Využitie dažďovej vody, viac tieňa a menej spevnených plôch. Záhradná architektka radí, ako šetriť vodou v záhrade

Zadržiavanie dažďovej vody v záhrade by dnes malo byť podľa záhradnej architektky Lenky Hlubinovej Vargovej prioritou. „Prívalové dažde sa striedajú s obdobiami sucha a tepla. Jeden extrém strieda druhý. Preto je dôležité v čase veľkých zrážok vedieť zachytiť čo najviac vody. Tú môžeme využívať v období, keď je zrážok menej.“

V rozhovore hovorí aj o tom:

• ako postupovať, ak chcete dažďovú vodu ďalej využívať;
• aké rastliny v záhrade voliť;
• kde v záhrade využívame vodu neefektívne;
• prečo je dobré v záhrade vytvárať tieň;
• ako sa aj v tomto období dá pripraviť na ďalšie horúce a suché leto.

Veľkou témou aj v prípade záhrad je nielen ekológia, ale aj šetrenie. Jednou z ciest je využívanie dažďovej vody. Ako veľmi nám môže dažďová voda pomôcť pri polievaní záhrady?

Toto je práve tá podstata, ktorá je pri téme vody v záhrade najdôležitejšia – ako zadržať čo najviac dažďovej vody na pozemku. O to viac, že klimatická zmena spôsobila, že sa u nás intenzívnejšie prejavuje nevyrovnanosť zrážok. Prívalové dažde sa striedajú s obdobiami sucha a tepla. Jeden extrém strieda druhý. Preto je dôležité v čase veľkých zrážok vedieť zachytiť čo najviac vody. Tú môžeme využívať v období, keď je zrážok menej.

Vďaka zadržiavaniu dažďovej vody je kolobeh vody na pozemku zdravší, náklady za polievanie nižšie, podzemné vody majú možnosť doplniť svoje zásoby a nápor na kanalizačnú sieť je menší.

Využívaním dažďovej vody vieme ušetriť až 50 percent spotreby vody. Túto vodu možno použiť nielen na polievanie, umývanie domácich miláčikov, áut či spevnených plôch, ale aj na splachovanie WC či pranie. Toto širšie využitie si však, prirodzene, vyžaduje náklady na čistenie vody.

Ako postupovať, ak chceme vodu ďalej používať?

Ak chceme dažďovú vodu aj ďalej používať, potrebujeme k tomu nádobu, kde sa naakumuluje. Od ďalšieho použitia zachytenej vody závisí aj veľkosť retenčnej nádoby. Pri jej výbere si treba v prvom rade pozrieť priemerný ročný úhrn zrážok vo vašej oblasti na stránke SHMÚ. Ďalším krokom je spočítať si plochu, z ktorej ste schopní vodu zachytávať. Snahou je smerovať čo najviac zvodov do jednej nádoby.

Ďalší dôležitý údaj je aj veľkosť zavlažovanej plochy a prípadné ďalšie využitie, akým je napríklad splachovanie WC. Všetky tieto parametre vrátane typu strešnej krytiny majú vplyv na veľkosť retenčnej nádoby. Na internete nájdete množstvo kalkulačiek, ktoré zohľadňujú všetky spomínané faktory a pomôžu pri výbere.

Dažďovú vodu v záhrade mnohí zachytávajú napríklad do sudov. Kedy je dobré uvažovať o retenčnej nádobe?

V princípe platí, že o retenčnej nádrži môžete uvažovať, aj keď máte záhradu s veľkosťou jeden ár a plochu strechy minimálne 20 m². Vtedy stačí zhruba 1500-litrová nádrž. Pre záhradu s rozlohou okolo 500 m² a plochou strechy minimálne 70 m² môžete uvažovať o veľkosti nádoby 3 000 až 6 000 litrov. Pri veľkosti zavlažovanej plochy okolo jedného hektára a s plochou strechy minimálne 100 m² už uvažujte o veľkosti nádoby 8 000 až 10 000 litrov. Tieto údaje sú však len orientačné, vždy treba zohľadniť priemerný ročný úhrn zrážok v danej oblasti.

Čo si všímať pri výbere konkrétnej retenčnej nádoby?

Dôležitým parametrom je tvar retenčnej nádoby – na trhu sú typy, ktoré potrebujú hlbší aj plytší výkop. Ak je k dispozícii skôr menšia plocha, kde sa dá spraviť hlboký výkop, volíme úzky a vysoký typ nádoby. Ak ide o väčšiu plochu alebo z nejakého dôvodu nie je možné robiť hlboký výkop, volíme skôr širokú a plytkú nádobu. V praxi som napríklad riešila situáciu, keď sme v rámci záhrady objavili archeologické nálezy, a tak sme po dohode s archeológmi lokalizovali možné miesto a volili nádobu s plytkým výkopom.

Na trhu sú plastové aj betónové nádrže, nadzemné aj podzemné. Nadzemné nádrže majú objem maximálne jeden kubík a menej. Platí však, že pod zemou sa voda uchová v podstatne lepšej kvalite dlhší čas. Ďalším faktorom je vizuálna stránka nadzemných nádob, ktorá je veľmi nízka, čiže v záhrade nepôsobia esteticky.

S akou finančnou investíciou treba na začiatku počítať? Povedzme, že hovoríme o bežnom rodinnom dome so záhradou okolo 500 m². 

Presné číslo sa nedá povedať z jednoduchého dôvodu – všetko závisí od typu a veľkosti retenčnej nádoby. Už pri jednoduchom prieskume na internete môžete vidieť, že ceny retenčných nádob sú od stoviek až po tisíce eur, k tomu treba prirátať výkopové práce a čerpadlo. Takže toto je už skôr otázka na realizačnú firmu, kde vám poradia a urobia nezáväznú cenovú ponuku (Na vybudovanie nadzemnej i podzemnej nádrže na dažďovú vodu možno získať príspevok z dotácií na obnovu rodinných domov v rámci plánu obnovy. Podmienkou však je, že obnovou domu musí dôjsť k úspore primárnej energie minimálne o 30 percent oproti stavu pred obnovou. – pozn. red.).

Aké zásady by sa mali pri zavlažovaní záhrady vždy dodržiavať? 

Nie všetky časti záhrady potrebujú rovnakú zálievku a to treba zohľadniť už pri návrhu závlahy. Záhrada s trávnikom a úžitkovou plochou na pestovanie zeleniny je na závlahu náročnejšia ako tá, ktorá obsahuje napríklad kríky, stromy a záhony so suchomilnými trvalkami či okrasnými trávami.

Najideálnejší čas na zavlažovanie je večer, pretože vtedy je odpar z listov rastlín najmenší a vegetácia má celú noc na doplnenie zásob vody. Dobrým pomocníkom zavlažovania sú senzory – dažďový senzor, senzor vetra či senzor vlhkosti –, pretože tie následne ovplyvnia frekvenciu závlahy.

Je dobré myslieť aj na to, že pri polievaní rozprašovačmi dochádza k podstatne väčšiemu odparu vody ako pri polievaní kvapôčkovou závlahou.

Kde v záhrade zvykneme vodu míňať vyslovene neefektívne?

V zásade platí jednoduché pravidlo. Čím viac sú plochy oslnené, tým dochádza k väčšiemu výparu a strate vody z pozemku, a o to viac ju potom treba doplniť. Ak teda máme záhradu, kde je veľmi málo tieňa, a na nej povedzme krásne uhladený anglický trávnik, tak z môjho uhla pohľadu na tomto mieste vodou veľmi plytváme.

Ako veľmi dnes pri návrhoch pozeráte na to, či sú rastliny náročné na vodu? Aké druhy rastlín volíte, respektíve odporúčate kombinovať? 

Závisí to od viacerých faktorov. Tými podstatnými pre správne navrhnutú výsadbu sú práve nároky na vodu a podmienky na stanovišti. Preto je vhodné kombinovať rastliny, ktoré majú podobné nároky na vodu a zohľadniť podmienky, ktoré sú na stanovišti – nielen slnko, polotieň, tieň, ale napríklad aj zrážkový tieň (oblasť so zníženým množstvom zrážok – pozn. red.), vlhký kút v tesnej blízkosti oplotenia, polohu pod korunami stromov a podobne. V rámci záhrady je veľa lokálnych mikropriestorov, ktoré majú iné podmienky ako väčšina plochy okolo nich.

Dá sa určiť, koľko vody potrebuje tá-ktorá rastlina? Čo ešte si treba všímať pri výbere konkrétnych rastlín? 

Ťažko povedať presnú spotrebu každej rastliny. Z botanického uhla pohľadu platí, že rastliny s menšími listami sú menej náročné na vodu ako tie s veľkými listami. Vďaka menšej listovej ploche majú totiž nižšie odparovanie vody z listov, a tak jej potrebujú menej.

Zároveň platí, že hlboko koreniace rastliny sa lepšie vyrovnávajú s výkyvmi množstva vody v pôde. Inak sú nároky na vodu individuálne a závisia nielen od druhu rastliny, ale aj od spoločenstva, v ktorom je vysadená, od polohy v záhrade a aj od mikroklimatických faktorov.

Spomínali ste trávnik. Spravidla je na vodu veľmi náročný, ak sa nezavlažuje dostatočne, schne, pôsobí nezdravo. Má trávnik miesto vo vami navrhovaných záhradách? 

Plocha trávnika je spomedzi všetkých plôch v záhrade najnáročnejšia na množstvo vody, hnojiva a údržbu. Zároveň je to najmenej stabilný ekosystém. Keď si zrátate plusy a mínusy, je trochu nepochopiteľné, prečo je v záhradách toľko trávnatých plôch.

Pri navrhovaní sa snažím o to, aby bol trávnik v záhrade len tam, kde to má skutočne zmysel a kde sa bude reálne používať. Ak niekto nechce od trávnika upustiť, dobrým riešením sú trávne zmesi, ktoré sú také druhovo pestré, že sa dokážu prispôsobiť rôznym klimatickým aj pôdnym podmienkam.

Veľkú úlohu pri odolnosti trávnika voči suchu má aj výška kosenia. Tá nemôže byť rovnaká počas celého roka. V čase sucha je potrebná vyššia kosba, aby nedochádzalo k presúšaniu pôdy.

Sú dnes nároky rastlín na vodu a využívanie vody v záhrade ako takej témou, ktorú klienti považujú za dôležitú, alebo prichádza popud na udržateľné riešenia skôr z vašej strany?

Myslím si, že minimálne okrajovo každý z nás vníma klimatickú zmenu a jej dôsledky. Preto s klientmi často riešim hospodárenie s vodou v ich záhrade, zvyčajne je to základná vec ešte pred samotným návrhom. Niektorí už pri spolupráci s architektom rozbehli nejaké riešenia a návrh záhrady už len pokračuje v tom duchu. Inokedy to koncipujeme od nuly.

Je v súčasnosti automatická závlaha bežnou súčasťou návrhov alebo máte skúsenosť s tým, že sa pre ňu ľudia rozhodnú neskôr, hoci o nej pôvodne neuvažovali? 

Z mojich skúseností sa vo viac ako 90 percentách prípadov závlaha do záhrady integruje. Či už automatická, alebo poloautomatická. Stretávam sa však aj s kombinovaným modelom – ak ide o veľkú záhradu, vopred určíme plochy bližšie pri rodinnom dome, ktoré zavlažované budú, a vzdialenejšie, ktoré budú bez závlahy. Ak už máte v záhrade rozvody, viete sa rozhodnúť, aké množstvo vody spotrebujete. Ak rozvody nemáte, je to všetko na prírode alebo na vašej ochote plochy dopolievať.

V jednom z mojich projektov v Banskej Štiavnici však závlahu vôbec nemáme a záhony sa z času na čas dopolievajú ručne. Vypozorovala som, že rastliny, trvalky aj kry, majú v prvých dvoch rokoch po výsadbe menšie prírastky, no keď sa poriadne zakorenia, ich rast je stabilný a prosperujú. Ide však o lokalitu, kde je priemerný ročný úhrn zrážok 791 mm a všetky plochy sú v podstate v polotieni.

Pri starostlivosti o záhradu je dôležité, aby sa voda rýchlo nevyparovala, aby na záhrade zostala a rastliny vyživovala, často sú však naše záhrady plné riešení, ktoré zapríčiňujú presný opak. Ako zabezpečiť, aby voda v záhrade zostala čo najdlhšie?

Okrem retenčných nádob je možné vodu zachytiť na pozemku aj inými spôsobmi. A to takými, aby voda prirodzene vsiakla do podložia. Najbežnejším riešením sú vsakovacie jamy, do ktorých ústia zvody zo striech. Dnes sú dostupné aj vsakovacie bloky, ktoré sa umiestňujú do pôdy. Ďalším riešením sú v prípade záhrad v rovine aj takzvané depresie, teda terénne zníženiny s výsadbou, ktorá pracuje na princípe dažďovej záhrady. Ak je pozemok vo svahu, pomôže systém zasakovacích pásov. Môžete si ich predstaviť ako jarky uložené po vrstevnici, do ktorých sa zachytená voda pomaly vsakuje.

Už pri návrhu záhrady a domu je preto vhodné uvažovať tak, aby sme mali čo najmenej spevnených plôch, pretože po nich sa voda valí rovno preč. Ak sú spevnené plochy nutné, tak voliť skôr typy, ktoré možno ukladať do zhutneného štrkového lôžka, pretože tie majú lepšie vsakovacie možnosti, ostatné chodníky riešiť formou nášľapov v trávniku či v záhone.

Pomôcť môže aj správna hustota výsadby. Ideálne je, aby rastliny svojou hmotou pokryli celú plochu záhonu. Ak je výsadba riedka, pôda je odhalená a záhony rýchlejšie schnú. Preto rada používam aj pôdopokryvné rastliny. Pôdu pod rastlinami je dobré pokryť mulčom – drvenou kôrou, lávovou drvinou alebo štrkom – vo vrstve aspoň päť centimetrov.

Vyparovanie vody z pozemku zmierni aj tieň, ktorý zabezpečujú stromy, vyššie kry, ale aj treláže a pergoly. Stromy a vyššie kry s veľkými listami vrhajú kompaktný tmavý tieň. To sú niektoré druhy javorov, platany či liesky. Na druhej strane sú dreviny so vzdušnou korunou s malými listami, ktoré pomôžu zlepšiť mikroklímu, no nemusíte sa báť, že by vytvorili tmavé kúty. Takými sú napríklad gledíčia či muchovník.

Sezóna sa v tomto období končí, pre veľa ľudí je to však aj obdobie plánovania, prípadne rôznych úprav. Ktoré z týchto riešení má zmysel urobiť už na jeseň? Čo teraz môžeme urobiť, aby sme sa lepšie pripravili na ďalšie horúce a suché leto?

Leto bolo extrémne horúce, takže kým to má každý majiteľ pozemku v pamäti, môže si spísať, čo mu na záhrade fungovalo a čo nie. Ktorý kút bol suchý, kde bolo treba najviac zavlažovať, prípadne ktoré rastliny extrémne teplo neprežili. Teraz na jeseň a v zime sa dá plánovať nová úprava záhrady, rovnako je vhodný čas osloviť záhradného architekta, prípadne realizačnú firmu, pretože tie sú počas sezóny extrémne vyťažené a treba si s nimi dohodnúť termín vopred.

S príchodom chladných dní na vodu v záhrade prestávame prirodzene myslieť. Je však niečo, čo netreba podceniť, čo je dôležité aj na jeseň a v zime, predovšetkým vo vzťahu k retenčným nádobám a celému mechanizmu závlahy ako takej?

Samozrejme, treba myslieť na údržbu mechanizmov. To je však lepšie prekonzultovať s dodávateľom konkrétneho zariadenia, ktorý najlepšie poradí, ako sa o jednotlivé mechanizmy starať mimo sezóny, respektíve ako ich zazimovať. Z môjho pohľadu záhradnej architektky si treba najmä pospomínať, ako sme záhradu využívali v lete, ako na jar a ako na jeseň. Takisto ktoré rastliny nám vyhovujú a, naopak, o ktoré nemáme čas sa starať. Toto všetko sú potom dôležité vstupy pre ďalšie zlepšenia záhrady.