Nový ombudsman Dobrovodský: Moja ideológia je nepodstatná. Vyvesenie dúhovej vlajky je na debatu

Po pol roku odkladov zvolil parlament nového ombudsmana, stal sa ním na päť rokov právnik Róbert Dobrovodský, asistent poslankyne Kataríny Hatrákovej (nezaradená, pôvodne za OĽaNO), ktorá ho do voľby v Národnej rade aj navrhla. Dobrovodský dostal 81 hlasov. Šiesti poslanci na hlasovacom lístku pri jeho mene hlasovali proti a 43 sa zdržali.

Post ombudsmana bol neobsadený od konca marca, keď skončilo funkčné obdobie Márie Patakyovej.

Bývalý šéf kancelárie verejného ochrancu práv Marián Török, ktorého navrhovala poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková, dostal 23 hlasov. Za Maroša Matiaška, advokáta špecializujúceho sa na ľudské práva, hlasovalo 13 poslancov. Navrhol ho Dominik Drdul z OĽaNO.

Dobrovodský uspel najmä vďaka tomu, že získal väčšinu poslaneckého klubu OĽaNO. Podporu však našiel naprieč parlamentom – hlasy zbieral v Sme rodina, Smere, hlasy získal od zástupcov Republiky Milana Mazureka, Eduarda Kočiša aj Miroslava Suju, alebo odídencov od kotlebovcov Štefana Kuffu, Filipa Kuffu, Tomáša Tarabu či bývalého poslanca OĽaNO Martina Čepčeka.

„Je to veľká pocta. Prijímam s veľkou vďakou tento mandát,“ povedal po zvolení Dobrovodský.

Názor na dúhové vlajky? Ten má len na ochranu ľudských práv

Novinári už krátko po zvolení testovali Dobrovodského otázkou, či bude pokračovať v tradícii predchodkyne a zavesí dúhovú vlajku na podporu LGBTI+ ľudí počas Pridu. Priamej odpovede sa nedočkali. „Každá menšina má garantované svoje práva. Či sa vyvesenie vlajky považuje za dohodnutie ochrany individuálneho práva, je otázne,“ a dodal, že bude vybavovať podnety od každého jedného občana.

Po zopakovaní otázky o vyvesení dúhovej vlajky nakoniec povedal, že je predčasné o tom debatovať. Nemá na to už teraz jasný názor? „Názor musím mať len na ochranu ľudských práv a ich náplň,“ odpovedal.

A aký má názor na odluku cirkvi od štátu, o ktorej sa v časti verejnosti diskutuje po tom, čo trnavský arcibiskup Ján Orosch zapochyboval o nevine obetí teroristického útoku na Zámockej v Bratislave?

„Nemám k tomu postoj. Otázka cirkvi a štátu je na veľké debaty,“ odpovedá ombudsman.

Dobrovodský: Moja ideológia je nepodstatná

Vyhýbavo odpovedal aj na otázky, či sa s poslankyňou a psychologičkou Katarínou Hatrákovou zhoduje v ideologických otázkach. Vysvetlil, že bol jej odborným poradcom a pripravoval pre ňu legislatívu.

Nekonkrétne reagoval už počas vypočutia pred parlamentným výborom pre ľudské práva. Keď sa ho pýtali na podporu poslanca Tomáša Tarabu, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke Kotlebovej ĽSNS, hovoril len o tom, že verejný ochranca práv má byť neutrálny a zdržať sa svojho presvedčenia.

„Táto otázka smeruje k niečomu, čo nie je dobré. Aby sme kádrovali. Nemali by sme kádrovať strany,“ odpovedal kandidát. Pozastavil sa nad tým, že by mal niekoho na pôde ľudskoprávneho výboru označiť za fašistu. Ani to neurobil. „Platí prezumpcia neviny,“ vysvetlil.

Na to, že sa Dobrovodský nedokázal počas vypočutia vyhraniť voči fašizmu, upozornila poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková, ktorú jeho zvolenie veľmi prekvapilo. Považovalo ho za najslabšieho kandidáta na vypočutí. Tá si všimla aj to, že mal ako poslanecký asistent oproti ostatným výhodu, že si odchytával poslancov a žiadal o podporu.

