„Maradona je len jeden, no najviac ma mrzí, že mi prezident nedal možnosť dať Hamšíkovi zbohom“ (reportáž z Neapola)

„Či som s Maradonom hovoril? Samozrejme!“ vysvetľuje mi. Claudio Di Dato pôsobí staro, no elegantne. Jeho hlava vykúka z hromady nápojov, tabuliek s nápismi a ponúk v nenápadnom stánku na neapolskej Via Chiaia.

Pozriem sa na kolegu Fabia Mandariniho z Corriere dello Sport, ktorý už viac ako 20 rokov píše o Neapole. Pán Di Dato takmer vôbec nehovorí po anglicky, akoby to bola hanba, predsa celý svet by mal hovoriť po taliansky.

„Pred mnohými rokmi prišiel Maradona sem, na túto ulicu, na ktorej teraz sme,“ ukazuje za mňa a neprestane ukazovať, kým sa nepozriem. Teraz je tu len mnoho obchodov a reštaurácií natlačených jedna na druhej a po chodníku prechádzajú stovky a tisíce ľudí, domácich aj turistov.

„Bol rok 1985. Maradona išiel do jedného z obchodov, ktorého majiteľ otvoril dvere, lebo sa k Maradonovi chcel dostať každý. Ja som sa k nemu dostal, mal som bankovku v našej mene, v lírach, ktorá mala hodnotu 10 eur. Požiadal som Diega, aby mi ju podpísal, a vieš čo on? Maradona ju podpísal!“ Starý muž s cigaretou v ústach začne čosi hľadať v prekvapujúco veľkom a modernom telefóne, až mi napokon ukáže rozmazanú fotku – to je ona! Maradonom podpísaná bankovka.

„O pár dní neskôr som ponúkol priateľovi, či by nechcel tú bankovku, je tam podpis Maradonu, hovorím mu. Tak ti ju predám – za 50 eur. A asi o 30 rokov neskôr som sa pozeral na webe a na jednej zo stránok som sa pozrel a tam táto bankovka. V aukcii! Cena – 500 eur.“

Takto nejako to v Neapole chodí, keď sa diskusia zvrtne – a ona sa zvrtne – na futbal, vždy sa to začne a vlastne aj skončí pri Maradonovi. Také jednoduché to však nie je, SSC malo v histórii mnoho hrdinov a pri jednom z nich veje aj malá slovenská vlajočka.

Boh nosil číslo 10

Diego Maradona prišiel do Neapola v júli 1984, na Stadio San Paolo jeho prezentáciu sledovalo 75-tisíc ľudí. Bol hrdinom, Neapol bol omnoho menším klubom než Barcelona, z ktorej prišiel. Navyše talianskemu futbalu vládli tímy zo severu či stredu, žiadny tím z juhu dovtedy nevyhral titul. Maradona mal byť záchrancom… A aj bol.

Za sedem sezón, ktoré v Neapole strávil, vyhral titul dvakrát a dal 115 súťažných gólov v 259 zápasoch.

„Žiadny iný Neapol už nebude taký dobrý ako vtedy. Ročník 1988 bol najlepší v histórii,“ hovorí Claudio. Keď sa pýtam, či sa niekto môže dostať na jeho úroveň, všetci prísediaci krútia hlavou. Ako je to možné, pýtam sa. Predsa nemal štatistiky ako Cristiano Ronaldo v Reale Madrid alebo Lionel Messi. Čím to je?

„Ronaldo a Messi mali okolo seba skvelých futbalistov. Maradona nie. Maradona vyhral majstrovstvá sveta, vyhral Scudetto aj pohár sám. On niesol celý tím na svojom chrbte,“ vysvetľuje Silvio, najmladší z fanúšikov, rodený Neapolčan, ktorý sa presťahoval do Foggie, no aj naďalej chodí na futbal každý týždeň do Neapola. Len pre predstavu, je to presne 173 kilometrov, autom jazda na viac než dve hodiny.

Od stánku pána Di Data s citrónovou limonádou – o nej neskôr – sa presúvame do kaviarne oproti. Neviem, kam sa pozrieť, každý mi chce povedať kúsok svojej futbalovej pravdy. Silvio a jeho starší priateľ Raffale Raja majú oblečený dres s podobizňou Maradonu, na ktorom je napísané Dios, pričom v slove je namiesto „io“ Maradonovo číslo 10.

Boh nosil číslo 10.

„Dostať sa na úroveň Maradonu je nemožné. Skrátka nemožné. V Neapole určite,“ potvrdzuje pán Raja, pre zmenu rodák z Foggie, ktorého láska pre SSC pochádza od jeho otca, ktorý je rodený Neapolčan. Fanúšikom klubu je podľa vlastných slov od roku 1983. Skvelé načasovanie, zasmejem sa. Tesne pred príchodom Maradonu.

V polovici vety pribehne pán Di Dato, dal si prestávku na cigaretu a, nemysliac na tempo rozhovoru, opäť prehovorí o svojom obľúbencovi. „Pred tridsiatimi rokmi sme tu namaľovali murál Diega Maradonu v nadživotnej veľkosti. Ja som namaľoval nohu,“ chvastá sa. Potom prizná, že v ostatných rokoch mladý argentínsky umelec murál prerobil. „Áno, ale prvý je len jeden. A moja je noha,“ usmeje sa a opäť odbehne.

Snažím sa dostať na koreň tomu, či je v tomto meste možné prekonať Maradonu a čo by na to bolo treba. Marek Hamšík v meste pôsobil dlhšie – 12 sezón, odohral o takmer 300 súťažných zápasov viac než Maradona, dal viac gólov. A napriek tomu keď Claudio Di Data ukazuje škálu popularity, Hamšík sa k Diegovi ani neblíži.

„Hamšík nemal