Denník N

Zodpovednosť za vznik prírodných škôd v dôsledku Gabčíkova nesie aj maďarská strana, vraví geológ a novinár Lajos Tuba

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Geológ a novinár Lajos Tuba, ktorý sa venuje aj rozvoju vidieka, na začiatku 90. rokov ako reportér denníka Új Szó a odborný autor v téme ochrany životného prostredia pozorne sledoval vývoj vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. O jednostrannom presmerovaní Dunaja, ako aj o tragických dôsledkoch spustenia vodného diela či o vyschnutí korýt na maďarskej strane Dunaja informoval priamo z miesta.

Z rozhovoru sa okrem iného dozviete:

  • kto boli „zelení binderovci” a prečo ich obyvatelia maďarského Szigetközu vnímali ako zradcov,
  • ako by sa dal vdýchnuť život systému ramien,
  • či má vodné dielo v Gabčíkove budúcnosť,
  • a o čom všetkom sa môže rozhodnúť na príjemnej večeri.

Keď maďarský parlament v roku 1989 schválil rozhodnutie o zastavení výstavby vodného stupňa v Nagymarosi, vodné dielo v Gabčíkove bolo už na takmer 90 percent hotové. Aké mohlo byť kompromisné riešenie tejto situácie?

Vodné dielo v Gabčíkove sa malo uviesť do prevádzky, ale s tým, aby boli škody minimalizované. Vtedy bolo v hre ešte viac možností, rovnako aj takzvaný variant D, ktorého podstatou bolo, že by sa nevytvorila priehrada, ale rozšírilo by sa pôvodné koryto Dunaja a vodu na turbíny by odvádzal kanál od Šamorína. S takýmto rokovacím základom by sa možno dala určiť aj podmienka zachovania systému ramien na oboch stranách, respektíve aj obnovenie povodia, ktoré bolo v tom čase už značne poškodené.

Maďarská strana však s odvolaním sa na zásady odmietla aj tento kompromisný návrh. Dokončením hate v Dunakiliti by sa kľúč od Dunaja ocitol v rukách Maďarska, keďže tu by sa voda delila, čo sa teraz deje pri Čunove na slovenskej strane. Betónový tunel, cez ktorý by sa dalo púšťať obrovské množstvo vody do systému ramien v oblasti Szigetközu v Maďarsku, existuje ešte aj dnes. Ako však vieme, napokon zvíťazil variant C s Hrušovskou zdržou, na ktorý doplatili lužné lesy s rozlohou 1000 – 1200 hektárov, ako aj systém ramien v okolí Šamorína a Hamuliakova. A samozrejme, celý Szigetköz.

Takže zodpovednosť za vývoj udalostí nesie nielen slovenská strana, respektíve Mečiarova vláda a Július Binder, „otec” vodného diela, ale aj maďarskí politickí činitelia, ktorí odmietli kompromisné riešenie?

To je úplne jednoznačné.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie