Denník N

Ako pristupovať ku queer mládeži a ktoré znaky nám naznačia, že dieťa potrebuje pomoc?

Ilustračné foto - JumpStory
Ilustračné foto – JumpStory

Po teroristickom útoku na Zámockej ulici sa queer deti a tínedžeri môžu cítiť ohrozene a prežívať úzkosť, potvrdzujú psychológovia.

„Majú to ťažké aj vzhľadom na to, že vraždy sa odohrali na mieste, ktoré LGBTI+ ľudia dovtedy považovali za bezpečné. Koniec-koncov, pre mnohé queer osoby bola Bratislava celkovo najbezpečnejším mestom na Slovensku, a teraz mohli o tento pocit prísť,“ hovorí psychologička Hana Smitková.

Podľa nej sa momentálne asi viacerí mladí príslušníci LGBTI+ cítia ako ďalší terč nielen na ulici, ale aj na sociálnych sieťach. „Môže to prerásť až do sociálnych fóbií, keď stratia chuť niekam chodiť a stretávať sa s ľuďmi.“

Psychologička Hana Kiáts z ALMA centra dodáva, že taktiež môžu prežívať pochybnosti o sebe a vlastnej hodnote. „Ak je dieťa mladšie a ešte nedokáže priamo naformulovať svoje potreby, stačí pri ňom jednoducho byť, podporovať ho a počúvať bez dopĺňania svojich názorov.“ Taktiež odporúča vrátiť sa k činnostiam, ktoré dieťa alebo tínedžera bavili aj predtým. „Návrat ku každodennosti podporuje opätovné nadobudnutie pocitu bezpečia.“

Kladný efekt môže priniesť aj upriamenie sa na aktivity a iniciatívy, ktoré vyjadrujú podporu LGBTI+ ľuďom. „Je to však individuálne, niekomu viac prospeje úplný oddych od týchto tém,“ upresňuje Smitková. Podstatné je podľa nej zvážiť a prípadne aj vyhľadať odbornú pomoc. „Existuje napríklad InPoradňa či Prizma – organizácie, ktoré ponúkajú bezplatnú psychologickú, sociálnu aj právnu pomoc LGBTI+ ľuďom a ich rodinám.“

Mladistvým sa pomáha najťažšie

Poradkyňa Zara Kromková z Prizmy v Košiciach konštatuje, že po udalostiach na Zámockej záujem o poradenstvo dramaticky stúpol. „Napríklad na komunitné stretnutia chodievalo predtým šesť až desať ľudí, no v októbri ich prišlo dvadsať. V rámci individuálneho poradenstva bol za minulý mesiac počet osôb, ktoré nás oslovili prvýkrát, tretí najvyšší v roku.“ Queer ľudia mladší ako osemnásť rokov tvoria podľa Kromkovej okolo pätnásť percent klientov Prizmy.

Na druhej strane psychológ Andrej Kuruc z bratislavskej InPoradne dramatický nárast záujmu nezaznamenal. „Je však o čosi vyšší, približne o 30 percent.“ Myslí si, že atmosféra posledných týždňov môže LGBTI+ osoby aj odrádzať od vyhľadania pomoci. „Majú strach teraz niečo riešiť,“ uvádza.

Mladiství vo veku 14 – 18 rokov tvoria zhruba štvrtinu klientov InPoradne. „Tejto skupine je zároveň najťažšie pomôcť, pretože preferujú zostať v anonymite. Najmä ak sú rodičia nepodporní vo vzťahu k ich identite či orientácii, komunikujú radšej cez mail alebo online čet,“ približuje Kuruc.

Znaky, že sa queer dieťa trápi

Práve rodičia a učitelia však majú najväčšiu šancu spozorovať varovné signály, že dieťa na tom nie je psychicky dobre. Podľa Hany Kiátsovej by rodičia mali spozornieť predovšetkým pri týchto znakoch: „Dlhodobá podráždenosť, nervozita, výbušnosť, poruchy príjmu potravy, poruchy spánku, zvýšené uzatváranie sa do seba, pocit, že moje dieťa už nič neteší, či strata záujmu o kontakt s rovesníkmi,“ vymenúva.

Dôležité je podľa nej si všímať aj náhle zmeny správania a stavy zvýšenej ostražitosti, keď dieťa cíti ohrozenie zo strany okolia.

