Žiadna krajina sa nezmenila viac ako Katar. Za ženy rozhodujú muži a za migrantov firmy
V Katare nedávno nebola žiadna škola, zajtra sa v krajine začínajú najnákladnejšie futbalové majstrovstvá sveta v histórii.
Frank Holmes bol geológ z Nového Zélandu, ktorý sa zaoberal ťažbou nerastných surovín. Počas prvej svetovej vojny slúžil v britskej armáde na Blízkom východe. Práve tu vraj prvýkrát počul chýry o tom, že na Arabskom polostrove by mohla byť ropa.
To, že nemusí ísť iba o fámy, naznačovalo aj objavenie ložísk tejto suroviny v neďalekom Iráne v roku 1908.
„Verím, že od Kuvajtu dole po pobreží (východnej Arábie) vznikne veľké ropné pole,“ napísal manželke.
Po 1. svetovej vojne osobne chodil po krajinách Blízkeho východu a presviedčal miestnych lídrov, aby dali Britom povolenie na hľadanie a ťažbu ropy. Holmes, ktorému neskôr hovorili aj Abú Naft (ropný otec), sa začiatkom 20. rokov minulého storočia stretol aj so šejkom Abduláhom bin Jassimom al Tháním z dynastie, ktorá v Katare vládla už polstoročie.
Emirát bol od roku 1916 pod ochranou Britov, ktorí za to riadili jeho zahraničnú a obrannú politiku.
Holmes navštívil panovníka v stane v púšti. Keď dovnútra vbehli šejkove poľovnícke psy, Holmes dokázal identifikovať plemeno jedného z nich. „Ak tento muž dokáže identifikovať jedného psa medzi toľkými, isto vie nájsť, kde je skrytá naša ropa,“ povedal údajne emir.
Povolenie na hľadanie ropy v Katare dostali Briti o pár rokov neskôr. Prvý úspešný vrt sa im podaril koncom roka 1939. Vzhľadom na druhú svetovú vojnu sa však ťažba ropy rozbehla až o desaťročie neskôr.
Úplný prerod
Bola to udalosť, ktorá kompletne zmenila túto arabskú krajinu. Ešte v 30. rokoch patril Katar k chudobným štátom. V tejto krajine na polostrove asi 160 krát 80 kilometrov, kde je len púšť, slané pláne, žiadne zdroje pitnej vody a najvyšší vrch meria niečo vyše sto metrov, žilo v tom čase zhruba niekoľko desiatok tisíc obyvateľov, väčšinou nomádov.
Tých pár dedín žilo z rybolovu či lovu perál. Keď však Japonsko prišlo s kultiváciou perál a krach na americkej burze spôsobil pokles záujmu o luxusné tovary, krajinu zasiahla chudoba a choroby. Nebola tu žiadna škola ani nemocnica.
Prešlo 70 rokov a azda žiadna iná krajina na svete sa nezmenila tak výrazne ako Katar.
Dnes v krajine žije 2,9 milióna obyvateľov, aj keď katarské občianstvo má iba 380-tisíc ľudí. Aj minulý rok sem prišlo 370-tisíc migrantov, Katar tak patrí k najrýchlejšie rastúcim štátom sveta.
Sila ekonomiky sa tu od roku 1970 zvýšila 500-násobne a Katar sa momentálne radí medzi päť najbohatších krajín sveta vzhľadom na HDP na obyvateľa popri Luxembursku, Singapure a Írsku.
Prvú školu s jedným učiteľom a 50 žiakmi tu otvorili v roku 1949. Dnes tu sídli veľký campus, kde má svoje pobočky aj šesť amerických a dve európske univerzity.
Príjmy z ropy a zo zemného plynu sú také veľké, že pre krajinu nebol problém postaviť ani sedem nových futbalových štadiónov, diaľnice, hotely mrakodrapy – to všetko v hodnote 229 miliárd dolárov.
Práve v Katare sa konajú tohtoročné majstrovstvá sveta vo futbale. Globálny futbalový sviatok v nezvyčajnom termíne v nezvyčajnej krajine čelí silnej kritike. Aj bývalý predseda futbalovej federácie FIFA Sepp Blatter povedal, že prideliť usporiadanie šampionátu Kataru „bola chyba“.
Nárast počtu obyvateľov v Katare od roku 1960. Zdroj – Svetová banka
Rok 1971
Ako píše Britannica, o histórii tohto územia pred 18. storočím sa vie málo. Bolo tu len pár rybárskych osád, ktoré neskôr ovládali vládcovia z Kuvajtu. Svoj vplyv tu koncom 19. storočia získala Osmanská ríša. Práve pre ňu sa v Katare vládnuca dynastia emírov al Thání spojila s Britmi a po roku 1916 bola de facto britským protektorátom.
Ťažba ropy sa začala pomaly, no menila krajinu. Vznikli tu prvé školy, nemocnice, telefónne spojenie či odsoľovacie zariadenia. Vodu krajina získava iba z mora.
Dôležitý v dejinách Kataru bol rok 1971. Briti sa rozhodli stiahnuť vojakov na východ od Suezského prieplavu a Katar v septembri získal úplnú nezávislosť. Možno ešte významnejšou udalosťou pre vývoj krajiny však bol
