Denník N

Maďari Slovákov tisíc rokov utláčali? (Slovensko-maďarské historické mýty 4.)

Jánošík na obraze Ľudovíta Fullu z roku 1956. Zdroj – SNG
Jánošík na obraze Ľudovíta Fullu z roku 1956. Zdroj – SNG

Na konci 19. storočia sa rozšíril mýtus o maďarskej porobe, tú však Slováci pociťovali len krátko a nie všetci.

Tento text vyšiel pôvodne v magazíne Napunku a Denníka N Mýty o Maďaroch/o Slovákoch.

Predstava o tisícročnej porobe sa v slovenskej národoveckej komunite začala „udomácňovať“ v 30. rokoch 19. storočia a jej tvorcom bol Pavol Jozef Šafárik. Na konci 19. storočia sa presadila aj preto, lebo bola jednou z odpovedí nemaďarských národov žijúcich v Uhorsku na pompézne oslavy maďarského milénia, tisíceho výročia predpokladaného dátumu príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny. Slovenskí národovci tým chceli vládnucim Maďarom odkázať, že toto výročie nie je pre všetkých občanov krajiny rovnako radostné a že pre nemaďarské národnosti išlo, naopak, o nešťastnú udalosť.

V prípade stúpencov medzivojnového československého štátu sa na to rýchlo nabalila predstava, že práve pred tisíc rokmi došlo k pádu prvého (česko)slovenského štátu, Veľkej Moravy a zároveň boli od seba pred tisíc rokmi odtrhnuté bratské národy Česi a Slováci. Aj vďaka tomu sa mýtus o tisícročnej porobe hodil i do neskoršieho obdobia. Založenie Československej republiky sa prezentovalo ako koniec tisícročnej poroby, pričom mýtus zároveň pomohol zdôvodniť a legitimizovať jej vznik. Podobne ako maďarské milénium je navyše tisícročná poroba pekné okrúhle číslo, dobre sa pamätá a vyhovuje potrebám politickej symboliky.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Slovenské mýty

Komentáre

Teraz najčítanejšie