Ilustračné foto – JumpStory

Čo sa týka vyučujúcich, Smitková udáva, že tí, ktorí sú vnímaví, môžu u žiakov takisto postrehnúť predovšetkým zmeny v náladách či v správaní, ktoré sú dlhodobejšie a nielen situačné.

„Napríklad mladý človek prestáva byť komunikatívny a uzatvára sa do seba alebo sa menej baví s kamarátkami a kamarátmi, s ktorými doteraz trávil veľa času. Prípadne ich naopak intenzívne vyhľadáva a nechce byť sám, je nepozorný a smutný. Takisto môžete postrehnúť známky sebapoškodzovania, je častejšie chorý alebo prestáva chodiť do školy,“ približuje psychologička.

Dieťa sa vyoutuje, keď bude pripravené

Môže sa stať, že dieťa neprejde coming outom, no jeho prostredie badá náznaky, že by mohlo k LGBTI+ ľuďom patriť. Čo robiť v takom prípade?

Odborníci sa zhodujú, že ho nesmiete nasilu vyoutovať, ale treba počkať. „Nie je dobré priamo sa na to dieťaťa spýtať, pretože ešte nemusí byť pripravené otvoriť sa,“ objasňuje Kuruc. „Dajte mu však svojím správaním a podpornými vyjadreniami o LGBTI+ ľuďoch najavo, že sa vám môže kedykoľvek zdôveriť,“ odporúča psychológ.

Zara Kromková dodáva, že dôležitým krokom nepriamej akceptácie môže byť aj obyčajné pozvanie do kina na film s LGBTI+ postavami. „Vysielanie pozitívnych signálov veľmi pomáha, pričom môžu byť rôzne. Od vymedzenia sa proti nenávisti namierenej napríklad voči transrodovým a nebinárnym ľuďom až po podpísanie výzvy Ide nám o život.“

Psychologička Hana Kiáts dopĺňa, že coming out príde, keď na to dieťa bude pripravené, respektíve keď bude pokladať daný čas za správny. „Alebo keď si bude istejšie, že unesie aj prípadnú nevôľu okolia.“

Smitková hodnotí, že najlepšie by bolo, keby queer ľudia žiadny coming out ani nemuseli robiť a celá téma by sa nijako špeciálne neriešila. „Nezabúdajme na to, že byť gejom, lesbou, bisexuálnym či transrodovým človekom nie je žiadna choroba. Svetová zdravotnícka organizácia to o LGBTI ľuďoch na základe mnohých vedeckých výskumov potvrdzuje od 90. rokov minulého storočia a v najnovšej klasifikácii chorôb tejto organizácie rovnako transrodovosť nie je diagnózou ani psychickou poruchou,“ vysvetľuje psychologička.

Na základe slovenských prieskumov taktiež konštatuje, že keď sa dieťa či mladý človek predsa len rozhodne pre coming out, zvykne sa zdôveriť najskôr kamarátom, potom mame, súrodencom a otcovi. „Tieto osoby sú pre nich dôležité, a teda aj ich reakcia je pre nich dôležitá.“

Andrej Kuruc v tomto kontexte odporúča vyhľadať si zdroje alebo sa zapojiť do vzdelávacích projektov či poradenstiev, ktoré vám už vopred pomôžu hlbšie pochopiť skúsenosti LGBTI+ mládeže a vyrovnať sa s vlastnými obavami o budúcnosť dieťaťa.

Pocit lásky je rozhodujúci vo vývoji dieťaťa

Prvotnú reakciu na coming out často poznačí prekvapenie alebo až šok osoby, ktorej sa dieťa zdôverilo. „Možno si spätne uvedomíte, že ste prehliadali niektoré náznaky, ako napríklad dúhové symboly v izbe či sledovanie vašich reakcií pri prezentácii queer ľudí v televízii,“ uvádza Smitková.

Za najlepšiu reakciu rodičov považuje ubezpečenia typu: „Máme ťa radi, ľúbime ťa, stojíme pri tebe, budeme ťa podporovať, si naša dcéra, syn… A kamarátky a kamaráti by ideálne mali reagovať obdobne.“

Kuruc súhlasí, že jedným z najdôležitejších spôsobov, ako môžeme pomôcť dieťaťu, je zabezpečiť, aby aj naďalej pociťovalo starostlivosť a akceptáciu. „Ukázalo sa, že práve pocit lásky je rozhodujúci pre celkové zdravie a vývoj všetkých detí bez ohľadu na ich rod alebo sexuálnu orientáciu.“

Psychológ zároveň upozorňuje, čomu sa treba absolútne vyhnúť. „Je lepšie vyhľadať pomoc alebo podporné skupiny ako vyjadrovať pochybnosti a žiadať vysvetlenia a dôkazy priamo od dieťaťa, prípadne ho obviňovať, neveriť mu, tvrdiť, že je to len fáza, že si to vymýšľa alebo že ide o módne trendy.“ Dieťa sa totiž v takomto prípade nenahnevá na danú osobu, ale začne hľadať chybu v sebe.

Ilustračné foto – JumpStory

Negatívny vplyv na psychické zdravie mladistvých majú takisto snahy „liečiť“ ich sexuálnu orientáciu či inú rodovú identitu, ako im bola pri narodení pripísaná.

„Obvykle mladí transrodoví a nebinárni ľudia urobia coming out po dôkladnom sebapoznaní a zvážení situácie doma, v škole, medzi svojimi priateľmi a priateľkami, či v priestoroch rôznych krúžkov. Vyhodnocujú všetky oblasti svojho života niekoľko mesiacov, niekedy až niekoľko rokov,“ približuje Zara Kromková z Prizmy.

„Často sledujú aj najmenšie detaily: to, ako sa tvári mama, keď sa vráti z práce, vzťahy rodičov medzi sebou, finančnú situáciu doma a mnoho ďalších vecí.“ Cieľom je podľa nej vystihnúť ten najvhodnejší moment, keď je všetko v poriadku a nikoho z rodiny svojím coming outom nezaťažia.

Odhodlávanie sa na coming out je podľa odborníkov pre mladých ľudí extrémna psychická záťaž a dlhodobý stres. „Preto počúvajte všetko, čo vám hovoria, bez prerušovania, bez odsudzovania. Tiež nebagatelizujte spoločenský tlak alebo šikanovanie, ktorému môžu čeliť,“ dodáva na záver Kuruc.

Takisto je podľa neho prospešné spoznávať ich queer priateľov a stretávať sa s nimi aj v LGBTI+ prostredí. „Dajte im vedieť, že nemusia deliť svoj život na dve časti. Môžete sa stať v boji za zrovnoprávnenie ich spojencom.“

Ďalšie rady od psychológa Andreja Kuruca:

  • Zhovárajte sa s deťmi, aby ste včas postrehli akékoľvek šikanovanie alebo zosmiešňovanie, ku ktorému môže dôjsť.
  • Poukážte na LGBTI+ celebrity, influencerov a iné vzory, ktoré sa zastávajú LGBTI+ ľudí napriek sociálnej stigme.
  • Spýtajte sa, či majú záujem ísť na Pride pochod.
  • Podporujte sebavyjadrenie svojho dieťaťa. Zapojte sa s nimi do rozhovorov o výbere ich oblečenia, šperkov, účesu, priateľov a dekorácie izieb.
  • Pýtajte sa svojich detí na ich preferované zámená, ako aj na súhlas predtým, než zdieľate ich orientáciu a identitu mimo najbližšej rodiny.
  • Zabezpečte, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pre vaše deti a ďalší dôveryhodní dospelí, ako terapeuti a terapeutky, budú inkluzívni a oboznámení s témami LGBTI+ mládeže.
  • Pripnite si na chladničku zoznam liniek pomoci pre mládež a programov duševného zdravia, na ktoré môžu deti v prípade potreby zavolať. Na tomto zozname je dobré mať aj LGBTI+ organizácie.
  • Pýtajte sa, nepredpokladajte. Keď vám napríklad tínedžer neurčito hovorí o svojej prvej láske na strednej škole, spýtajte sa, či je to dievča, chlapec, trans alebo nebinárny človek. Uvidíte úľavu na tvári dieťaťa, ak je pripravené urobiť coming out.
  • Klaďte otázky a ukážte im, že sa zaujímate o ich pocity a skúsenosti, no rešpektujte, ak nechcú odpovedať. Nepýtajte sa na osobné veci (ako sex napríklad), až kým vám nedajú vedieť, že je to v poriadku.
  • Pamätajte, že ich nemôžete zmeniť a ani sa o to nepokúšajte – máte príležitosť podporiť ich a nie „vyliečiť“.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Duševné zdravie

LGBTI+

Rodičovstvo

Útok na Zámockej

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie