Denník N

Južné Slovensko patrilo vždy Slovákom? (Slovensko-maďarské historické mýty 9.)

Námestie generála Klapku v Komárne. Foto N - Tomáš Benedikovič
Námestie generála Klapku v Komárne. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj prvé československé sčítanie obyvateľov potvrdilo, že na juhu Slovenska prevažovali Maďari.

Tento text vyšiel pôvodne v magazíne Napunku a Denníka N Mýty o Maďaroch/o Slovákoch.

Územie dnešného Slovenska obývali predkovia Slovákov skôr, ako sem prišli predkovia dnešných Maďarov. Slovania do regiónu prišli v šiestom storočí, Maďari až o približne tristo rokov neskôr. Slovansko-avarské pohrebiská sa nachádzajú aj pri Komárne a slovanské osídlenie siahalo ešte ďalej na juh. Napriek tomu sa dá povedať, že podoba južnej
hranice súčasnej Slovenskej republiky je dielom historickej náhody. Alebo presnejšie diplomatického úspechu predstaviteľov Československa.

Tým sa síce nepodarilo po prvej svetovej vojne presadiť niektoré maximalistické nápady, akým mal byť napríklad koridor spájajúci Československo s Jadranským morom, ale presadili dosť na to, aby Maďari považovali nové hranice za nespravodlivé. Pretože veľká časť z nich sa po rozpade Uhorska ocitla na území nových štátov ako menšiny.

Napriek tomu medzi časťou Slovákov pretrváva pocit, že pričlenením južných okresov k Československu bolo učinené spravodlivosti zadosť, že išlo o tradične slovenské územia, ktoré boli vždy integrálnou súčasťou Slovenska a úplne automaticky mali patriť k nemu. Účelom tohto textu nie je opísať proces, aký viedol k dnešnej podobe slovensko-maďarských hraníc. Pokúsi sa iba opísať národnostné zloženie sporných území v čase, keď po vojne pripadli Československu.

Sčítania ako politický nástroj

Čiastočne to sťažuje fakt, že hoci v Uhorsku prebiehali každých desať rokov sčítania obyvateľov, najmä ku koncu existencie monarchie boli poznačené rozsiahlou maďarizáciou. Preto čísla spred roka 1918, obzvlášť sčítanie v roku 1910, spochybňuje slovenská strana ako nedôveryhodné a ovplyvnené snahou úradov umelo zvýšiť podiel maďarského obyvateľstva.

Nový československý štát na tradíciu pravidelných sčítaní nadviazal, ale tie sú zas predmetom spochybňovania z opačnej strany. Nič z toho však nebráni urobiť si pomerne jasnú predstavu o národnostných pomeroch v okresoch, ako sú napríklad Komárno, Nové Zámky, Levice či Rožňava.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Komentáre

Teraz najčítanejšie