európou stretol. Otvorene hovorí, že z Kútov a Slovenska sa pokúsi odísť už vo štvrtok večer – ako presne neprezradí, povie len toľko, že vlakom to nepôjde, keďže sú v nich kontroly.

Najhoršiu skúsenosť s políciou mal v Grécku, hovorí, že ich zbili, vzali im oblečenie a hodili ho do rieky. „Moja sesternica v tej rieke zomrela,“ vraví Karim. Svoju vlasť opustil pred viac než štyrmi mesiacmi, prekročiť hranice Európskej únie sa pokúsil niekoľkokrát, no zopárkrát to nevyšlo a skončil na niekoľko dní aj v Turecku.

Na Slovensko sa dostal cez Macedónsko, Srbsko a Maďarsko. Podarilo sa mu už prekročiť aj slovensko-českú hranicu, no policajti ho chytili a vrátili k nám. „Boli milí, zobrali nám odtlačky prstov a vrátili nás naspäť,“ opisuje českých prihraničných policajtov.

Utečencov zachytávajú českí policajti už týždne vo vnútrozemí po tom, čo výrazne posilnili hliadky a kontroly za zelenou hranicou so Slovenskom a od 28. septembra kontrolujú už aj autá na všetkých hraničných priechodoch so Slovenskom. Dočasné kontroly na hraniciach česká vláda predĺžila zatiaľ do 12. novembra.

Keď sme medzi Maďarskom a Českom

„Nasaďte si hneď respirátor,“ radí pri vstupe do „stanového mestečka“ v Kútoch policajt a podáva novinárskej návšteve zabalené respirátory. Je krátko po desiatej ráno a muži na drevených laviciach rozložených uprostred stanov dojedajú raňajky – chlieb, konzervy sardiniek či čaj. Vo štvrtok ráno bolo v okolí stanice Kúty približne 90 migrantov. Celkovo na území Slovenska od 29. septembra, keď Česko začalo s hraničnými kontrolami, do 3. novembra zachytili naši policajti 3 114 nelegálnych migrantov a 51 prevádzačov.

Stany v Kútoch sú od parkoviska oddelené policajnými páskami, voľný pohyb však migrantom nikto neobmedzuje. Po zadržaní každý z nich prejde základným administratívnym procesom: naši policajti sa ich pokúsia legitimovať, odoberú im odtlačky prstov a na záver ich vybavia dokumentom, ktorý im umožňuje pohyb na Slovensku.

„Sýrčania a Afganci dostávajú takzvaný tolerovaný pobyt – vstúpili na naše územie nelegálne, zachytili ich policajti. Keďže nemajú víza a povolenie na vstup do krajiny, majú právo požiadať o azyl alebo štát má právo ich poslať do krajiny, odkiaľ pochádzajú. To však v tomto prípade nejde, keďže ide o krajiny, kde prebieha vojenský konflikt,“ vysvetľuje externý poradca ministerstva vnútra Branislav Tichý.

Slovensko by týchto ľudí mohlo poslať späť do krajiny, odkiaľ na naše územie prišli – readmisná dohoda s Maďarskom sa však neuplatňuje. „Nemáme ich kam poslať,“ hovorí Tichý.

Naopak, Česko podľa ministra vnútra Romana Mikulca readmisnú adresu vo vzťahu k nám využíva až príliš aktívne a vracia na Slovensko nelegálnych migrantov v rozpore so vzájomnými dohodami. „Vozia zadržaných migrantov autobusmi k našim hraniciam a posielajú ich k nám,“ opisoval ešte minulý týždeň.

Policajný prezident Štefan Hamran doplnil, že českí policajti privezú migrantov na hranicu a pošlú ich pešo popri ceste na slovenské územie, pričom slovenským policajtom len krátko predtým oznámia, aby si ich prevzali.

„Nemôžeme fungovať takýmto spôsobom, keď readmisná dohoda nie je dodržiavaná,“ povedal minister Mikulec po stredajšom rokovaní vlády.

Na Slovensko podľa neho prichádza momentálne viac migrantov z Čiech než z Maďarska. A to je do veľkej miery aj vysvetlenie, prečo je teraz tak veľa migrantov v Kútoch.

Krčméry: Zápaly pľúc aj svrab

Utečencov okrem nejasnej budúcnosti trápia po týždňoch a mesiacoch na ceste zdravotné problémy – pomoc im poskytujú zdravotníci z Inštitútu misijnej práce a tropického zdravotníctva.

