Pre adopciu sme o priateľov neprišli. Väčšina sa vytratila už skôr, po narodení našej dcéry s Downovým syndrómom
Keď sa dozvedela o nechcenom novorodencovi s Downovým syndrómom, ihneď pocítila silnú túžbu, aby bol jej.
Dovtedy trojnásobná mama Betty Tóth nezaváhala. Zavolala manželovi. S adopciou súhlasil a o tri mesiace neskôr k nim po prvý raz prišiel Natanael.
Fotografka Betty Tóth je dnes matkou štyroch detí – Bálinta, Attilu a Johannky, ktorá sa rovnako ako jej mladší osvojený brat Natanael narodila s Downovým syndrómom.
„Pamätám sa, že to bolo presne v deň mojich tridsiatych narodenín. Sedela som na balkóne a pila kávu. Môj syn Bálint bol v škôlke a manžel v práci. Zrazu som si uvedomila, že túžim zachrániť nechcené dieťa. Obliekla som sa a išla na sociálny úrad,“ spomína Betty.
Myslela si, že tam len príde a jednoducho vyplní dotazník a o týždeň dostane bábätko. „Prinesiem ho domov a oznámim – Aha, toto je naše. Takto som si to predstavovala,“ opisuje Betty svoju prvú myšlienku na adopciu.
Manžel jej vtedy povedal, že sa na taký krok necíti. „Počas nasledujúcich pätnástich rokov som túto hlbokú nutkavú túžbu po osvojení dieťaťa pocítila ešte asi päť- alebo šesťkrát. Odpoveď manžela však bola stále nesúhlasná a ja som na to netlačila,“ opisuje.
Známi sa im otočili chrbtom
Štyri roky po prvorodenom synovi Bálintovi sa Betty narodil syn Attila. O ďalších šesť rokov bola tehotná opäť. Tentoraz čakala dievčatko.
„Bola som na všetkých tehotenských vyšetreniach. Pri každom som sa netajila tým, že nech budú výsledky akékoľvek, dieťa si nechám. Z výsledkov tripple testov bolo zrejmé, že moje dieťa nie je takzvané ‚tabuľkové‘.
