Začal sa Jeden svet. Ktoré filmy sa oplatí vidieť

Máte radi svoj domov? Cítite sa v ňom v bezpečí? Nie každý má to šťastie. Jeden svet od 5. – 11. novembra ponúka dokumentárne filmy z celého sveta, ktoré reflektujú práve tému domova. Nebudú chýbať ani slovenské premiéry alebo možnosť osobne sa stretnúť s výnimočnými osobnosťami filmu. Napríklad s oscarovou režisérkou a producentkou Jessicou Kingdonovou, českou hviezdou dokumentárneho filmu Helenou Třeštíkovou alebo oceňovanou ukrajinskou režisérkou Alinou Gorlovou.

Festivalové filmy si môžete pozrieť nielen v kine, ale aj online kdekoľvek na Slovensku. Mnohé z nich sú špeciálne upravené tak, aby si ich mohli pozrieť aj ľudia so zrakovým a sluchovým postihnutím alebo s citlivejším zmyslovým vnímaním, kam patria aj ľudia s poruchou autistického spektra.

Dážď, čo sa nikdy nekončí

Jeden svet otvoril film ukrajinskej režisérky Aliny Gorlovej Dážď, čo sa nikdy nekončí (This Rain Will Never Stop). Stretávame sa v ňom s 20-ročným Andrijom Sulejmanom. Spoločne so svojou kurdskou rodinou musel utiecť pred sýrskou občianskou vojnou na Ukrajinu, odkiaľ pochádza jeho mama. Začali tu nový život. No i tu ich zastihol vojenský konflikt. Alina Gorlova sa v Bratislave zúčastní aj na diskusii Dekonštrukcia kolonialistických naratívov v dokumentárnej kinematografii a priemysle, v ktorej sa spoločne s ďalšími hosťami pokúsi odpovedať, prečo je dôležité zbaviť sa starých kolonialistických príbehov a praktík v dokumentárnej kinematografii východnej a strednej Európy. Na diskusii s ňou budú aj organizátorky festivalu Docudays UA, ktoré pre festival Jeden svet vybrali niekoľko ďalších filmov od ukrajinských tvorcov.

Vzostup

Vďaka filmu, ktorého autorkou je čínsko-americká režisérka a producentka Jessica Kingdon, sa ocitnete v továrňach, kde sa vyrábajú tie najobyčajnejšie veci našich domácností, ale aj inteligentné robotické sexuálne bábiky. Nie náhodou získal nominácie na Oscara, Critics Choice Awards, Cinema Eye Honors, IDA Award či Independent Spirit Award. Cez mozaiku obrazov režisérka miestami s pátosom a miestami zas s humorom prináša nekompromisný pohľad na identitu súčasnej Číny a paradoxy ekonomického pokroku. Je to jeden z tých filmov, ktorý si vďaka intenzívnemu vizuálnemu zážitku treba pozrieť na veľkom plátne v kine. Festival Jeden svet ho premietne inkluzívne. Obsahuje špeciálne titulky a audiokomentár cez slúchadlá, takže si ho môžu pozrieť aj ľudia so sluchovým alebo zrakovým znevýhodnením. Režisérka film v Bratislave uvedie osobne a po projekcii bude mať aj masterclass.

Tri minúty (po)zastavené v čase

Jedinými filmovými záznamami, ktoré sa zachovali po židovských obyvateľoch poľského mesta Nasielsk, sú tri minúty väčšinou farebných domácich záberov, ktoré natočil David Kurtz v roku 1938, keď bol na dovolenke v Európe. Po sedemdesiatich rokoch ich objavil jeho vnuk Glenn a rozhodol sa zistiť viac o ľuďoch z filmu. Vďaka tomu mu vyšla kniha Three Minutes in Poland, ktorá inšpirovala režisérku Biancu Stigter natočiť tento pôsobivý dokument. Úlohy rozprávačky sa zhostila herečka Helena Bonham Carter. Bianca Stigter je manželkou režiséra Steva McQueena a producentkou niekoľkých jeho filmov, McQueen je zas producentom Troch minút (po)zastavených v čase. Tento formálne unikátny film by si nemal nechať ujsť žiaden náročnejší divák, ale vďaka pútavej narácii s priam detektívnym nádychom vtiahne naozaj každého.

Krava

Zdá sa vám zvláštne pozerať film o krave? Dojímavý a srdečný dokument od držiteľky Oscara Andrey Arnold opisuje život dojnice s neochvejnou presnosťou a empatiou. Ponorí nás do sveta zvierat, ktorých mlieko má takmer každý v chladničke. Vidíme krásu aj náročnosť ich života. Nie romanticky, ale reálne. Je to film o realite jednej dojnice a uznanie jej veľkej služby pre nás.

Návštevníci

Kreatívny dokument Veroniky Liškovej bol už uvedený na prestížnom festivale v Locarne a na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch získal Zvláštne uznanie poroty. Na festivale Jeden svet bude mať slovenskú premiéru. Sleduje príbeh antropologičky Zdenky, ktorá sa s rodinou presťahuje na nórsky Špicberg, aby tu študovala, ako sa mení život v polárnych oblastiach. Po tom, čo si svoj nový domov zamiluje, zisťuje, že v Arktíde nemiznú len ľadovce a večný mráz. Tento film bude premietnutý inkluzívne. Obsahuje špeciálne titulky a audiokomentár cez slúchadlá. Na premietaní sa teda môžu zúčastniť aj ľudia so sluchovým alebo zrakovým znevýhodnením. Po filme bude nasledovať diskusia s režisérkou a protagonistkou filmu Zdenkou Sokolíčkovou.

Pongo Calling

Premiéra ďalšieho filmu českého režiséra Tomáša Kratochvíla. Štefan Pongo je rómsky vodič nákladného auta. Pred pätnástimi rokmi emigroval s rodinou z Česka do Spojeného kráľovstva, aby ju ochránil pred otvorenou rasovou diskrimináciou. Deti vyštudovali a rodine sa darí. Keď prezident Zeman povedal, že Rómovia sa práce „boja“, nahnevaný Štefan požiadal ostatných Rómov, aby mu na sociálne siete posielali fotografie, na ktorých pracujú. Stane sa tak známou mediálnou postavou. Začína vytvárať videoblogy, organizuje protirasistické demonštrácie a poskytuje humanitárnu pomoc slovenským rómskym osadám v núdzi. To všetko však ide na úkor času stráveného s rodinou. Po projekcii filmu sa budete môcť porozprávať s režisérom.

René – väzeň slobody

Jeden z najznámejších českých kriminálnikov je späť! Nenapraviteľný recidivista René s blednúcim tetovaním Fuck of people na krku s príchodom päťdesiatky tak trochu dospieva a bilancuje. Postupne zisťuje, že aj jeho život je príliš krátky na to, aby ho strávil za mrežami. Od premiéry filmu René, za ktorý režisérka Helena Třeštíková dostala Cenu Európskej filmovej akadémie, sa za každú cenu snaží vyhnúť väzeniu. A púšťa sa do vzťahov, ktoré majú šancu vydržať aj dlhšie než pár týždňov. Aj keď si zžieravý postoj k systému stále zachováva, René sa mení a filmárka je opäť pri tom. Film bude premietaný inkluzívne, to znamená, že obsahuje špeciálne titulky a audiokomentár cez slúchadlá, aby sa na premietaní mohli zúčastniť aj ľudia so sluchovým alebo zrakovým znevýhodnením. Po projekcii bude nasledovať diskusia s tvorkyňami filmu Helenou Třeštíkovou a Kateřinou Černou.

Shabu

Štrnásťročný chlapec holandsko-karibského pôvodu Shabu žije v známom rotterdamskom bytovom komplexe Peperklip (Spinka), kde sa všetci poznajú a vzájomne podporujú. Túži po kariére slávneho hudobníka. No tentoraz nahneval najdôležitejšiu ženu svojho života – starú mamu. Namiesto toho, aby trávil leto ponorený do hudby, musí teraz pracovať. Shabu nám v tomto príjemnom filme dovolí spoznať pestrofarebné a milujúce prostredie, v ktorom žije. Predstaví ho zo svojho živého, veselého, vzrušujúceho a zábavného pohľadu. Premietanie filmu je vhodné i pre ľudí s citlivejším zmyslovým vnímaním, kam patria aj ľudia s poruchou autistického spektra. Projekcia bude totiž senzoricky prispôsobená.

Záložňa

Jola a Wiesiek sú výnimočný pár, ktorý vedie najväčšiu záložňu v južnom Poľsku. Nájdete v nej nosené kožené bundy, kožušiny, náboženské drobnosti, použité kuchynské spotrebiče, DVD, ale aj príbehy ľudí, ktorí ju navštevujú. Sú to príbehy o alkoholizme, domácom násilí, väzení či chudobe. Mnohé rodiny nemajú potuchy, ako prežijú nasledujúci týždeň. A nevie to ani samotný podnik. Napriek prázdnej pokladni stále niekomu niečo dajú zdarma. V minulosti bola záložňa zisková, no dnes zaznamenáva len straty. Na jej záchranu sa rozhodnú zorganizovať veľký jarný výpredaj.

Mjanmarské denníky

Tento hybridný dokument ukazuje následky vojenského prevratu v Mjanmarsku 1. februára 2021 a následné celonárodné protesty. Natočila ho skupina mladých mjanmarských filmárov, ktorí musia zostať v anonymite, pretože zverejnením svojich mien by riskovali život. Odvážili sa však vytvoriť šokujúce svedectvo o barbarskom potlačení nepokojov. Vidíme brutálnu a svojvoľnú reakciu režimu, pri ktorom uväznili a zavraždili tisíce pokojných demonštrantov. Jedna mladá žena je napríklad zastrelená len za to, že mala na sebe červené tričko. Červená je totiž považovaná za farbu protestov. Reakciou na monštruóznu vojenskú juntu je rastúce ľudové ozbrojené povstanie. Po projekcii filmu bude nasledovať diskusia s tvorcami Corinne van Egeraat a Petrom Lomom.

Ako to chcem ja

Dňa 25. januára 2013 sa počas osláv druhého výročia revolúcie na káhirskom námestí Tahrír odohrala explózia sexuálnych útokov. Páchali ich väčšinou muži vo veku 20–30 rokov, ktorí využili zmätok v obrovskom dave. V reakcii na tieto udalosti vyjdú do ulíc masy rozhnevaných žien. Režisérka Samaher Alqadi si zobrala do rúk kameru ako formu ochrany a začala dokumentovať rastúcu vzburu žien. Netušila pri tom, až kam ju príbeh zavedie. Počas prípravy filmu otehotnela, vďaka čomu sa začala zamýšľať nad svojím detstvom v Palestíne, ale aj nad tým, čo znamená byť ženou a matkou na Blízkom východe.

Deti hmly

DI je trinásťročné dievča, ktoré žije v dedine stratenej v hmlistých severovietnamských horách. Má to šťastie, že je súčasťou prvej generácie, ktorá má možnosť získať vzdelanie. Ibaže najskôr musí presvedčiť rodičov, že štúdium nie je stratou času a peňazí. Ak by sa jej nepodarilo túto výzvu zvládnuť, ostala by v dedine uväznená po zvyšok svojho života. DI patrí do etnickej menšiny Hmongov, kde sa ženy tradične vydávajú veľmi mladé, niektoré už ako dvanásťročné. V tejto spoločnosti je manželstvo spojené s veľmi špecifickým a kontroverzným zvykom – únosom nevesty. Keď sa chlapcovi zapáči dievča, zorganizuje jej únos. Následne je nútené zostať s ním, či chce, alebo nechce. V niektorých prípadoch je tento úkon pomerne nebezpečný až temný.

Návrat: Život po ISIS

Shamima Begum (Spojené kráľovstvo) a Hoda Muthana (USA) sa dostali na titulné stránky svetovej tlače, keď ako tínedžerky opustili svoje krajiny a pridali sa k ISIS. Teraz sa chcú vrátiť, ale ich krajiny ich nechcú späť. Režisérka Alba Sotorra natáčala v prísne stráženom tábore Rodž v Sýrii, kde sú umiestnené ženy a deti ISIS, ktoré žiadna západná krajina nechce späť, a Kurdom nezostáva nič iné, len sa o ne postarať. Dokument pôsobivo zobrazuje krutú realitu týchto stratených žien.

Územie

Film, ktorý mal premiéru na festivale Sundance, prináša strhujúci pohľad na neúnavný boj pôvodných príslušníkov kmeňa Uru-eu-wau-wau proti odlesňovaniu v brazílskej Amazónii. Budúcnosť planéty ovplyvňuje odlesňovanie tohto územia, ktoré spôsobujú nelegálni osadníci a združenie nepôvodných farmárov. Režisér Alex Pritz v ňom dáva rovnaký priestor farmárom ako domorodému kmeňu. Vďaka tomu prenikneme do myslenia ošľahaného farmára, ktorý tak ako mnohí v Brazílii verí, že má právo nárokovať si pôdu, aby uživil svoju rodinu. Film čiastočne nakrútili aj členovia kmeňa Uru-eu-wau-wau. Sú v ňom autentické zábery zachytené v priebehu troch rokov, keď príslušníci komunity riskovali životy, aby vytvorili vlastný spravodajský tím v nádeji, že odhalia pravdu.

Aja

Aja vyrastá so svojou matkou a malým bratom na ostrove Lahou (Pobrežie Slonoviny). Je veselá a bezstarostná, rada zbiera kokosové orechy a spí na piesku. Ibaže more kúsok po kúsku odhrýza z pevniny. Z mesta, ktoré tu bolo kedysi, zostali už len útržky. V noci muži potichu otvárajú hroby, aby z nich v plastových škatuliach preniesli pozostatky predkov. Ajin raj je odsúdený na zmiznutie. A čo bude s ňou?