Na to zareagoval predseda OĽaNO Igor Matovič, ktorý bol v stredu v parlamente. Povedal, že možno to bola trochu výhoda, ale aj ostatní mohli oslovovať poslancov. „Všetci škemrali o hlasy predtým, mali stretnutia a rokovali s jednotlivými klubmi. Ten, kto bol najúspešnejší v škemraní, vyhral. A verím, že aj vyhral najlepší.“

Ste teda konzervatívec či liberál, pýtali sa ho novinári po zvolení. Verejnosť sa odpoveď nedozvie. Dobrovodský odpovedá, že ľudské práva nie sú liberálne ani konzervatívne. „Moja ideológia je úplne nepodstatná. Prednosť majú ľudské práva, ktoré sú neutrálne.“

Zato podpredseda Národnej rady Peter Pčolinský (Sme rodina) má v tejto veci jasno. Na otázku, či nebude zvolený kandidát „príliš konzervatívny,“ odpovedal, že „za mňa môžem povedať, že čím konzervatívnejší, tým lepšie.“

Prioritu nemá, každý občan má právo na ochranu

Zvolený ombudsman chce najprv spoznať všetkých kolegov a kolegyne. Od odchodu Patakyovej z úradu sa nakopilo v úrade vyše 560 podnetov, ktoré úradníci posúdili a vypracovali k nim závery, no podpísať ich môže len verejný ochranca práv.

„Roztriedime spisy a nejakou dobrou metódou sa budem snažiť čím skôr vybaviť podania,“ dodal Dobrovodský, ktorý nechce hovoriť, aká agenda mu je ako právnikovi najbližšia. „Priority nemôžu byť. Každý má právo na ochranu práv,“ zopakoval.

Nový ombudsman sľubuje, že je pripravený zastávať sa ľudských práv aj napriek nevôli politikov. S tou sa opakovane stretávali jeho predchodkyne Jana Dubovcová aj Mária Patakyová. V parlamente si ich správy zväčša väčšina poslancov ani len nevypočula, aby ich následne neodsúhlasili.

„Ľudské práva sú nato, aby sa bránili a ochraňovali. Verím, že verejná moc nebude považovať za zlé, ak si niekto zastáva práva slabších,“ povedal Dobrovodský.

Okrem toho, že pôsobil ako asistent poslankyne, prednášal aj na Trnavskej univerzite. V minulosti pracoval na ministerstve spravodlivosti.

Počas vypočutia upriamil pozornosť na to, že prispel k novele infozákona, na základe ktorej je povinné zverejňovanie zmlúv so štátom.

Bol aj pri riešení prípadu malého školáka Marca, ktorého pred šiestimi rokmi násilne a neprofesionálne odobrali priamo z triedy pred očami spolužiakov. Dobrovodský prispel k príprave vyhlášky, ktorá rieši odoberanie detí a myslí pritom na ich práva.

V úrade bude do roku 2027

Funkčné obdobie ombudsmana je päťročné a môže byť do úradu zvolený aj opakovane. Dobrovodský teda bude v úrade minimálne do roku 2027, a ak by aj nebol v tom čase zvolený jeho nástupca, nemala by sa už zopakovať situácia z tohto roka, keď bol úrad neobsadený sedem mesiacov.

Poslanci v utorok prijali zmenu, vďaka ktorej zostane ombudsman vo funkcii až do zvolenia svojho nástupcu.

Keď skončila v úrade Mária Patakyová, jej nástupcu poslanci dlho nevolili, pretože v koalícii sa nevedeli dohodnúť na spoločnom kandidátovi, a práve preto sa na úrade kopili podania a vybavené podnety, ktoré čakali na podpis. Niektoré z rozhodnutí sa pritom medzičasom mohli stať neaktuálne.

Úrad verejného ochrancu práv vznikol pred dvadsiatimi rokmi a odvtedy ho kontaktovalo viac ako 50-tisíc ľudí.  V minulosti prevládali najmä sťažnosti na zdĺhavé rozhodovania súdov, dnes už je agenda rôznorodejšia. Ombudsman má dohliadať na to, aby mal každý zabezpečené rovnaké práva.

Ako hovorila Mária Patakyová, verejný ochranca práv prináša „svedectvá slabých, ľudí z ulice, ľudí z okraja záujmu“. Je v záujme ľudí, aby prenášal ich problémy pred úrady a koniec-koncov aj pred poslancov a poslankyne, aby ich oslovil a oni hľadali systematické riešenia. Toľko teória, ktorá s dnešnou praxou nemá nič spoločné.