„Pribúdajú zápaly pľúc, dnes nám pribudol aj svrab,“ hovorí profesor Vladimír Krčméry z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorý migrantov ošetruje. Zdravotníci chodia za migrantmi na dve hodiny denne. Testujú ich aj na covid – vo štvrtok nebol v tábore nikto pozitívny.

Zdravotníci ošetrujú aj staršie zranenia z úteku – niektorí muži si nesú následky po bitkách, ktoré podľa nich utŕžili na ceste od policajtov – nie však na Slovensku. Do nemocnice museli previezť muža, ktorý si počas úteku roztrhal šľachy na ostnatom drôte.

Osadenstvo stanového tábora sa mení rýchlo, všíma si Krčméry. „Z tých, čo tu boli včera, je tu dnes len asi 20 ľudí. Ostatní sa opäť pokúsili prejsť cez hranice. Vrátia sa zas zajtra,“ predpokladá.

„Zaseknutým“ migrantom v Kútoch pomáha aj miestna fara, ktorá im denne nosí teplú večeru či raňajky.

Predpoveď počasia na najbližšie dni už sľubuje chladnejšie počasie a dážď, čo môže do stanového mestečka priviesť viac ľudí. V zelených stanoch sú prenosné drevené postele s dekami a spacákmi. „V Kútoch je pripravených ku každému stanu jeden výkonný ohrievač a osvetlenie. Ministerstvo vnútra zabezpečuje aj lekárničky a hasiace prístroje. O stanovom tábore je informovaná aj rezortná hygiena,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

Okrem „stanového mestečka“ môžu migranti skloniť hlavu aj v priestoroch bývalej pošty v blízkosti vlakovej stanice – tieto miesta sú prioritne určené pre matky s deťmi. Tu majú migranti aj sprchy, tie zatiaľ veľa migrantov nevyužilo. „Sprchoval som sa pred tromi dňami, ešte v Srbsku,“ hovorí jeden z nich.

Kapacita „stanového mestečka“ je 40 ľudí, ministerstvo ho však plánuje navýšiť. S priestormi v bývalej pošte vedia zabezpečiť nocľah pre približne sto ľudí.

Kúty si na migrantov zvykli

Obyvatelia Kútov si už na migrantov zvykli. Stanové mestečko podľa zamestnancov železníc situáciu zlepšilo. Doteraz migranti prespávali v čakárni železničnej stanice. Premávali sa po koľajniciach, neúspešne sa vo vlakoch skrývali pred policajnými hliadkami, hovorí jeden z vlakových sprievodcov.

„Nie je s nimi problém,“ zhodovali sa vo štvrtok poobede obyvatelia obce Kúty. Bežne ich stretávajú v uliciach obce či v supermarkete. Spočiatku chodili migranti aj k neďalekej benzínke, no zamestnanci ich už pár dní nevideli. Ku konfliktom neprišlo ani v staničnej krčme – migranti sa naučili vypýtať si kávu, alkohol nepijú.

„Zo strany nelegálnych migrantov sme doteraz priestupok v rámci verejného poriadku nezaznamenali,“ konštatuje hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

Čo však s nimi bude ďalej, keď ich bude na hraniciach pribúdať?

„V predstihu budeme nastavovať kroky, faktom však je, že tak ako od začiatku komunikujeme, problematiku nelegálnej migrácie treba riešiť na vonkajšej schengenskej hranici, nie kontrolami na vnútorných hraniciach,“ dodáva ministerstvo vnútra.

Slovensko je tranzitná krajina

„Nemajú záujem zostať v našej krajine, odmietajú azyl aj krízové ubytovanie. Ich cieľ cesty je Česká republika a Nemecko,“ opisuje migráciu v podcaste ministerstva vnútra Zvnútra o vnútre riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký.

Zatiaľ sa migranti koncentrujú na hranici v blízkosti Kútov, no podľa externého poradcu ministerstva vnútra Branislava Tichého je možné, že sa presunú aj k severozápadným hraniciam. „Môže sa to začať diať v okolí Trenčína, Ilavy, pozdĺž hranice.“

Tichý hovorí, že na Slovensku nie je právny rámec, ako týmto ľuďom pomôcť – v zásade sú na úrovni ľudí bez domova. „Na druhej strane sa oni nechcú pohnúť z hraníc, nechcú ísť do ubytovacích zariadení, lebo sa obávajú, že sa odtiaľ nedostanú do Nemecka,“ dodáva Tichý.