Maďari Slovákov tisíc rokov utláčali? (Slovensko-maďarské historické mýty 4.)

Tento text vyšiel pôvodne v magazíne Napunku a Denníka N Mýty o Maďaroch/o Slovákoch.

Predstava o tisícročnej porobe sa v slovenskej národoveckej komunite začala „udomácňovať“ v 30. rokoch 19. storočia a jej tvorcom bol Pavol Jozef Šafárik. Na konci 19. storočia sa presadila aj preto, lebo bola jednou z odpovedí nemaďarských národov žijúcich v Uhorsku na pompézne oslavy maďarského milénia, tisíceho výročia predpokladaného dátumu príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny. Slovenskí národovci tým chceli vládnucim Maďarom odkázať, že toto výročie nie je pre všetkých občanov krajiny rovnako radostné a že pre nemaďarské národnosti išlo, naopak, o nešťastnú udalosť.

V prípade stúpencov medzivojnového československého štátu sa na to rýchlo nabalila predstava, že práve pred tisíc rokmi došlo k pádu prvého (česko)slovenského štátu, Veľkej Moravy a zároveň boli od seba pred tisíc rokmi odtrhnuté bratské národy Česi a Slováci. Aj vďaka tomu sa mýtus o tisícročnej porobe hodil i do neskoršieho obdobia. Založenie Československej republiky sa prezentovalo ako koniec tisícročnej poroby, pričom mýtus zároveň pomohol zdôvodniť a legitimizovať jej vznik. Podobne ako maďarské milénium je navyše tisícročná poroba pekné okrúhle číslo, dobre sa pamätá a vyhovuje potrebám politickej symboliky.

Významnú úlohu v tom, že sa táto predstava úspešne presadila, hralo aj to, že korešponduje s tradičnou kresťanskou predstavou millenarizmu (mille – po latinsky tisíc), viery v príchod lepšieho sveta a ideálneho poriadku po tisíc rokoch utrpenia, píše historik Andrej Findor v knihe Mýty naše slovenské. Sklony k mesianizmu boli v slovenskom prostredí aj vtedy pomerne silné.

Vážnejšie národnostné spory medzi Slovákmi a Maďarmi sa však začali až na konci 18. storočia, vyostrili sa okolo revolúcie v rokoch 1848 – 1849 a v období dualizmu po roku 1867. O tvrdom národnom útlaku Slovákov a väčšiny nemaďarských národností v Uhorsku sa dá hovoriť až v tomto období. Zriedkavé správy o národnostných konfliktoch v stredovekých mestách nie sú dôkazom diskriminácie celého etnika, hovorí Findor. Štátna moc, šľachta ani cirkev v skorších obdobiach nerozhodovali podľa národnostných kritérií a obyvatelia Uhorska sa podľa nich tiež medzi sebou obvykle nerozlišovali.

Mýtus tisícročného útlaku Slovákov Maďarmi vznikol premietnutím pomerov a skúseností devätnásteho storočia, formujúceho obdobia národného povedomia, späť do minulosti, a bol dôsledkom rozchodu časti slovenskej elity a uhorským (čoraz viac maďarským) štátom. Popiera aj historické poznatky, napríklad existenciu šľachty a meštianstva so slovenským pôvodom a etnickým povedomím v Uhorsku.

Ešte v 18. storočí slovenskí intelektuáli, naopak, dokazovali, že Slováci sú plnohodnotnými a rovnoprávnymi občanmi a spolutvorcami Uhorska a nie potomkami podmaneného, a preto bezprávneho národa, ako to občas zaznievalo z maďarskej strany.