Český zákon do Ruska súčiastky pre vrtuľníky nepustí, slovenský áno, hovorí Žežulka

Prezident finančnej správy Jiří Žežulka tvrdí, že Slovensko pri vývozoch do Ruska zákony neporušuje a sankcie nikto neobišiel. Pripúšťa však, že ak by Slovensko malo také znenie zákona ako Česko, niektoré vybavenie by do Ruska neodišlo. Teraz chce zistiť, či Slovensko nemá zle nastavené systémy na posudzovanie tovaru využiteľného vo vojenstve, a spolu s kolegami pôjdu do Česka, aby sa poučili.

„Chceme zistiť, čo je v Česku inak, či má lepšie vychovaných podnikateľov, či má licenčný orgán väčšiu váhu než u nás a tak ďalej,“ hovorí Žežulka. Na podozrivé vývozy upozornili Denník N a český Deník N pred týždňom.

Na čo sa v rozhovore okrem iného pýtame:

• Ako je možné, že Česko vykazuje zásadne odlišné čísla vo vývoze tovaru využiteľného vo vojenstve.
• Prečo Slovensko minulý rok vyviezlo oficiálne len štyri dodávky takého tovaru, kým v Česku sa skúmalo viac než päťsto takých vývozov zo svojho územia.
• Kto pochybil.
• Aké vybavenie by zo Slovenska neodišlo do Ruska, ak by krajina mala podobný zákon ako Česká republika.

Ako dopadla vaša analýza o vývoze tovaru, ktorý končil v Rusku a je niekedy používaný v zbraniach proti Ukrajine?

Z nášho pohľadu nejde o výrobky dvojitého použitia ani o vojenský materiál. V každom konkrétnom prípade sme uskutočnili analýzu toho, ako prebiehalo colné konanie pri jednotlivých prípadoch, či vyskočili alebo nevyskočili rizikové upozornenia a ako následne postupoval príslušný colník. Dospeli sme k záveru, že k pochybeniam nedošlo.

Motory, elektronické obvody, linka, nič z toho nebolo pochybenie colnej správy? Spomenutú linku vyviezla firma cez Slovensko na začiatku vojny a môže vyrábať aj nadrozmerné pneumatiky pre ťažkú vojenskú techniku. Napríklad na mobilné protitankové raketové systémy. 

Nebolo. Čo sa týka linky na výrobu kordov do pneumatík, v priebehu colného konania bolo overené, že sa na ňu sankcie EÚ nevzťahovali, pretože kontrakt na jej dodávku bol uzavretý v roku 2015 a sankcie EÚ nepôsobia spätne. Platí výnimka z nariadenia EÚ. To znamená, že ten biznis bol dohodnutý pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu a my sme ho museli nechať dôjsť do konca. Nebol to ani tovar dvojitého využitia.

Nie je však toto problém? Začala sa vojna a Slovensko nechá dôjsť do konca tieto kritické vývozy do Ruska, pretože boli schválené pred vojnou…

Ja tomu vášmu morálnemu pohľadu rozumiem, ale ja môžem postupovať iba tak, ako mi umožňuje zákon. Nechcem to zľahčovať, ale musíme brať do úvahy aj legitímne biznisové očakávania. Ide o druh kontraktu, ktorý je predfinancovaný, schválený, zrazu vypukne vojnový konflikt a my by sme ten kontrakt zastavili. Chápem, že na jednej strane nesmieme technologicky pomáhať Rusku. Na druhej strane nemôžeme kaziť biznis exportérom, keď išlo o dlhodobo pripravovaný kontrakt. Ťažko povedať, kde je hranica, a ja ako štátny úradník to nemôžem posúdiť. Chápem morálny pohľad, ale chápem aj ten ekonomický a právny a aj pohľad exportéra.

Ako to bolo s vývozom celých motorov do Kaliningradu?

Ide o režim spätného vývozu. Jedna veľká nadnárodná automobilka priviezla na Slovensko osobné vozidlá, ktoré boli rozobraté na jednotlivé súčiastky a následne všetky súčiastky boli exportované do Ruska. Tam sa z nich opäť zostavia kompletné osobné vozidlá. Nejde o pomoc ruskej armáde, je to štandardná obchodná operácia.

Chápem ten pohľad, že ste dodržiavali zákony a to, ako je nastavený systém. Je však ten slovenský systém správne nastavený?

Colné úrady sa musia riadiť platnými zákonmi a nariadeniami. Aj tak chceme z úrovne vlády rokovať s Európskou komisiou o rozšírení obmedzení na vývoz priemyslovej výroby. A po druhé – my, tajné služby, ministerstvo hospodárstva a tak ďalej budeme rokovať o rozšírení zoznamu výrobkov zakázaných na export.

Niečo však musí byť na slovenskej strane inak. Čo napríklad zákon?

Je rozdiel v znení zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu na Slovensku a zákona v Českej republike. Naše znenie je benevolentnejšie. A ja môžem povedať jeden príklad: ak by sme použili znenie českého zákona na vývoz komponentov do vrtuľníkov, o ktorých ste takisto písali, potom by zo Slovenska neodišli. V Česku by to veľmi pravdepodobne považovali za vojenský materiál, kým podľa nášho zákona sa to za vojenský materiál nepovažuje. Ale tento stav sa veľmi rýchlo mení, pretože sa pripravuje zmena zákona.

