Denník N

Herečka Hana Vagnerová: Neviem, či je lepší vzťah monogamný alebo otvorený. Základ je začať sa spolu rozprávať

Hana Vagnerová. Foto N - Vladimír Šimíček
Hana Vagnerová. Foto N – Vladimír Šimíček

Hana a Petr sú spolu už päť rokov, a keď ich premôže partnerská rutina, rozhodnú sa svoj vzťah otvoriť. Kým Hana si nové sexuálne zážitky užíva, Petrovi robí čoraz väčší problém predstava, že sa má o partnerku deliť s inými mužmi. V otvorenom vzťahu sa od seba čoraz viac vzďaľujú.

Film Hranice lásky natočil poľský režisér Tomasz Wiński. Česká herečka Hana Vagnerová v ňom nielen stvárnila hlavnú ženskú postavu, ale podieľala sa aj na scenári a je spoluautorkou námetu.

V rozhovore opisuje, že nakrúcanie posunulo aj jej vlastné hranice. „Najprv sme k téme otvorených vzťahov pristupovali vyslovene negatívne – že je to hrôza, Sodoma, Gomora. Vlastne veľmi podobne, ako niektorí ľudia občas reagujú aj na náš film,“ hovorí.

Postupne sa však začali rozprávať s ľuďmi, ktorí žijú v otvorených a polyamorných vzťahoch, a ich odmietavý postoj sa začal obrusovať. „Keď sa rozhliadneme okolo seba, tak vo svojom okolí ani nemáme klasický monogamný pár, pri ktorom by sme si povedali: Toto je ono, toto by sme si priali mať aj my! Došlo nám, že je to zrejme celé oveľa komplikovanejšie,“ vysvetľuje.

V rozhovore hovorí aj o tom, ktoré scény boli pre ňu najnáročnejšie, prečo boli jej rodičia po premiére mierne traumatizovaní a aký ohlas jej poslala Dagmar Havlová.

Už pred premiérou filmu Hranice lásky, keď boli vonku len plagát a trailer, som sa na Slovensku stretla s viacerými pobúrenými reakciami. Priznám sa, že aj ja som čakala vyslovene erotický film a potom ma prekvapilo, že v skutočnosti sledujeme skôr komornú drámu o kríze partnerského vzťahu.

Ani ja nemám pocit, že by sme boli v rámci svetovej kinematografie nejakí radikálni a že by sme prekročili bohvieaké hranice. No keď sa pozriem aj na reakcie v Česku, mám dojem, že sme sa aspoň v rámci našej filmovej tvorby predsa len vydali niekam, kde sme už dlho neboli. Posledné roky sa u nás takéto otvorené filmy nerobia.

Aj keď sme boli včera na premietaní v Brne, na konci za nami prišla skupinka žien, ktoré hovorili, že sa im to veľmi páčilo, ale že sa na to celý čas pozerali s otvorenými ústami a nedokázali uveriť, na čo sa to vlastne pozerajú.

Takže pre ne tam bolo predsa len veľa erotiky?

Myslím si, že filmovo vzdelanejší divák, ktorý pozná napríklad Život Adéle a ďalšie filmy, určite nebude z nášho filmu šokovaný. Bežný český a slovenský divák však asi áno. No to, čo my sami vnímame ako isté prekročenie hraníc, je práve tá intimita, o ktorú sme sa snažili, ktorá v posledných rokoch nie je v českých filmoch bežná a ktorá nás s Tomaszom veľmi zaujímala. Evidentne to vyvoláva v ľuďoch emócie – či už pozitívne alebo negatívne. My sa z toho tešíme, lebo si obaja myslíme, že práve to by mal film robiť. Z tohto pohľadu sme vlastne veľmi spokojní.

Podľa mňa to však zároveň ukazuje na to, kde sa z hľadiska kinematografie práve nachádzame a či nie je potrebné viac a ešte oveľa radikálnejšie otvárať niektoré témy a približovať sa svetovému trendu.

Aj vy ste teda mali pri nakrúcaní hranice, ktoré ste nechceli prekročiť?

Myslím si, že na české pomery sme už boli dosť za hranicou. A niekedy sme sa aj sami trochu krotili, lebo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Vzťahy

Životy žien

Kultúra, Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie