Pre dospelých je poslušnosť u detí najvyššia hodnota. Ja mám z toho strach, hovorí psychológ

Viktor Križo roky na terapiách a v triedach počúva problémy detí a tínedžerov v Bratislave. Aj on hľadá vysvetlenie, prečo šestnásťročný chlapec prinesie do školy sekeru alebo prečo 19-ročný človek zavraždí dvoch ľudí. Na Slovensku podľa neho existuje podhubie stoviek nešťastných detí – dievčatá v Bratislave majú problém so sebapoškodzovaním a chlapci s nelátkovými závislosťami napríklad od videohier.

Hlavný problém je, že tieto deti sa dostanú k detskému psychiatrovi nie včas, ale až keď je neskoro. „Stalo sa nám, že sme poslali štrnásťročné dievča, ktoré sa predávkovalo, v noci na Kramáre. A nemocnica nám ju do pol hodiny otočila naspäť. Sú takí preťažení, že berú pacientov asi iba vtedy, keď im trčí nôž z chrbta,“ vysvetľuje psychológ z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva Bratislava 3.

Križovi až tak nerobia starosti deti, ktoré v triede vyrušujú a sú hyperaktívne. Všíma si skôr tiché a nenápadné deti, ktoré sa nevedia zaradiť do kolektívu. „Keď vidím, že dieťa odpovedá sociálne žiaduco, že sa ku mne snaží byť milé a dobré, tak si hovorím: čo toto dieťa potrebuje? V detstve je zdravé byť aj v odpore,“ hovorí.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo prežívali deti a učitelia v škole vraha zo Zámockej pocit viny,
• o prípade zanedbanej rodiny, kde 8-ročné dieťa hovorilo matke „tá pani so psom“,
• prečo pri pomoci deťom zlyháva ministerstvo zdravotníctva a práce.

Ako ste reagovali keď ste počuli, čo sa stalo v Novákoch, kde študent útočil so sekerou?

Úprimne, cítil som strach. Pracujem ako psychológ s deťmi v riziku. Keď si čítam, ako nenápadne sa prejavoval vrah zo Zámockej, tak myslím na to, či nemám medzi klientmi podobných. Po útoku chlapca sekerou v Novákoch som si ešte viac uvedomil, že potenciálne každé dieťa, s ktorým prichádzam do kontaktu, môže byť ohrozené podobnými myšlienkami.

Cítite aj strach z toho, že vás dieťa napadne?

Nebojím sa priamo toho, skôr toho, aby som niečo nepodcenil. Uvažujem nad tým, čo ešte môžem robiť, aby som takýmto činom predišiel. Hranica medzi normálnym a patologickým správaním sa stáva veľmi krehká. Často počujem od detí, ako hovoria: „Zabijem ho. Dám mu nôž do chrbta.“ Cítim, že posledné roky sa stenčuje hranica medzi tým, že to poviem len tak z hnevu, a tým, že to urobím.

Vaša poradňa robila krízovú intervenciu v škole, kam chodil vrah zo Zámockej. Ako to prežíva škola?

Nebol som tam ja, ale rozprávali sme sa o tom s kolegami. Bolo tam asi dvanásť či pätnásť školských psychológov, ktorí neboli iba z našej poradne, ale pozbierali sa z viacerých škôl. V našom obvode máme vyškolených 70 školských psychológov na krízovú intervenciu, takže sme naozaj dobre nachystaní. Aj keď táto škola patrila medzi tie, ktoré neboli naklonené spolupráci s nami. Po udalosti nastal zvrat a boli spolupracujúci. Pozoroval som však, koľko ľudí bolo zasiahnutých touto vraždou a strachom, že si to nevšimli a môže to ktokoľvek urobiť znova. Psychológovia s nimi intenzívne komunikovali asi dva týždne.

Ako vlastne vyzerá práca psychológov v škole po takej udalosti?

Psychológovia navštívili všetky triedy, ktoré mali kontakt s kritickým dieťaťom. Priamo jeho triedu, ale aj spolužiakov zo zmiešaných hodín. Medzi zasiahnuté triedy patria aj kamaráti v iných triedach alebo deti, ktoré to ťažko prežívajú. Pokiaľ sú to jednotlivci, pracuje sa s nimi individuálne. Pokiaľ v celej triede panuje panika, krízová intervencia sa robí so všetkými deťmi. Psychológovia hovoria aj s učiteľmi a rodičmi.

Prečítajte si

Študent útočil sekerou v škole v Novákoch, nedávno chcel ôsmak z Mníška nad Hnilcom odtínať hlavy

Čo prežívajú deti a učitelia? Ako to na nich doľahne, keď sa jedno ráno dozvedia, že ich spolužiak bol vlastne terorista?

Musel to byť des. Pri podobných intervenciách som pozoroval, že veľký strach zavládne u jeho kamarátov, ktorí o tom nevedeli. Cítia výčitky, či nemali niečo urobiť, a očakávajú ich zo strany ostatných. Ak som s ním bol kamarát, teraz ma budú pravdepodobne ostatní podozrievať,