Denník N

Matej Lipták: Cibulková a Hantuchová si vyberali správnych ľudí. Na tom väčšina talentov stroskotáva

Matej Lipták je kapitánom slovenského tímu už od roku 2009. Foto – TASR/Pavel Neubauer
Matej Lipták je kapitánom slovenského tímu už od roku 2009. Foto – TASR/Pavel Neubauer

Matej Lipták je od roku 2009 kapitánom slovenského tímu v súťaži ženských družstiev, ktorá sa volala Fed Cup, no pred dvoma rokmi ju premenovali na Billie Jean King Cup.

Keď na tejto pozícii začínal, mal v tíme Dominiku Cibulkovú a Danielu Hantuchovú, ktoré sa počas kariéry dostali do prvej päťky svetového rebríčka.

Dnes má v tíme Annu Karolínu Schmiedlovú a Viktóriu Kužmovú. Obe síce už boli v prvej päťdesiatke, no momentálne je Schmiedlová na 96. a Kužmová na 146. mieste.

Aj z tohto porovnania je prepad slovenského tenisu zjavný. Niektorí kritici Slovenského tenisového zväzu varujú, že o pár rokov už nebude mať kto hrať.

Lenže to nesedí.

„Máme šesť až osem dievčat vo veku dvanásť až osemnásť rokov, z ktorých by mohli byť naozaj dobré tenistky. Keby nám z nich vyšli dve tenistky do prvej päťdesiatky, bol by to brutál – pri našej malej základni,“ hovorí bývalý tréner Cibulkovej, Hantuchovej či Petry Kvitovej v rozhovore o slovenskom tenise.

Aj Lipták však má k práci STZ mnohé výhrady a upozorňuje, že talenty sa často nerozvinú pre chyby pri ich rozvoji. Zväz podľa neho nerobí správne, keď sa nechce pustiť do systémových zmien.

„Do NTC prišli veľké 16-ročné talenty, ktoré však na tom boli tak zle, že si neboli schopné ani len zatrénovať s Hrbatým,“ vysvetľuje Lipták, prečo treba so šikovnými hráčmi a hráčkami pracovať oveľa skôr a na vyššej úrovni.

Slovensko sa tento týždeň predstaví na finálovom turnaji Billie Jean King Cupu pre 12 najlepších krajín sveta. Dostalo sa naň bez kvalifikácie po vylúčení Ruska pre inváziu na Ukrajinu. Naše tenistky dnes od 11.00 hrajú s Austráliou a zajtra v rovnakom čase s Belgickom.

Pred štyrmi rokmi som sa rozprával s francúzskym trénerom Thierrym Ascionem, ktorý vtedy trénoval Elinu Svitolinovú a Gaela Monfilsa. Za sebou má aj spoluprácu s Richardom Gasquetom či Ugom Humbertom a momentálne vedie Lucasa Pouilleho. Kužmová mala ešte len 20 rokov, no Ascione po jej zápase so Svitolinovou už vtedy povedal, že Kužmová musí niečo robiť zle, keď so svojimi tvrdými údermi nie je v top 20. Dnes má Kužmová 24, v rebríčku je na 146. mieste a najvyššie bola na 43. mieste. Prečo sa jej nepodarilo naplniť potenciál?

Rovnaký potenciál som v nej videl aj ja a určite si myslím, že mala na to, aby bola v top 20. Avšak, nerád by som hodnotil, prečo sa tak ešte nestalo, pretože som nebol ani nie som členom jej tímu. Ťažko povedať, či došlo k malej stagnácii, uspokojeniu alebo mohla urobiť iné rozhodnutia smerom k skvalitneniu prípravy. Každopádne, veľmi ju ovplyvnilo aj veľa zdravotných problémov, pretože každý takýto problém vás núti začínať od nuly. Keby sa mix týchto faktorov vyvíjal správne, mala nakročené do prvej dvadsiatky. Netvrdím, že na to nemá aj teraz, ale neviem, či ona sama má takú motiváciu a nastavenie, ako mala v dvadsiatich rokoch, a či sa jej ciele už trochu nezmenili. Mohli to ovplyvniť aj vzory, ktoré vtedy na Slovensku hrali – Dominika Cibulková a Daniela Hantuchová. Boli to hráčky top 10 a motivovalo ju, že sa chcela na ne dotiahnuť. Teraz je to ťažšie, pretože vzory na takejto vysokej úrovni momentálne nemáme.

Čo by jej mohlo pomôcť, aby sa jej to ešte podarilo?

Musela by nájsť vnútornú motiváciu a v prvom rade vieru, že na to má. Musí byť sama presvedčená, že tam patrí. Potom by sa do dvadsiatky ešte stále mohla dostať.

Daniela Hantuchová povedala, že ženský tenis sa zmenil na bejzbal a pri komentovaní v ňom často márne hľadá taktiku. Súhlasíte s ňou?

Stratégia sa z tenisu nestratila, len je iná. Je to dané tým, že sa tenis zrýchlil. V súčasnosti je reflexívny a veľmi silový. Taký je trend, zo športovcov robia monštrá. Nemyslím si, že by Azarenková, Sabalenková či Halepová nedokázali hrať strategicky alebo technicky. Úroveň rýchlosti tenisu ich však donútila hrať inak. Ženský tenis je fyzickejší a v mnohom sa priblížil k mužskému tenisu. Uznávam, že je v ňom menej citu, tvorivosti a hravosti, no tieto vlastnosti predtým umožňovala nižšia rýchlosť hry. Teraz ide najmä o reflexívne reagovanie na rýchle údery, no to ešte neznamená, že v ňom nie je strategické myslenie.

V predošlom rozhovore pre Denník N ste povedali, že slovenskí tenisti majú nízke ambície. Splnia si malý cieľ a to im stačí. Toto sa týkalo prakticky jednej celej generácie. Teraz je naším najlepším hráčom Alex Molčan, ktorý má ambície možno ešte vyššie ako potenciál. Za trénera si zohnal Mariána Vajdu a v tíme snívajú o prvej desiatke a grandslamovom úspechu.

Presne týmto ma nadchol najviac. Rozhodol sa, že nie je spokojný sám so sebou a chce investovať do ľudí okolo seba. Ľudia okolo totiž robia kvalitnejšieho hráča. On si povedal, že chce mať pri sebe najväčších odborníkov na Slovensku a chce urobiť všetko pre to, aby bol lepší. Toto deväťdesiat percent hráčov u nás neurobí. Keď si slovenský hráč splní nejakú métu, ktorou môže byť prvá stovka či päťdesiatka, zväčša neurobí rozhodnutie, ktoré by ho mohlo posunúť ešte ďalej. Alex to urobil a je jeden z mála. Rovnaká bola Daniela aj Domča Cibulková.

Čo konkrétne spravila Cibulková?

Nestačilo jej

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Tenis

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie