Sám kráľ Leopold II. mal na svedomí 10 miliónov mŕtvych, vraví autor knihy o kolonizovaní Konga

Denník N vydáva knihu Duch kráľa Leopolda (Príbeh chamtivosti, utrpenia a odvahy v koloniálnej Afrike). S autorom sme sa rozprávali o tom, ako sa mohlo stať, že v priebehu niekoľkých desaťročí zomrelo v Kongu odhadom 10 miliónov ľudí. Adam Hochschild okrem iného hovorí aj o tom,

• prečo sa na tento príbeh onedlho takmer úplne zabudlo;
• aké utrpenie spôsobila západná civilizácia iným národom a prečo trvalo tak dlho, kým si svoju vinu začala priznávať;
• koľko vojakov so zbraňami stačí na úplné ovládnutie miliónov ľudí;
• prečo sa z niektorých ľudí stanú hrdinovia, ktorí venujú celý svoj život obrane slobody a spravodlivosti.

Slováci nevedia o Kongu skoro nič, preto bude najlepšie im zacitovať z Vašej knihy, že inšpiráciou filmu Tarzan z roku 2016 bol práve príbeh Konga a jeho drancovania z čias belgického kráľa Leopolda II. Alebo že román Srdce temnoty Josepha Conrada o Kongu bol inšpiráciou pre film Apokalpysa Francisa Forda Coppolu. Čo bolo hlavnou príčinou, že Kongo bolo objavené až koncom 19. storočia?

Bolo to dané vývojom technológií v doprave. V tom čase sa začali vo veľkom používať parníky, ktoré skracovali čas plavby na mori oproti plachetniciam. Najmä preto v Európe v 70. rokoch 19. storočia odštartoval záujem o Afriku, lebo odrazu bola relatívne pohodlne dostupná po mori. Okrem toho dovtedy Európania nemali o Afrike dosť informácií, nikto ju ešte napríklad neprešiel naprieč z východu na západ alebo opačne. A mohutná africká rieka Kongo sa stala dopravnou tepnou vďaka parníkom.

Počas 23 rokov vlády kráľa Leopolda II. v Kongu na prelome 19. a 20. storočia zahynulo odhadom 10 miliónov ľudí, čo je viac, ako zahynulo európskych židov počas holokaustu. Uvedomujú si dnes Belgičania, že za túto hrôzu nesú historickú zodpovednosť?

Predovšetkým väčšina národov Západu vrátane Američanov má veľké problémy priznať si zodpovednosť za svoju temnú a hanebnú minulosť. Keď som chodil v Amerike v 50. rokoch na strednú školu, o otroctve sme sa prakticky vôbec neučili. Neskôr sa dejiny otroctva už na školách začali učiť, ale bolo to najmä vďaka spoločenským pohybom v 60. rokoch. V Belgicku a v ďalších európskych krajinách prebehol podobný proces. Predtým sa o európskej kolonizácii Afriky hovorilo predovšetkým ako o civilizačnej misii, ktorá mala modernizovať a pokresťančiť tento kontinent.

Vaša kniha vyšla v roku 1998. Bol už vtedy pohľad Belgičanov iný než v 50. rokoch?

Nie. Obrovské belgické múzeum o Kongu v Bruseli malo v čase vydania mojej knihy kolonialistický pohľad na Kongo bez akejkoľvek zmienky o tom, že milióny ľudí zahynuli. Až dnes je to inak, o hrôzach kolonizácie sa dnes otvorene hovorí a je to tak aj v tomto múzeu.

Takže môžeme hovoriť o tom, že v poslednom čase sa pohľad na dejiny zlepšil?

Áno. V Belgicku aj vďaka knihám, ako je moja a ďalším. A aj vďaka tomu, že Európania afrického pôvodu dnes prinášajú nový pohľad na našu minulosť.

Trochu mi to pripomína náš vlastný problém s dejinami na Slovensku a v celej strednej Európe. Dlho sa o našej komunistickej a fašistickej minulosti skôr mlčalo. Možno je to ale normálne, ak aj demokratickým krajinám, ako je Belgicko, trvalo tak dlho postaviť sa otvorene k vlastnej minulosti.

Aj Francúzi mali predsa dlho problém priznať si svoju kolaboráciu s nacistickým Nemeckom. Nie ste výnimka.

Ste autorom viacerých kníh, ktoré sa zaoberali temnou minulosťou Západu, napísali ste napríklad knihu o otroctve. Mala by západná civilizácia nejakou formou splatiť svoj dlh voči národom, ktoré si v minulosti podmanila?

To najdôležitejšie, čo by mala urobiť, by mala byť zmena svetového ekonomického systému, ktorý je postavený na nadvláde Západu a nadnárodných korporácií. Samotné splácanie dlhu alebo reparácií voči kolonizovaným národom by problém neriešilo. Potrebujeme spravodlivejšie ekonomické podmienky pre chudobnejšiu časť sveta. A potrebujeme to najmä teraz, keď klimatická kríza najviac zasiahne práve ju.

Prečo ste začali písať knihu Duch kráľa Leopolda II. a ako dlho vám trvalo, než ste ju dokončili?

Trvalo mi to aj so štúdiom materiálu tri roky a mal som veľkú výhodu v tom, že som mohol využívať úžasnú knižnicu Kalifornskej univerzity, ktorá obsahuje asi jedenásť miliónov zväzkov. Sú tam napríklad aj denníky dôstojníkov, ktorí slúžili v Kongu počas Leopoldovej vlády. Existuje veľké množstvo publikácií z tých čias, problém je, že väčšina písomných zdrojov pochádza od Európanov a hlas obetí, teda obyvateľov Konga, sa zachoval často len sprostredkovane. Napríklad záznamy z vyšetrovania, kde boli aj výpovede obetí. Tie však boli v belgických archívoch zamknuté 70 rokov.

Ako ste prišli na myšlienku vôbec túto knihu napísať?

Strávil som ako novinár veľa rokov v Afrike a niekedy okolo