Česko a Slovensko sú hospodársky aj výrobne veľmi podobné krajiny. Ibaže v Česku sa schvaľujú stovky vývozov potenciálne nebezpečného tovaru využiteľného aj vo vojenstve. Za rok 2021 to v Česku bolo 549 nakoniec schválených a vyvezených dodávok. Na Slovensku boli štyri… Nie sú už len tie čísla varovné?

Súhlasím, že tie počty sú výrazne rozdielne. A preto sme aj na bezpečnostnej rade štátu diskutovali, že pôjdeme s kolegami z ministerstva hospodárstva do Česka na ministerstvo priemyslu a obchodu a do ďalších inštitúcií a prejdeme si ten licenčný proces. Chceme zistiť, čo je v Česku inak, či má lepšie vychovaných podnikateľov, či má licenčný orgán väčšiu váhu než u nás a tak ďalej.

České ministerstvo hospodárstva napríklad vydáva každý rok samostatnú výročnú správu k vývozom potenciálne nebezpečného tovaru mimo hranice EÚ. To je pomerne veľký rozdiel.  

Áno. Na Slovensku vo výročnej správe ministerstva hospodárstva nájdete k tejto otázke dve vety. Budeme riešiť aj toto, či by ministerstvo nemalo aj v tejto otázke lepšie komunikovať s verejnosťou. Musíme sa pozrieť na to, koľko podnetov je v Česku na ministerstve od colnej správy a koľko ich je tu a ako to funguje. Pretože bez znalosti tohto neviem odpovedať na otázku, či rozdielny počet licenčných konaní je dôkazom toho, že sa to na Slovensku obchádza. Slovensko je špecifická krajina. Máme tu mnoho podnikov, ktoré fungujú ako dcérske spoločnosti zahraničných koncernov, a z údajov o DPH vidíme, že veľké množstvo slovenskej produkcie odchádza do iných krajín EÚ. V takých prípadoch môže dochádzať k exportu práve z krajín materských spoločností.

V našom texte sme upozorňovali, že aj Slovenská informačná služba upozorňovala vo výročnej správe na to, že je systém exportnej kontroly „nedostatočne účinný a v niektorých oblastiach dokonca nefunkčný“. 

Nemám na to odpoveď. V roku 2021 však na to SIS neupozorňuje. Moji ľudia nehlásili žiadny problém a nikto sa na nás neobrátil. Ja sa však budem pýtať, či ten problém stále máme alebo nie. Navyše my sme iba jeden článok v reťazci. V každom prípade ten systém budeme vylepšovať. Budeme posudzovať aj to, ako funguje česká a slovenská colná analytika. Budeme to zlepšovať, aby sme zachytili a posudzovali maximum možného. Na druhej strane nie je žiadny štát, ktorý by bol v tomto úplne bez chyby. Nedá sa to garantovať na sto percent. Vždy je to o kvalitnej analýze dát.

Ako si u vás vysvetľujete tie zásadné rozdiely v číslach povolených vývozov?

Neviem na to teraz dať kvalifikovanú odpoveď, pokým neuvidím, ako to je nastavené v Česku. Pokým nebudem poznať detaily vášho systému, neviem to vysvetliť. Je možné, že sa tu deje niečo zle, ale zatiaľ to neviem povedať. Možno je v Česku aj lepšia komunikácia a vzdelávanie s exportérmi. No zatiaľ neviem. Do Česka zoberiem kolegu z ministerstva, aby sa porozprávali s českým ministerstvom a mohli porovnávať postupy. Predpokladám, že nájdeme odpoveď na to, prečo sú tie čísla také rozdielne. Aj mňa ten pomer prekvapuje.

Ako je možné, že colník uvidí výstrahu v IT systéme, že nejaká položka na export do Ruska je riziková, a aj tak colník povolí vývoz z EÚ? Aj na také položky sme upozorňovali. Došlo teda k nejakým pochybeniam?

Hovoríme o vývoze elektronických obvodov. A my sme videli zápisy všetkých krokov, ktoré colník skutočne urobil. Preverovali sme to a ten colník všetko skontroloval a urobil všetky kroky, ktoré podľa našich pravidiel urobiť mal. Na základe všetkých krokov, a to aj fyzickej kontroly, dospel k záveru, že nešlo o výrobok dvojitého využitia.

Nedokážete teraz teda povedať, prečo všetky položky idú priamo k colníkom a nie na ministerstvo, ktoré by tie dodávky rovnako ako v Česku prebralo so spravodajskými službami?

Nemajte ten pocit, že všetky rizikové profily idú v Česku na ministerstvo priemyslu. Systém máme podobný. Ale je otázkou, či kolegovia v Česku nechcú predložiť viac informácií, než chceme my. Je otázka, čo viac chcú vedieť kolegovia v Česku. No colné prehlásenie, ktoré vývozca musí vyplniť, máme rovnaké. Môžem pripustiť, že môže byť rozdiel v tom, akú ďalšiu dokumentáciu chcú české úrady, keď zistia, že je niečo nakoniec hodnotené ako rizikový vývoz. Tam je potom otázka, či to riešite s výrobcom alebo s priekupníkom, ktorý nemusí mať kompletnú dokumentáciu výrobku ako výrobca.