Neexistuje päť štádií trúchlenia. Lekárka z Plamienka: Cesta smútenia je u každého jedinečná
Sumár poznatkov o trúchlení po smrti blízkej osoby.
Začiatkom jari prišla epidemiologička Hilda Bastianová o svojho syna. „Volal sa Adam. Mal 38 rokov, meral vyše 180 cm, ale pre mňa bol stále mojím dieťatkom,“ napísala vedkyňa minulý mesiac pre The Atlantic.
O úmrtí syna sa dozvedela cez telefón uprostred noci. „Šok bol taký silný, že keď som sa ľuďom snažila poslať e-mail, aby som im oznámila, čo sa stalo, moje studené a trasúce sa prsty vydávali strašidelný zvuk, keď v tme klepali po klávesnici.“
Vedkyňa sa obrátila na internet, aby na ňom našla útechu. „Dúfala som, že kliknem na niečo, hocičo, čo by mi pomohlo prekonať moje neznesiteľné emócie alebo sa vyznať v mojom kolapse.“
Bastianovú zaujímalo, či otvorená rakva na pohrebe pozostalým skôr pomáha alebo ich traumatizuje, alebo to, či sa trúchlenie v prípade nečakanej smrti líši od smútku po úmrtí následkom dlhej choroby.
No ako prvé začala skúmať povahu trúchlenia, ktoré – ako sa zvykne tradovať –, by malo prebiehať v istých predpovedateľných fázach.
Päť štádií trúchlenia
Popieranie, hnev, vyjednávanie, depresia a zmierenie – to je päť štádií trúchlenia, ktoré sa označujú ako Kübler-Rossovej model.
Pomenovaný je po švajčiarsko-americkej psychologičke Elisabeth Küblerová-Rossovej († 2004) a pôvodne sa týkal prípravy na vlastnú smrť u pacientov s nevyliečiteľnou chorobou.
Psychologička vychádzala z práce s viac ako 200 umierajúcimi ľuďmi a svoje skúsenosti opísala v knihe On Death and Dying (O smrti a umieraní) z roku 1969.
