V Afrike hladujú, Mikronéziu zatápa, hurikán zničil Bahamy, záplavy Pakistan. Nežiadame almužnu, ale spravodlivosť, vravia chudobné krajiny
- Na medzinárodnej konferencii OSN o zmene klímy v Egypte (COP27) sa diskutuje o založení fondu pre nízkopríjmové krajiny na kompenzáciu škôd po klimatickej katastrofe.
- „Aj keď 10 % najbohatších ľudí na svete spôsobuje 50 % emisií, zároveň im patrí 52 % svetového bohatstva. Päťdesiat percent najchudobnejších prispieva približne 10 % celosvetových emisií, no pripadá na nich približne 8 % celosvetového príjmu,“ vysvetľuje Madeleine Diouf Sarr dôvody založenia fondu.
Následkom tohtoročných záplav v Pakistane zomrelo viac ako 1 700 ľudí. Tretina krajiny sa ocitla pod vodou a ekonomické škody sa vypočítali na najmenej 40 miliárd dolárov.
Vo východnej Afrike hladuje 50 miliónov ľudí pre najhoršie sucho za ostatných 40 rokov. „Len to chcem prežiť,“ vraví 11-ročný Dahir zo Somálska.
Ak nepríde potrebná pomoc, pre krajinu to môže znamenať státisíce obetí vrátane detí.
Časti Mikronézie sa už ocitli pod morskou hladinou a mnohí farmári v Bangladéši prišli o prácu na poliach, ktoré sužujú prívalové dažde a nárast hladiny oceánov.
Hurikán Dorian, ktorý sa v roku 2019 prehnal cez Bahamy, zničil miestnu infraštruktúru a spôsobil škody za 3,4 miliardy dolárov. To je štvrtina národnej ekonomiky.
OSN odhaduje, že v roku 2021 muselo pre záplavy, búrky a cyklóny opustiť svoje domovy okolo 24 miliónov ľudí na celom svete (vnútorne vysídlené osoby).
Najviac trpia nízkopríjmové krajiny
Ku všetkým z uvedených katastrof prispela klimatická zmena.
Z dostupných údajov plynie, že najviac zasahuje nízkopríjmové krajiny (Pakistan, Bangladéš, Somálsko a iné), hoci ku klimatickej zmene prispeli minimálne.
Podľa štúdie, ktorá vyšla pred dvomi týždňami v časopise Science Advances, prišla medzi rokmi 1992 až 2013 globálna ekonomika následkom klimatickej zmeny o
