Mal som možnosť zblízka nazrieť do Glebovho sveta. Už chápem, prečo je dnes tam, kde je
Spolupracovník Denníka N strávil niekoľko hodín v Brne s jedným z najpopulárnejších slovenských rapperov.
Rukou naznačí, že potrebuje chvíľu pre seba. Je niekoľko minút pred polnocou, stojíme v zákulisí klubu První patro v Brne a on sa potrebuje rozospievať. Po pár sekundách mrmlania, pohojdávania v kolenách a gestikulácie, akoby mal v ruke mikrofón, je späť. „Hotovo,“ oznámi. Vyprsknem od smiechu: „To je všetko?“ „Áno, to stačí,“ odpovie rozhodne.
Vidno, že mysľou sa postupne vzďaľuje, čoraz menej sa zapája do debaty, a keď sa presunieme do chodbičky ústiacej na pódium, je už v úplne inom svete. Časť nedočkavého davu ho zahliadla a o pár sekúnd už celá sála skanduje jeho meno. Gleb má neprítomný výraz, bledú tvár a opiera sa hlavou o stenu, akoby išiel odpadnúť. Keď zaznejú prvé tóny hudby a vyjde na pódium, to mu okamžite patrí. Ako hovorí v jednom zo svojich textov, „môj flow je technický, no stále s dušou“. Jeho prednes je nekompromisný, no zrozumiteľný a na hudbu sa dá skákať, tancovať alebo ju len tak počúvať.
Ľudia sa od prvej sekundy bláznia, pogujú a väčšinu textov idú spolu s ním. Nasledujúcich 50 minút sú všetky oči na ňom a celá sála robí, čo im povie.
Glebovi sa podarilo to, o čom sníva každý hudobník s „komerčnými“ ašpiráciami – oslovil tínedžerov a dvadsiatnikov. Teda demografickú skupinu, ktorá určuje trendy, svojim obľúbencom je najoddanejšia a zároveň ochotná investovať do nich nemalé peniaze.
Gleb a fanúšikovia
Hneď po skončení koncertu v Brne chce podpisovať „merch“. Ideálne všetkým. Teraz najviac idú nové mikiny s motívom jeho posledného albumu Big Boy FM. V dave pod pódiom a pri bare vidno mnoho mladých ľudí, ktorí prišli v chladný novembrový večer oblečení naľahko, aby mali pod bundou miesto na novú mikinu. Plán sa však rýchlo mení,
