Denník N

Čo z človeka robí fašistu?

Meloniová počas úspešnej volebnej noci. Foto - TASR/AP
Meloniová počas úspešnej volebnej noci. Foto – TASR/AP

Spájanie dnešnej krajnej pravice a fašizmu je zlyhaním úsudku. Je však nevyhnutné pozorne sledovať, ako sa krajná pravica vyvíja v čase.

Autor je profesor politológie na Princetonskej univerzite

Takmer presne sto rokov po tom, čo sa fašistický vodca Benito Mussolini vydal na pochod na Rím a nastúpil do premiérskeho úradu, bola za talianskeho premiéra vymenovaná Giorgia Meloniová, politička, ktorej stranu Bratia Talianska založili pôvodní fašisti. Sme svedkami návratu nepriznaného fašizmu – politického fenoménu, ktorý od roku 1922 rezonuje aj ďaleko za hranicami Talianska?

Aj keď na kladení otázok nie je nič zlé, príliš voľné zaobchádzanie s týmto pojmom by mohlo lídrom krajnej pravice pomôcť v tom, že by mohli tvrdiť, že ich kritici vždy preháňajú a musia čoraz viac nafukovať aj hrozbu pre demokraciu. Ako sa dalo očakávať, Meloniová sa vo svojom prvom parlamentnom prejave veľmi snažila dištancovať od fašizmu.

Násilie a bojová odvaha

Pri uvažovaní o otázke fašizmu dnes musíme pamätať aj na to, že tento politický smer prešiel rôznymi fázami. Aj keď dnes v Európe ani v Amerike neexistujú žiadne fašistické režimy, určite existujú strany – vrátane vládnych –, ktoré by sa mohli postupne posunúť smerom k fašizmu smerom.

Ako od každého systému politického presvedčenia, aj od fašizmu možno očakávať, že sa bude vyvíjať. Ani liberalizmus dnes nie je tým, čím bol pred sto rokmi, a konzervativizmus – nemýľte si ho s reakčným či dokonca striktne ortodoxným postojom – nachádza svoj zmysel v opatrnom prispôsobovaní meniacim sa okolnostiam. To, čo definuje tieto systémy, sú základné hodnoty, ktoré by mali byť časom rozpoznateľné. Liberáli rozprávajú príbehy o slobode, konzervatívci upozorňujú na nebezpečenstvo rýchlych zmien a limity ľudského rozumu pri pretváraní spoločnosti.

A fašisti? Zo začiatku to boli všetko nacionalisti, ktorí sľubovali národné znovuzrodenie – to znamená, že chceli urobiť svoju krajinu opäť veľkou. Ale nie všetci nacionalisti sú fašisti a mnohí politici sľubujú určitú formu regenerácie. To, čo fašistov historicky odlišovalo od iných, bola ich oslava násilného boja a bojovej odvahy. Podporovali tiež prísnu rodovú, národnú a rasovú hierarchiu, pričom sa predpokladalo, že najmä rasy sú odsúdené na permanentný a smrteľný konflikt.

Spoločný pocit prehry

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie