Šéf FIFA sa zrejme skutočne cíti Katarčanom. Európa podľa neho nemá moralizovať, ale 3000 rokov sa hanbiť
Komentár Zorana Boškoviča.
Keď sa vo februári tohto roka Rusko dopustilo vojenskej agresie na nezávislej Ukrajine, športový svet musel reagovať. Nie vari len preto, že vojnou bol poznačený aj ukrajinský futbal, ale preto, že takýto čin prechádza cez všetky možné hranice a mlčať nemôže nik.
Azda najkategorickejšie sa k situácii postavil futbalový svet, FIFA aj UEFA vylúčili ruské kluby aj reprezentáciu z podujatí konajúcich sa pod ich hlavičkou, futbalové kluby, jedinci aj celé súťaže vysielali slová podpory, usporadúvali benefičné zápasy, odsudzovali Rusko.
S týmto nemohol urobiť nič ani Gianni Infantino, kamarát Vladimira Putina, ktorý bez akýchkoľvek problémov prijal Rád priateľstva od ruského prezidenta. V roku 2019, keď pocty dostával, hovoril o začiatku plodnej spolupráce, nech si náhodou nik nemyslí, že je to len z povinnosti.
Keď si reakciu FIFA rozoberieme na drobné, Infantino na začiatku ruskej agresie volal po tom, aby Rusko mohlo ďalej súťažiť, ale bez vlajky a hymny, jeho Medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA) poriadne trvalo aj to, kým otvorene vyslovila, prečo vlastne Rusko vylučuje.
A takéto pokrytectvo a oportunizmus sa opakuje pri ďalšej výzve, ktorej čelí športový svet. Tentoraz sa do toho snaží Infantino zavliecť aj svetové futbalové štruktúry, a keď sa im to nepáčilo, zaútočil na západný svet v nepochopiteľnom hodinovom monológu.
Správajte sa ako športovci!
