V službe pravde?
Nejde o celú rímskokatolícku cirkev, ide len a len o rímskokatolícky klérus, ktorý sa za ňu vydáva a sa s ňou aj úplne stotožňuje.
Autor je teológ, člen PS
O tom, ako si tu zo štátneho rozpočtu prikrmujeme organizácie, ktoré rozkladajú našu spoločnosť, by sme mohli písať dlho. V parlamente máme politické zoskupenia, ktoré otvorene hovoria, že ich cieľom je demontáž liberálnej demokracie, alebo strany, ktoré otvorene konkrétnymi krokmi podkopávajú demokratické inštitúcie, spochybňujú ich, alebo ich dokonca preukázateľne dlhé roky korumpovali a hodlajú v tom pokračovať. Spojenie bývalého viacnásobného premiéra s neoľudáckymi živlami už netreba ničím dokazovať. Mohli by sme však povedať, že zručnou demagógiou strany ako Smer, Republika či Sme rodina vytvorili po tejto agende vo verejnosti dopyt a demokraciu demontujú úplne demokraticky.
Asi to nebolo také zlé
Riadky v obežníku arcibiskupa Oroscha nespochybniteľne ukazujú, že do služby postupného rozkladu demokracie sa pridali nemalou kvapkou konšpiračného blenu aj významní predstavitelia inštitúcie, od ktorej by sme to z povahy veci nečakali. Môžeme sa preto pýtať, ako sme dospeli do tohto štádia, keď tu rôzni plagiátori a polovzdelanci môžu šíriť dobre namiešaný kokteil lží a nenávisti.
Že sa veci dajú v rímskokatolíckom elitnom klube riešiť aj rýchlo, sme videli v prípade arcibiskupa Bezáka. Ani on, ani verejnosť dodnes nevedia, ktoré vnútorné a verejnosti neznáme pochybenia viedli k jeho exemplárnemu odstaveniu, ktoré nezvrátil ani pápež ľudomil František. Spolubratia biskupi vo Vatikáne vedia veci „vybaviť“. Uvidíme, s akou rýchlosťou sa procesy rozbehnú v prípade verejne známych morálne aj odborne diskvalifikujúcich slov z Oroschovho obežníka. Doprajme si luxus dôvery vo zvyšky ľudskosti vo fungovaní tejto klerikálnej inštitúcie a sledujme, čo sa bude diať ďalej.
Prípady utajovania zneužívania mladistvých klerikmi však ukázali, že cirkevný systém ich privilégiá a verejne pošramotenú povesť vie brániť veľmi efektívne až za hranice zákona. Preto tí, ktorí o ňom aj v prípade rázneho postupu voči konšpiračným dehonestujúcim úvahám arcibiskupa pochybujú, budú pravde asi bližšie.
Poznanie prostredia vyššieho kléru a zainteresovanej verejnosti ukazuje, že kolegovia biskupi si myslia zhruba to, čo do obežníka napísal ich trnavský brat v biskupskej službe. Odsúdenie konania, s ktorým sa biskupi nestotožňujú alebo ich vyrušujú, zvyčajne príde veľmi rýchlo. Tentokrát neprišlo. Asi to nebolo až také odsúdeniahodné.
