Volebný systém, referendum a „modrá totalita“
Poslanci s vlastnou legitimitou z regiónov by vnímali svoj mandát rozdielne ako dnes, pretože by permanentne čelili otázkam, oprávnenému hnevu či chvále svojich voličov a nezodpovedali by sa len straníckemu šéfovi.
Autor je politológ, rektor BISLA
Komunálne voľby na Slovensku vyradili extrémistov, vyhrali nezávislí kandidáti a mnohí osvedčení lídri si udržali stoličku. Väčšinový volebný systém na miestnej úrovni sa osvedčil, zvíťazili konkrétni kandidáti, nie ich stranícka príslušnosť. Nečakane pozitívny vývoj v porovnaní s paralyzovanou koalíciou a káblovo-dubajskou fraškou, ktorú sledujeme okolo NR SR. Počuť dokonca hlasy, aby sa zmenil volebný systém z pomerného na väčšinový aj v parlamentných voľbách. Zdá sa to logické i možné riešenie, avšak je to príliš radikálna, a teda aj nereálna požiadavka. Vlastne zbytočná. To, čo nám imponuje na väčšinovom systéme komunálnych volieb, sa dá do veľkej miery dosiahnuť reformou súčasného pomerného systému.
Slovensko nepotrebuje svoj volebný systém meniť na väčšinový alebo zmiešaný. Potrebuje sa vrátiť k stavu pred zmenami, ktoré zaviedol Vladimír Mečiar ešte v roku 1997. Slovensko by sa opäť malo rozdeliť na viac volebných obvodov, kedy by strany museli hľadať a nominovať osobnosti, známe tváre z regiónov, aby uspeli vo voľbách do NR SR. Takáto reforma by bola priechodnejšia, pretože by šlo o opravu existujúceho systému, ktorá by narušila štruktúru strán len minimálne.
Väčšinový a pomerný
Zrekapitulujme si najskôr rozdiel medzi väčšinovým a pomerným volebným systémom a to, ako sa Mečiarova deformácia prejavuje na fungovaní NR SR a celého politického systému.
Väčšinový systém vznikol a dodnes sa ním volí v anglosaských krajinách. U nás sa používa na komunálnej úrovni. Pri voľbe starostu či primátora zvíťazí ten, kto získa najvyšší počet hlasov vo volebnom obvode. Pri voľbách do miestnych zastupiteľstiev, ktoré majú rôzne počty poslancov, uspejú tí kandidáti, ktorí získali najviac hlasov. V tomto systéme hlasy porazených kandidátov (dokopy je ich takmer vždy viac ako počet hlasov pre víťazov) automaticky prepadnú.
V politickej teórii je väčšinový systém považovaný za stabilný, pretože takmer nikdy nevytvára koalície, avšak zároveň za systém nespravodlivý, pretože väčšina hlasov sa vždy prepadne a s nimi aj rozdielne názory na riadenie demokracie. Extrémisti, ktorí sú na okraji politického spektra a len zriedka sa pragmaticky spoja, majú malú šancu na úspech.
Občas sa v tomto systéme udeje, že víťazi získajú všetky mandáty, tak ako sa to stalo v roku 1993 v Kanade alebo teraz v Bratislave. To však neznamená, že všetci Kanaďania vtedy volili liberálov. Preto je absurdné, keď redaktor televízie TA3 vyhlásil víťazstvo v Bratislave za „modrú totalitu“. Po prvé, v Starom Meste napríklad veľká časť voličov nedala hlasy Vagačovi a Teamu Bratislava, ale pre väčšinový systém ich hlasy prepadli. Po druhé, ide zároveň o perfídne obvinenie, pretože za „totality“ sme naozaj nevolili, nemali sme totiž na výber, kým demokratické voľby sú, čuduj sa svete, o voľbe – aspoň medzi dvoma kandidátmi.
V pomernom systéme sa poslanecké kreslá rozdelia pomerne podľa percenta, ktoré strany získajú z celkového počtu hlasov. Teoreticky by žiadny hlas a názor nebol stratený, ak by neexistovalo kvórum, koľko percent musí strana získať, aby sa kvalifikovala do parlamentu. Kvórum päť percent u nás zamedzuje vstup obrovskému počtu strán či nezávislým kandidátom. Tento systém je považovaný za spravodlivý, avšak nestabilný, pretože takmer vždy vládne koalícia strán a permanentne hrozia krízy, ktoré často vedú k predčasným voľbám. Tie vo väčšinovom systéme takmer neexistujú. Existuje ešte kombinovaný systém, ten je však vhodnejší hlavne pre federácie a silné autonómne územia.
Toľko z teórie o volebných systémoch. A ktorý systém je lepší, pýtali sa voľakedy študenti môjho profesora Radoslava Seluckého na Ottawskej univerzite. Vzdychol si a odpovedal aj vágne, aj presne: závisí od krajiny a tradície. Oba volebné systémy majú totiž svoje výhody a nevýhody, a preto sa rovnako ako dnes u nás v anglosaskom svete po takmer každých voľbách volá po zmene volebného systému. Tam však z väčšinového na pomerný.
