Denník N

33 rokov po: Kdejaký odkundes sa tu obúva do Trnku z Esetu, hoci by mal byť národným hrdinom, tvrdí Sveťo Korbel

Sveťo Korbel ako člen skupiny Zóna A v roku 1984. Foto - archív S. K.
Sveťo Korbel ako člen skupiny Zóna A v roku 1984. Foto – archív S. K.

Máme sa tak, ako sme sa nemali nikdy predtým. Tak dobre, ako sa má možno 10 percent ľudí na celom svete. Väčšina ľudstva sa má horšie ako my, napriek tomu len nadávame a chceme stále viac. Stále len hrabeme a hrabeme, lenže načo?, pýta sa punkový muzikant Sveťo Korbel.

Sveťo Korbel (1967) patrí k významným punkovým muzikantom na Slovensku, ako gitarista a skladateľ pôsobil v kapelách Ex-tip a Zóna A, od konca 80. rokov minulého storočia hrá v kapele Slobodná Európa.

V seriáli 33 rokov po revolúcii prinášame počas novembra rozhovory s osobnosťami, v ktorých opisujú svoje životy za komunizmu a zároveň hodnotia, kam sa dostalo dnešné Slovensko v jednotlivých oblastiach.

V akých pomeroch ste vyrastali?

Mama pracovala v inzertnej kancelárii, kde sa starala o inzeráty do novín, otec vo výpočtovom stredisku. Neboli komunisti ani komunistov nemali radi, o politike sme však doma príliš nehovorili. To, v akej spoločnosti žijeme, som mal napočúvané skôr od starého otca, prípadne kamarátov. Isté je, že ani ja som nemal rád komunistov.

Nebol som práve dobré dieťa, v partii som povystrájal fakt kadečo. Dnes na tie veci nie som príliš hrdý, ale čo už, stali sa. Je to minulosť, ku ktorej sa nerád vraciam.

Pôvodne ste mali byť školený muzikant, chodili ste do ľudovej školy umenia. Lenže spoznali ste tvrdú muziku a noty vás prestali baviť. A ešte vás aj za 270 neospravedlnených hodín vyhodili z gymnázia na Metodovej.

To je pravda. V podstate som tam nezískal žiadnu známku, takže mi nemali ako urobiť vysvedčenie. Prešiel som na elektrotechnickú priemyslovku, ktorú som už zvládol, lebo som ju bral vážnejšie.

S ľudovou školou umenia som sa však rozlúčil už v dvanástich rokoch, keď som spoznal Braňa Alexa a dobrú muziku. Založili sme skupinu Pankcharti a skladali také strašne rebelské texty, až sa dnes čudujem, ako nás v takom veku mohla tak veľmi vytáčať politika.

Iné ako politické texty sme vlastne ani nemali. Vymedzovali sme sa proti komunistom aj Rusom. V dnešnej dobe by to dokonca znelo priam ako hanobenie národa.

Ako môže politika vytáčať dvanásťročné deti?

Stačí, že začnete vyzerať inak ako ostatní. A my ako punkeri sme sa líšili dosť výrazne, čo v praxi znamenalo, že politika, respektíve režim na nás doľahol dosť tvrdou rukou. Keď ako decko zažijete časté návštevy policajných staníc, nalepí sa na vás strašný vzdor a silná rebélia voči systému.

Čo je to za systém, ktorý päťdesiatročným príslušníkom VB umožňuje mlátiť decká len preto, že sa inak obliekajú, že majú iné účesy, že počúvajú inú muziku? Trochu vytŕčate z radu a rovno vám odtnú hlavu. No a tak sme to tým komunistickým sviniam vracali cez naše texty.

Boľševik si vlastne poštval pankáčov proti sebe sám tým, že do nich vôbec rýpal. Každá akcia vyvolá reakciu, a tak sme teda reagovali. Iná vec je, že keby sa vtedy policajti alebo eštebáci dostali k našim textom, rovno by nás pozatvárali alebo minimálne poslali do polepšovní. Boli strašne zlostné, neobstáli by dokonca ani v dnešnej dobe.

Napríklad?

„Najviac sa mi hnusí národ menom Rusi, každý skapať musí, dajte mi len moc a za jednu noc budú všetci volať o pomoc.“ Prvoplánové, nevyzreté, lacné, hlúpe, ale tak sme to v dvanástich rokoch vo svojom vnútri cítili.

Veľa nechýbalo a jeden eštebák by vás azda aj zastrelil.

No, mieril na mňa pištoľou. Na svoje pätnáste narodeniny som šiel na Zlaté piesky. Práve v tej chvíli tam hral volejbal vtedy 27-ročný eštebák menom Kováč. Čistý psychopat.

Keď ma zbadal, aj s kolegom ma zatiahol do turistickej chatky, ktorú mali prenajatú českí dovolenkári. Vyhnal ich s krikom, že „toto je policajná akcia“, a obaja ma začali doslova mučiť. Dotrhali mi nohavice od kolien až po tenisky, strašne ma dobili, a tak som stratil trpezlivosť a jednu som eštebákovi natiahol.

Na to vytiahol pištoľ, namieril mi ju na hlavu,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie