Kossuth a Petőfi boli Slováci? (Slovensko-maďarské historické mýty 6)
Maďarskí hrdinovia vyšli z rodín, kde sa hovorilo aj po slovensky. Práve preto to Slováci brali ako zradu.
Tento text vyšiel pôvodne v magazíne Napunku a Denníka N Mýty o Maďaroch/o Slovákoch.
Boli maďarskí hrdinovia Sándor Petőfi a Lajos Kossuth Slováci alebo Maďari? Na začiatku si musíme určiť, čo chápeme pod pojmom národná príslušnosť. Ak výlučne pôvod, teda to, akým jazykom hovorili niečí predkovia, v akom jazykovom prostredí žili, tak môže byť slovenská verzia čiastočnou alebo aj úplnou pravdou.
Materinským jazykom oboch rodičov Sándora Petőfiho (pôvodným menom Petrovics) – Istvána Petrovicsa a Márie Hrúzovej – bola slovenčina. Pochádzali z jednoduchých hornouhorských slovenských rodín. Lajos Kossuth, ktorý sa narodil do hornozemskej šľachtickej rodiny, mal slovenských (turčianskych) predkov len z otcovej strany, jeho matka pochádzala z nemeckej rodiny z Prešova.
Ak sa však na národnú príslušnosť pozrieme ako na niečo, čo sa nededí geneticky, ale cez vzdelávanie a kultúru (z čoho vyplýva, že si ju môžeme aj vybrať), tak je maďarská príslušnosť Kossutha a Petőfiho nespochybniteľná. Najmä z toho dôvodu, že nezávisle od svojho pôvodu obaja považovali samých seba za Maďarov, dokonca v duchu národnej romantiky zasvätili v podstate celý svoj život boju za nezávislosť a slobodu maďarského národa.
Asimilovaní
Petőfi sa narodil v obci Kiskőrös, Kossuth v obci Monok v Zemplínskej župe, kde bola maďarská väčšina a kam sa jeho otec presťahoval za lepším životom. Je dôležité uviesť, že obaja vyrastali v asimilovaných rodinách. László Kossuth a do určitej miery aj István Petrovics považovali asimiláciu za príklad hodný nasledovania. Mysleli si, že k šťastnej budúcnosti sa ich synovia dostanú len týmto spôsobom. Lajosa Kossutha vzdelávali v meste Sátoraljaújhely, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove a neskôr v Pešti väčšinou maďarskí alebo maďarsky cítiaci pedagógovia.
Petőfiho situácia bola trochu iná.
