Denník N

Potrebujeme návrat k pravidlám a slušnej politike

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Viedol som Útvar hodnoty za peniaze od jeho vzniku a viem, že máme ďaleko k dokonalosti. Ale zároveň verejnosti ručím za to, že bez analýz a dodržiavania pravidiel na tom budeme určite horšie.

Autor je zakladajúcim riaditeľom Útvaru hodnoty za peniaze.
Garant Progresívneho Slovenska pre ekonomiku a verejné financie 

Ak aj budú nasledujúce parlamentné voľby v riadnom termíne, zostáva nám do ich konania len poldruha roka. Sme teda na štarte volebnej kampane, ktorá automaticky prinesie aj diskusiu o tom, do čoho a ako má štát investovať.

Opakovane v nej budeme počuť politikov hovoriť o hodnote za peniaze. Väčšinou nie v dobrom. Ukázali to aj aktuálne komunálne voľby. Politici budú hovoriť, ako analytici brzdia rozvoj. Bol som riaditeľom Útvaru hodnoty za peniaze od jeho vzniku a zažil som mnoho situácií, keď sa o fungovaní hodnoty za peniaze šírili (zámerne alebo nezámerne) evidentné bludy.

Preto chcem nielen reagovať na najrozšírenejšie nezmysly, ktoré kolujú o analytikoch a ich práci. Ponúkam aj víziu krokov, ktoré by viedli k lepším verejným rozhodnutiam.

Na začiatok prosba – nehovorte, že nerozumieme regiónom

Vyzerá to ako banalita, ale nie náhodou sa to stále opakuje. Takmer pri každej analýze, ktorá vyšla inak, ako sa niekomu hodilo, sme sa dozvedeli niečo v zmysle, že sme bratislavská kaviarenská úderka, ktorá veci posudzuje od stola a nerozumie regiónom. Alebo počúvame od predkladateľov projektov, že „my sme špecifickí, ako vy analytici môžete takej veci rozumieť“.

Keď sa k tomu pridal aj bývalý premiér Peter Pellegrini, ktorý hovoril o chlapcoch, ktorí nikdy neboli na východe Slovenska a trepú dve na tri, nevydržal som.

Sám som z východu Slovenska a analytici a analytičky hodnoty za peniaze sú z celého Slovenska. Ale nejde len o to.

Dôležité je, že sa tu neustále podsúva predstava, podľa ktorej existujú nejaké záujmy regiónov, na ktoré analýzy hodnoty za peniaze nehľadia, lebo im v Bratislave nerozumieme alebo pre nás nie sú podstatné. Konštruktívna odborná kritika však neprichádza, ako ani návrhy na dodatočné kritériá, ktoré by posúdili možné prínosy investícií v jednotlivých regiónoch.

V zásade nakoniec počujeme dookola len to, že ten-ktorý región (alebo ten-ktorý sektor) si investíciu „zaslúži“. Politická realita naučila regionálne elity, že pre ich záujmy je efektívnejšie presadzovať lokálne záujmy a vôbec nehľadieť na to, čo ich požiadavky znamenajú z pohľadu Slovenska.

Ibaže každý mešec, aj celonárodný, má dno. Analytici v Útvare hodnoty za peniaze musia uvažovať aj „nadregionálne“ a poradiť politikom pri rozhodnutiach medzi regiónmi, záujmami a sektormi. Ak totiž postavíme niekde štvorprúdovú diaľnicu, hoci by tam vzhľadom na budúcu dopravu stačil polpruh navyše, peniaze budú chýbať inde. V jednej lokalite sa budú vytešovať z poloprázdnej diaľnice a o pár kilometrov ďalej nebudú peniaze na obnovu schátraného mosta alebo nemocnice.

Nebuďme egoisti. Trvajme na tom, aby sme mali dobré spoločné kritériá, ktorými budeme rozdeľovať peniaze po celom Slovensku. A potom ich dodržiavajme bez ohľadu na to, či to nášmu regiónu práve vyhovuje alebo nie.

Hodnota za peniaze už teraz šetrí stovky miliónov, o tom niet pochýb

Pred vznikom ÚHP v roku 2016 neexistoval žiaden celistvejší systém kontroly účelnosti a odhadovaných nákladov verejných investícií. Pri veľkých eurofondových projektoch to trochu suplovali posudky vyžadované Európskou komisiou, sem-tam o niečom prebehla poloodborná debata aj v médiách.

Spomeňte si na tie časy. Maximom bolo, keď sa podarilo zorganizovať normálne verejné obstarávanie. Vecná diskusia o tom, do čoho, prečo a koľko investovať, prakticky neexistovala. A už vôbec sme nevideli porovnanie nákladov s hodnotou odhadovaných prínosov. V diskusii nebol ani základný systém, všetko riadili len domnienky, emócie a lobing. Vtedy napríklad minister dopravy pri debate o bratislavskom obchvate tvrdil, že „analyzovať sa dá aj potom“.

Dnes to považujeme za prekonanú históriu. Všetky väčšie investície v súčasnosti prechádzajú kontrolou na Útvare hodnoty za peniaze. Minulý rok sme posudzovali pred verejným obstarávaním 251 projektov s odhadovanými nákladmi spolu za tri miliardy eur a našli sme v nich možné úspory za približne 800 miliónov eur.

Ako to je možné? Dôležité sú rozsah aj jednotková cena. Ak z objednávky veľkého projektu vyhodíte luxusnejšie drobnosti alebo zmeníte technické riešenie, zrazu máte úspory v desiatkach miliónov eur. A ak ešte pred tendrom naceníte jednotkové náklady realisticky, tiež to má hmatateľný efekt. Súťažiaci majú potom menšie oči a víťazovi tendra napokon zaplatíme menej.

Zdvihnuté obočie

Ďalším úspechom je, že exotické nápady sú len raritou. Pamätáte? Už sme tu mali mať hyperloop do Viedne, širokorozchodnú železnicu naprieč celým Slovenskom, dunajbus bez pasažierov, IT systém zdravotníctva za pol miliardy a ďalšie. Už len samotná existencia inštitúcií, ako je ÚHP, môže zabrániť úplným úletom. Keď ich budeme mať na Slovensku viac, budú si poctivo robiť svoju prácu, neuhnú lobistickým tlakom, budeme sa mať ako krajina lepšie.

Ale nie je to len o úsporách, chceme lepšie služby pre občanov

Pozor, nejde len o úspory, ktoré sú najľahšie uchopiteľné. Okrem „peňazí“ je rovnako dôležitá aj „hodnota“. Odporúčania ÚHP v hodnoteniach zdôrazňujú, ako dosiahnuť viac benefitov, a nájdu sa aj odporúčania na zvýšenie financovania.

Na jednej strane hovoríme, že máme veľa policajtov, ale zároveň jedným dychom dodávame, že učitelia musia mať vyššie mzdy a máme málo zdravotných sestier. V školstve môžeme dosiahnuť úspory zrušením nefungujúcich nultých ročníkov, ale zároveň hovoríme, aby sme investovali do škôlok, ktoré majú oveľa väčší vplyv na neskoršie výsledky žiakov. Pred výstavbou niektorých drahých diaľničných úsekov odporúčame opravy ciest prvej triedy, ktorých približne 40 percent je v zlom stave. Odporúčame posilnenie vlakových spojení, kde sme identifikovali, že ich u nás jazdí o tretinu menej ako v zahraničí.

Zdroje sú obmedzené a Slovensko je stále ekonomika s podpriemernými príjmami v rámci EÚ. Aj preto si musíme dobre rozmyslieť, kde obmedzené zdroje investujeme. Ak chceme zdravšie, vzdelanejšie alebo inovatívnejšie Slovensko, tak sa sústreďme na to, ako tieto ciele dosiahnuť, kde ubrať a kde, naopak, pridať, aby sme dosiahli lepšiu hodnotu za verejné peniaze.

Veľké zmeny sa nedejú skokmi, ale nudnou úradníčinou

Potrebujeme ísť ďalej. V plánovaní investícií panoval chaos. Dlhodobo sa míňali peniaze bez určenia priorít či podpisovali zmluvy na nepripravené projekty, ako Soroška, Višňové, obchvat Ružomberka, celý rad IT projektov a ďalšie. Výsledkom sú drahé dodatky, problémy pri čerpaní eurofondov, prípadne až nedokončené projekty – ako Rázsochy alebo „zabudnutá“ veľká diaľničná križovatka pred hlavným mestom.

Na investície má štát už roky pravidelne pripravených viac peňazí, ako sa napokon minie. Hlavný problém je na úrovni plánovania a neschopnosti inštitúcií vygenerovať zmysluplné projekty, nie v nedostatku peňazí.

Dobré projekty potrebujeme zachytiť hneď na začiatku, na úrovni stratégie a zaradiť do rozpočtu len tie, ktoré sú pripravené a najviac návratné.

Vysoká hodnota za peniaze má byť základný princíp každého verejného rozhodnutia. Nie formalita, ktorú treba splniť, aby analytici neotravovali politikov pri míňaní peňazí. Je úlohou a povinnosťou investora – ministerstva, štátnej organizácie či štátnej firmy – presvedčiť verejnosť, že verejné zdroje chce použiť efektívne.

Hodnotu za peniaze potrebujeme dotiahnuť

Vo verejných investíciách dnes existujú jasné pravidlá. Iste, reformu treba dotiahnuť, neprestajne kultivovať, ale dnes máme ako krajina vybudované pravidlá a kapacity na ich posudzovanie.

Pravidlá a kapacity nemáme dobudované v politikách a reguláciách. Hodnotenie ich budúcich vplyvov je väčšinou formálne cvičenie, aj to sa často obchádza. Výsledkom sú nedomyslené riešenia, ktoré prešli neštandardným procesom prijímania legislatívy, a oslabenie dôvery občanov v štát. Navrhovaným nápadom chýba poriadne úradnícke aj verejné prevetranie, ktoré ich v dobre fungujúcich krajinách zdokonaľuje.

Máme skúsenosti, a nie príjemné, s neštandardným procesom prijímania legislatívy aj v aktuálnom volebnom období. Či ide o nedodržanie legislatívnych pravidiel pri prorodinnom balíčku, 60 pozmeňujúcich návrhov pri energetickej legislatíve, alebo 21-stranový poslanecký návrh legislatívy k nájomným bytom. Príkladov by sme našli veľa. Na aktuálnej parlamentnej schôdzi sa s nimi vrece roztrhlo. Návrhy prešli zrýchleným legislatívnym konaním alebo ho úplne obišli. Opatreniam chýba poriadne zhodnotenie vplyvov a verejná diskusia, ktoré v dobre fungujúcich krajinách slúžia na zlepšenie návrhov. Všetky skratky spôsobili väčšie či menšie otrasy dôvery občanov vo fungovanie štátu.

Pre poriadok, čelili sme mnohým otázkam, prečo ÚHP neposudzoval rodinný balíček. Odpoveď je, že sa naň ÚHP nikto nepýtal, nemáme naň oficiálny mandát.

Dobré vládnutie vyžaduje rešpekt k pravidlám. Normou má byť už dnes formalizovaný legislatívny proces doplnený o politické procesy koaličnej rady, nie buldozér a pištoľníctvo.

Tu sa zastavme, nechápte ma zle. Rozhodnutia budú vždy robiť politici. V demokratických voľbách sme im na to dali mandát. Byrokrati, analytici ani žiadne nezávislé inštitúcie ich nemôžu nahradiť. Úlohou inštitúcií je dávať rozhodovaniu rámce a prinášať doň viac svetla – pomenovať alternatívy, všetko, čo sa dá vyčísliť, poukázať na riziká – a pomôcť tak politikom dobre sa rozhodnúť, aspoň teda tým, čo chcú.

Záver

Posudzovanie vplyvov pri tvorbe verejných politík by sa malo stať politickou prioritou, lebo len tak sa nájde sila, ktorá odstráni diery v našom systéme.

Na konci dňa je jedno, či verejné rozhodnutie posúdi Útvar hodnoty za peniaze alebo iná odborná autorita.

Podstatné je niečo iné: aby boli pomenované pravidlá, aby sa postupne zlepšovali metodiky a aby verejnosť kričala na politikov, keď si zrazu zmyslia, že zázračné riešenie dokážu vymyslieť oni s niekoľkými kamarátmi za pár dní doma na kolene.

Najvyspelejšie krajiny sa líšia od zaostalejších nie mierou zdanenia a následného prerozdelenia, ale kvalitou verejných inštitúcií. Na ich budovanie nesmieme nikdy rezignovať. Je to drina, ale potrebujeme zlepšovať dobré postupy a pravidlá, k tomu posilňovať kapacity. Potom nám už stačí len maličkosť – politická garnitúra, ktorá nebude podkopávať fungovanie svojich inštitúcií, prinesie stabilitu a bude spájať, nie rozdeľovať. V Progresívnom Slovensku zastávame hodnoty ako odbornosť, snahu o kompromis, slušne, bez zbytočných konfliktov. Pri každom rozhodnutí je pre nás hodnota za peniaze, teda občan, vždy na prvom mieste.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie