Vládna koalícia robí dôsledne len to, že popiera realitu
Ľudia vedia, že žijú v inom svete, než je jeho obraz, ktorý im vnucujú vládni politici.
Štát začína zlyhávať v okamihu, keď príznaky tohto zlyhávania popiera. A spoločnosť začína zlyhávať vtedy, keď jej toto popieranie neprekáža.
„My sme pandémiu zvládli dobre,“ povedal premiér Eduard Heger v septembri tohto roku a dodal, že rovnako dobre zvládnu vládni politici aj stratu väčšiny v parlamente. Málokto si vôbec všimol Hegerov výrok, lebo už sme zabudli, ako štát počas pandémie zlyhal.
Nedávno to však pripomenul Miroslav Beblavý v denníku SME, keď citoval zo štúdie časopisu Nature, podľa ktorej u nás zomrelo na koronavírus toľko ľudí, že priemerná dĺžka dožitia klesla takmer o tri roky. Horšie z celej Európy dopadlo iba Bulharsko. Lenže podľa premiéra Hegera sme „pandémiu zvládli dobre“.
Príznakov zlyhávania štátu a zároveň jeho popierania je už toľko, že spoločnosť stráca schopnosť rozlišovať medzi bežnou nehodou a systémovým úpadkom.
Je menšinová vláda prejavom hlbokej politickej krízy alebo je to súčasť normálnej politickej prevádzky? Je odstavenie parlamentu na dva týždne pre prehodený kábel prejavom systémového zlyhania alebo je to len komická epizóda? Je vražda na Zámockej ulici zákonitou vyvrelinou bublajúcej masovej nenávisti alebo len dôsledkom náhodnej chemickej reakcie v mozgu šialenca?
Spoločnosť ako celok v tom nemá jasno, tuší len, že sa deje niečo zlé, a preto 84 percent ľudí nesúhlasí so smerovaním krajiny.