Denník N

Minister obrany Naď: Za exporty do Ruska by sme sa nemali príliš cepovať

Jaroslav Naď. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jaroslav Naď. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Jaroslav Naď hovorí, že export do Ruska ho neteší, no podľa neho to robia všetky krajiny. Širší a celoeurópsky zákaz vývozu do Ruska s výnimkou potravín či medicínskeho materiálu si nevie predstaviť. V praxi by sa to podľa neho zavádzalo ťažko.

„Principiálne ma neteší, že sa takáto vec udeje. Vy ako novinár môžete povedať, že vás to neteší a že by sa s tým malo niečo robiť. My môžeme povedať len to, čo nám zákon umožňuje. A ten nám neumožňuje zakázať niekomu vyvážať tovary, ktoré nie sú na sankčnom zozname ani na zozname EÚ pre tovary dvojakého použitia,“ vraví o exportoch ložísk či strojov, ktoré Rusko potrebuje na výrobu zbraní.

V rozhovore odpovedá aj na to:

  • či ministerstvo komunikuje s firmami, ktoré vyvážajú do Ruska,
  • čo sa dá robiť, aby nepokračovali v exporte do Ruska,
  • či sa mu po zverejnení informácií o vývoze ozvali kolegovia zo zahraničia,
  • či OĽaNO podporí novelu trestného zákona, ktorá znižuje tresty za ekonomické trestné činy,
  • čo hovorí na navrhované zníženie DPH na vleky.

V piatok sme uverejnili text, v ktorom sme ukázali, že zo Slovenska sa do Ruska vozia súčiastky, časti strojov a dokonca celé linky, ktoré pomáhajú Rusku vo vojne na Ukrajine. Pokiaľ by som to stručne zhrnul, naši colníci povoľujú export ložísk či strojov na výrobu pneumatík. Do Iránu sme dokonca dovolili vyviezť motor pre športové lietadlo, aký by mohol byť použitý v iránskych dronoch, ktoré ničia ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Našli sme zároveň jasné prepojenia medzi importérmi a výrobcami ťažkej ruskej vojenskej techniky, takže niet pochýb, že aj slovenské výrobky a technológie sú jej súčasťou. Vedeli ste o tom, že sa do Ruska vyvážajú takéto veci?

Vedel som o tom, že naozaj celý svet vyváža do Ruska množstvo civilných komponentov, ktoré nespadajú do vojenského materiálu ani do materiálu dvojakého použitia, teda sú voľne obchodovateľné. Takže tieto veci sa voľne predávajú do celého sveta vrátane Iránu a Ruska. Nechal som si doložiť, koľko takéhoto materiálu z koľkých krajín odchádza, a Slovenská republika sa v množstve ani náhodou nepribližuje týmto krajinám. Okolité, ale aj ďalšie krajiny ako Nemecko, Švédsko, Taliansko, Spojené štáty ho vyvážajú oveľa viac ako Slovenská republika.

Vedeli ste o tom, že sa takýto tovar vyváža zo Slovenska?

Máte tri možnosti – vyvážaný materiál je buď vojenský, na ktorý sú v prípade Ruska a Iránu uvalené sankcie, a licenciu musíte mať, nech ich vyvážate kamkoľvek, alebo ide o materiál dvojakého použitia a aj na ten musíte mať povolenie. Zoznam týchto materiálov sa pravidelne aktualizuje Európskou úniou. Nie je to náš zoznam, ale zoznam EÚ a my sme v spoločnom hospodárskom priestore. Ložiská sa napríklad do zoznamu dvojakého použitia dostali až teraz.

Bolo to 6. októbra.

Dovtedy tento materiál mohol byť vyvážaný.

To nie je úplne pravda.

Bol to zákaz s výnimkou presne určených materiálov, ktoré boli definované presným kódom. Znamená to, že niektoré ložiská nemohli byť vyvezené, lebo mali presný kód, a podľa informácií, ktoré mám, ložiská s týmto kódom zo Slovenskej republiky neboli vyvezené. Minimálne z hľadiska procesu sme neporušili žiadnu sankciu ani inú normu. V tomto momente nemám dôkaz, že by sa to udialo. Ak čisto teoreticky došlo k vývozu tovaru dvojitého použitia, tak bol deklarovaný pod iným kódom. Znamená to, že takáto firma porušila zákon a treba ju zásadným spôsobom potrestať.

Ešte mohla nastať situácia, že zlyhal konkrétny človek z finančnej správy, lebo tovar neskontroloval, alebo ho skontroloval a zámerne prepustil. Aj v takom prípade treba potrestať konkrétneho človeka. Systémovo sme však nevyrobili problém. Naopak, vyvážame oveľa menej takéhoto materiálu než iné krajiny. Pokiaľ teraz niekto o nás hovorí, že sme bezpečnostnou dierou alebo hanbou, alebo hovorí o megaškandále, tak tvrdím, že sa na Slovensku v menšom meradle deje to, čo sa deje všade vo svete. A my by sme sa sami nemali cepovať, lebo to nie je fér voči našej krajine.

Jaroslav Naď: Export do Ruska nie je dobrý, ale robia to všetky krajiny
(autori: Eva Štefanková, Miro Kern)

Mali by sme sa cepovať, lebo tieto tovary naozaj skončili vo vojenských fabrikách a v ich výrobkoch. Hovoríte o výrobkoch dvojitého použitia. O čo iné ide, keď nie o dvojité použitie, pokiaľ do Ruska vyvezieme ložiská, ktoré končia vo vodných či v olejových pumpách vojenských výrobkov?

Rozumiem tomuto naratívu a logicky máte pravdu. Nejaký materiál, ktorý sa vyvezie, aj keď pôvodne s iným účelom, nakoniec skončí vo vojenskom zariadení Ruskej federácie. Ale napríklad čipy zo Spojených štátov končia v iránskych dronoch. Znamená to, že Spojené štáty podporujú iránsky priemysel? Nie, neznamená.

Znamená to minimálne, že tieto čipy z USA nevyviezli, ale že to bol prinajmenšom reexport. Tu hovoríme o priamom vývoze do Ruska.

Nie je to reexport. Problém je v tom, že často môžete

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hegerova vláda

Jaroslav Naď

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie