Denník N

Felvidék je maďarská zem? (Slovensko-maďarské historické mýty 3)

Krásna Hôrka. Foto - Tomáš Hulík
Krásna Hôrka. Foto – Tomáš Hulík

„Felvidék“ bolo kedysi označenie na severnú časť Uhorska, dnes má medzi Slovákmi príchuť maďarského opovrhnutia.

Tento text vyšiel pôvodne v magazíne Napunku a Denníka N Mýty o Maďaroch/o Slovákoch.

V maďarskej historiografii sa už od 19. storočia objavovalo úsilie, aby sa etnicky zmiešané územia na severe Uhorska brali ako „maďarské“. Toto úsilie ožíva ešte aj dnes, keď v súvislosti so slovenskými regiónmi maďarská strana niekedy „pozabudne“ na spoločné historické tradície. Na takéto príklady poukazuje aj etnograf József Liszka, ktorý v jednom článku vyzdvihuje, že pod „felvidéckou etnografickou tradíciou“ chápe maďarská verejnosť a tlač v mnohých prípadoch výlučne maďarskú tradíciu, etnicky zmiešaný charakter tohto regiónu neberie vôbec do pozornosti.

V pozadí tohto mýtu je pojem „Felvidék“. Ide o pojem, ktorý vytvára najviac a najzávažnejšie konflikty v slovensko-maďarských vzťahoch a toto slovo sa veľakrát stáva aj predmetom politických sporov.

Horné Uhorsko

Čo znamená v skutočnosti „Felvidék“? Výrazy „Felvidék“, „Horniaky“, „Horné Uhorsko“ sa používali hlavne ako geografické pomenovania, vo všeobecnosti na opísanie severných hornatých oblastí Uhorska. Pomenovanie Felvidék sa rozšírilo v 19. storočí. Podľa Józsefa Liszku hornaté, hlavne Slovákmi a Nemcami obývané územia severného Uhorska pomenoval Felvidék ako prvý Lajos Kossuth v roku 1848. Skutočne dôsledné používanie tohto pomenovania si však môžeme všimnúť až od druhej polovice dvadsiateho storočia – vtedy je však už aj jednou z dôležitých zložiek maďarsko-slovenských národnostných sporov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Slovenské mýty

Komentáre

Teraz najčítanejšie