Denník N

Dánske voľby ako zo seriálu. Po škandále s utratenými norkami zvíťazila opäť populárna premiérka

Premiérka Mette Frederiksenová po odchode z volebnej miestnosti s manželom. Foto - TASR/AP
Premiérka Mette Frederiksenová po odchode z volebnej miestnosti s manželom. Foto – TASR/AP

Posledné voľby sa v Dánsku konali v roku 2019. Zvíťazil v nich ľavý blok pod vedením sociálnej demokratky Mette Frederiksenovej, no už o rok čelil kritike za nariadenie utratiť milióny nakazených noriek. Nakoniec to viedlo k predčasným voľbám.

Utorkové predčasné voľby pripomínali v mnohom fiktívny seriál o dánskej vláde Borgen. Výsledky boli spočiatku tesné a vyzeralo, že pravý a ani ľavý blok doterajšej premiérky Mette Frederiksenovej nezíska väčšinu.

Po niekoľkých minútach neistoty dorazili výsledky volieb z Grónska a Faerských ostrovov. Ľavicový blok aj vďaka nim získal vo folketingete tesnú väčšinu a najväčší volebný úspech za posledných dvadsať rokov.

Podobne ako fiktívna premiérka Birgitte Nyborgová, aj sociálna demokratka Mette Frederiksenová má za sebou viacero nepopulárnych rozhodnutí. Medzi nimi je aj rozhodnutie z roku 2020 utratiť milióny nakazených noriek, ktoré ju v predčasných voľbách takmer stálo kreslo premiérky.

Členovia a podporovatelia Frederiksenovej sociálnej demokratickej strany po ohlásení víťazstva v utorok 1. novembra. Foto – TASR/AP

Predčasné voľby pre utratené norky

Bol november 2020. Európu valcovala druhá vlna pandémie covidu a na dánskych norkových farmách sa vyskytla nová mutácia koronavírusu.

Experti varovali, že nový variant môže spôsobiť nižšiu efektivitu očkovania. Vláda pod vedením Frederiksenovej preto nariadila utratiť všetky norky, ktoré prišli do kontaktu s mutáciou.

Dánsko je jedným z najväčších producentov kožušín z noriek a v krajine je viac ako tisíc fariem. Rozhodnutie utratiť 15 až 17 miliónov zvierat preto vyvolalo škandál veľkých rozmerov.

Televízie ukazovali zábery masových hrobov zvierat po krajine a chovatelia so slzami v očiach rozprávali o strate živobytia. Telá noriek navyše museli úrady neskôr exhumovať, pretože ohrozovali zdroje pitnej vody.

Nezávislá vyšetrovacia komisia neskôr poukázala, že nariadenie bolo v rozpore s právom. V reakcii na to odstúpil minister pre potraviny a rybolov. Hoci vyšlo najavo, že premiérka ani jej kabinet si neboli predtým protiprávnosti vedomí, strana Sociálnych liberálov sa rozhodla upustiť od podpory vlády, čo neskôr vyústilo v novembrové predčasné voľby.

Kto je Mette Frederiksenová? 

Frederiksenovej sa podarilo vyhrať voľby už v roku 2019. Vo veku 42 rokov sa vtedy stala najmladšou premiérkou v histórii Dánska.

Pre záležitosť s dánskymi farmármi, materstvo a niekoľké nepopulárne rozhodnutia ju ľudia prirovnávali k postave premiérky Birgitte Nyborgovej z dánskeho seriálu Borgen (slovensky sa prekladá ako Vláda). Vďaka jej záľube v používaní sociálnych sietí zas k premiérke Signe Kraghovej z poslednej série seriálu.

Obaja Frederiksenovej rodičia boli členmi strany Sociálnych demokratov, sama sa stala členkou strany už v pätnástich rokoch a prvýkrát sa dostala do parlamentu v 24 rokoch.

Voličov dokáže osloviť aj cez sociálne siete – na staršiu generáciu cieli cez Facebook a na mladšiu cez Instagram. Na svojich fotografiách je napríklad sendviče s makrelou alebo paštétu, ktoré sú medzi niektorými Dánmi veľmi populárne.

„Viete milovať makrelu v plechovke s paradajkovou omáčkou a zároveň výbornú literatúru? Viete hrať hádzanú a zároveň chodiť do Kráľovského divadla? Neviem, ako vy, ale ja áno,“ napísala pod jednu z fotiek v rámci kampane.

Až na aféru s norkami je Frederiksenová v krajine obľúbená. Jej vláda dobre zvládla pandémiu koronavírusu a počas inflácie zaviedla viaceré sociálne opatrenia, napríklad zastropovala ceny niektorých základných potravín.

Frederiksenová je obľúbená aj v Grónsku, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska. Na jar tohto roka sa premiérka ospravedlnila za 70 rokov starý sociálny experiment, pri ktorom boli odobrané deti pôvodným obyvateľom Grónska.

Cieľom experimentu bolo „prevychovať“ deti na dánskych školách a spraviť z nich dánsky rozprávajúcu elitu, ktorá pozdvihne úroveň vzdelania na ostrove. Vláda rodičom sľúbila lepší život pre ich deti a návrat domov, no počas pobytu v Dánsku bol deťom zakázaný akýkoľvek kontakt s ich rodinami. Po dvoch rokoch sa šestnásť detí vrátilo naspäť do Grónska. Domov sa však už nevrátili a skončili v sirotinci.

„To, čomu ste boli vystavení, bolo otrasné, nehumánne, nespravodlivé a bezcitné,“ ospravedlnila sa premiérka preživším experimentu a vyplatila im aj odškodné.

Menej milosrdná už bola jej politika voči utečencom. Kým začiatkom tisícročia kritizovala Dánsko ako jednu z krajín s najprísnejšou migračnou politikou v Európe, v súčasnosti jej vláda presadzuje politiku „nulového počtu utečencov“.

Frederiksenovej vláda poslala žiadateľov o azyl, ktorí boli v procese vybavovania, naspäť do Rwandy a zrušila povolenie na pobyt pre Sýrčanov, ktorých regióny považuje za bezpečné. Rozhodnutia kritizovala Európska únia aj OSN, v oboch prípadoch môže dôjsť ku závažnému porušovaniu ľudských práv.

Kampaň postavili na nedostatku sestier

Tradičnou témou dánskych volieb býva migrácia. Tento rok však Frederiksenovej Sociálni demokrati dostatočne vopred prisľúbili tvrdý prístup, čím podľa Politico stratil pravicový blok svoj záchytný bod.

„Červený blok“ ďalej v kampani dobre uchopil tému inflácie, rastúcich cien energie a najmä potrebu zamestnať viac zdravotných sestier. Dánsku chýba až 5-tisíc sestier a polovica zo sestier v službe pracuje len na polovičný úväzok vinou nízkych platov.

Podobne ako iné európske štáty, aj Dánsko trápi nedostatok zdravotného personálu, najmä vo vidieckych oblastiach. V odľahlejších obciach hrozí aj absencia akéhokoľvek lekára.

Podľa France24 sa Sociálni demokrati snažili „hrať na správnu stranu v neistých časoch“. Napriek škandálu s norkami bola väčšina občanov spokojná s pandemickými opatreniami. Sociálni demokrati tiež zaviedli rôzne opatrenia, ktoré majú Dánom pomôcť vyrovnať sa s prudkým nárastom cien.

Inflácia, rast cien energií a zdravotníctvo rozhodlo o voľbách aj v mestečku Gjøl, kde sa nachádza najviac norkových fariem. Rozhodnutie vlády z jesene 2020 v ňom vyvolalo veľké protesty, no po dvoch rokoch tu napriek nemu zvíťazili Frederiksenovej Sociálni demokrati.

„Je tu inflačná kríza, vysoké ceny energií, zdravotníctvo a všetky ostatné veci, o ktorých bola volebná kampaň. Dokážem pochopiť, že si ľudia z toho vyberajú. Veď norky sú už aj tak dva roky staré,“ povedal pre dánsku verejnoprávnu televíziu DR miestny poslanec Konzervatívnej strany Jørgen Ravn Christensen.

Mette Frederiksenová odpovedá na otázky novinárov počas volebnej noci v centrále strany v Kodani. Foto – TASR/AP

Strana Umiernených sa zahrala na seriál Borgen

Nielen prieskumy, ale aj výsledky počas volebnej noci spočiatku ukazovali nepriaznivé výsledky rovnako pre Frederiksenovej ľavý a aj stredopravý blok. Hoci premiérkina strana Sociálnych demokratov nakoniec zaznamenala najväčší volebný úspech za posledných dvadsať rokov, na svoju kľúčovú rolu sa tešila nová strana Umiernených.

Jej názov znie v dánčine Moderaterne a svojimi ambíciami stať sa novou stredovou stranou, s ktorou budú chcieť rokovať obidva bloky, sa nápadne podobá na stranu De moderate z dánskeho seriálu Borgen (v slovenčine Vláda).

„Nie sme modrí, nie sme červení – zmiešali sme farby a sme fialoví,“ znel slogan jej kampane. Na rozdiel od strany zo seriálu sa však jazýčkom na váhach nestala a po piatkových vládnych rokovaniach jej predstavitelia utiekli pred novinármi.

Frederiksenová šla na piatkové rokovania s víziou zostaviť v čase neistoty širokú vládu. V piatok večer však už dánska verejnoprávna televízia DR hlásila, že rokovania o vláde môžu byť najdlhšie v modernej histórii Dánska. Posledné rokovanie v roku 2019 trvalo 21 dní a najdlhšie v roku 1988 24 dní.

Rokovania budú pokračovať v pondelok, zatiaľ však nie je jasné, ktoré zo šestnástich strán budú súčasťou novej vlády. Na rokovanie nebola pozvaná len strana Dánskych demokratov.

Vládnuť so Sociálnymi demokratmi má problém Liberálna strana (Venstre) a Liberálna aliancia. Naopak, ľavicové strany ako Socialistická ľudová strana sú pripravené vstúpiť do vlády hneď. Ich prioritou je hlavne ochrana klímy.

Strana Zeleno-červenej aliancie, ktorá získala deväť kresiel, po rokovaniach vyzvala Frederiksenovú, aby sa skôr snažila vytvoril červeno-zelenú väčšinu, než aby sa pokúšala zostaviť vládu s pravým politickým spektrom.

„Pokiaľ si Mette Frederiksenová vyberie pravé krídlo, pôjde iným politickým smerom, čo znamená, že dáva pravému krídlu právo vetovať klimatickú politiku,“ povedala hovorkyňa strany Zeleno-červenej aliancie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie