Denník N

Bratislava a Košice boli maďarské mestá? (Slovensko-maďarské historické mýty 7)

Bratislava na pohľadnici. Zdroj - Rakúska národná knižnica
Bratislava na pohľadnici. Zdroj – Rakúska národná knižnica

Chvíľu maďarské, chvíľu nemecké a československé, ale vždy multikultúrne a až dnes slovenské.

Tento text vyšiel pôvodne v magazíne Napunku a Denníka N Mýty o Maďaroch/o Slovákoch.

Maďarskí nacionalistickí politici sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní tvárili, že dve najväčšie a historicky asi najvýznamnejšie mestá dnešného Slovenska – Bratislava a Košice, respektíve v maďarčine Pozsony a Kassa –, sú čisto maďarské. Českí a slovenskí nacionalisti sa zasa po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie tvárili, že sú to čisto československé mestá.

V skutočnosti však boli Bratislava a Košice mnohonárodné mestá, svoj multikultúrny charakter si zachovali až do polovice 20. storočia. Značná časť občanov bola viacjazyčná, rozličné etniká – Nemci, Slováci, Maďari, Židia – celé stáročia žili spolu väčšinou v mieri a v duchu vzájomnej tolerancie, pretože sa dokázali povzniesť nad jazykové, národnostné či náboženské rozdiely.

V prvom rade lipli k svojmu mestu, považovali sa za Bratislavčanov alebo Košičanov a len potom sa zmienili o tom, kto má akú národnosť alebo vierovyznanie, ak na to vôbec prišla reč.

Multi-kulti Bratislava

Bratislava (v prvých písomných zmienkach sa uvádza ako Braslavespruch) bola vybudovaná pri dôležitých obchodných cestách na strategickom mieste. Jej prví známi obyvatelia boli Kelti, ktorých nasledovali Rimania, Avari, Frankovia a Slovania. Dominancia slovanského etnika v oblasti Bratislavy sa pravdepodobne zachovala aj po zániku Veľkej Moravy a príchode starých Maďarov až do 12. storočia.

Na začiatku 13. storočia sa v Bratislave usadili Nemci (Bavori) a mesto si svoj nemecký charakter zachovalo až do začiatku 20. storočia. V nasledujúcich storočiach postupne rástol hospodársky a politický význam mesta. Už od 11. storočia bola župným sídlom, od roku 1405 slobodným kráľovským mestom. Po bitke pri Moháči (1526) sa z nej stalo hlavné a korunovačné mesto, do roku 1848 tu zasadal aj snem. Súbežne s tým permanentne narastal aj počet obyvateľov mesta.

V roku 1782 bola so svojimi 33-tisíc obyvateľmi najľudnatejším mestom vtedajšieho Uhorska. Väčšinu obyvateľov tvorili podobne ako v iných mestách na severe Uhorska Nemci, no v korunovačnom meste žila aj významná maďarská a slovenská komunita. Bratislava svoj takmer jednoliaty nemecký charakter stratila na prelome 19. a 20. storočia v dôsledku početného prisťahovania Maďarov a Slovákov, ktoré sprevádzalo industrializáciu. Sčasti preto a sčasti pre silnú maďarizáciu a v dôsledku dobrovoľnej asimilácie významne vzrástol počet obyvateľov, ktorí sa hlásili k maďarskej národnosti, pričom pomer Nemcov a Slovákov klesol.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Slovenské mýty

Komentáre

Teraz najčítanejšie