Lucia Osvaldová
Za primátora Bratislavy som volil Matúša Valla. Rudolf Kusý išiel do volieb zrejme preto, lebo Team Bratislava proti nemu postavil v Novom Meste kandidáta, hovorí Martin Chren, opätovne zvolený starosta bratislavského Ružinova.
V rozhovore hovorí aj o tom:
- či má plány ísť do vysokej politiky,
- ako mu na kampaň prispeli kolegovia z Ružinova a spolumajiteľka jeho reštaurácie a ako to v Tíme Ružinov prehnali s bilbordmi,
- čo musia vybudovať na Mlynských nivách, kde pribudne odhadom až 30-tisíc obyvateľov,
- kadiaľ by mala ísť nová električková trať popod Bajkalskú až do Vrakune a že pracujú na predĺžení ružinovskej električky okolo vlaku cez Ikeu až po letisko,
- ako zasiahne energetická kríza mestskú časť.
V Ružinove vás volilo viac než 78 percent voličov – očakávali ste pred voľbami takýto úspech?
Čestne sa priznám, veril som v to, že sa mi podarí obhájiť starostovský post. Čo ma veľmi príjemne prekvapilo a až som to neočakával, bol celkový počet hlasov. Doteraz v celej histórii Ružinova nemal žiaden starosta nikdy viac ako 10-tisíc hlasov, v tomto prípade to bolo vyše 19 200, čiže výsledok bol naozaj až nad očakávania. Znamená pre mňa veľkú zodpovednosť, veľký záväzok a aj zadosťučinenie za tie štyri roky práce. To sa musím priznať.
Volebná účasť bola ale 36,6 percenta, nie je to málo? Čo to hovorí o sile vášho mandátu?
Je to volebná účasť, ktorá je v Bratislave pre komunálne voľby typická. Samozrejme, bolo by oveľa lepšie, keby volebná účasť bola výrazne vyššia. Posledné komunálne voľby mali až 40-percentnú účasť, predtým bola pod 35 percent, na župných voľbách to bolo okolo 30 percent, čiže nie je to žiadny rozdiel oproti tomu, čo bývalo predtým. Mám teóriu, že o komunálnu politiku sa ľudia začínajú zaujímať v čase, keď sa im narodí prvé dieťa.
Pre škôlky?
Aj pre škôlky, to príde až o pár rokov neskôr. Pri narodení dieťaťa si ľudia zrazu uvedomia, že idem s kočíkom a je tu nejaký schod a tu je nejaký rozbitý chodník, chýba mi lavička… Veci, pri ktorých sme, hlavne mladší, takí pomerne nevšímaví, najmä tí, ktorí žijú ešte len svoj osobný život, majú svoje záujmy, možno častejšie chodia do Starého Mesta, kde trávia viac času, idú za zábavou a podobne. V momente, keď si človek založí rodinu, začína oveľa intenzívnejšie vnímať svoje okolie – ako ďaleko je nejaké detské ihrisko, ako dobre sa mi tu chodí a prechádza s kočíkom. Zažil som to aj sám na sebe. Bohužiaľ, volebná účasť u nás stopercentná nie je nikdy. Na druhej strane sa aj ukazuje, že keď je účasť vyššia, tak to v zásade nemení výsledky volieb.
V Ružinove ste mali pomerne silnú, výraznú kampaň – mali ste veľa bilbordov, megabordov, boli ste viditeľnejší než vaši protikandidáti. Koľko stála vaša kampaň?
Môžete sa pozrieť na môj transparentný účet. Myslím, že to bolo zhruba 60-tisíc eur, čo bolo takmer o polovicu menej než pred štyrmi rokmi. A ešte je v tom zohľadnené aj to, že som v týchto voľbách nerobil ani tak kampaň sebe ako skôr našim kandidátom z Tímu Ružinov. Tiež musím povedať, že takmer všetky veci v kampani boli výrazne drahšie než v minulosti – keď sa rozprávame o tlači, papieri, distribúcii, schránkovaní a podobne.
Máte pravdu v tom, čo trošku mrzí aj mňa, že tie bilbordy sa nám možno trošku vymkli z rúk, čo ani tak nie je spôsobené mojou kampaňou. Ak by ste si pozreli – ja sám som mal len pár bilbordov, zvyšné boli určené pre kandidátov, každému sme dali jeden. Ale každý kandidát mal možnosť dokúpiť si za vlastné peniaze jeden, dva, tri bilbordy. Niektorí si ich kúpili viac a vo výsledku to potom vyzeralo aj na môj vkus príliš prebilbordované.
Ružinovská ulica bola kompletne zahltená bilbordmi.
Keby sme to robili centrálne, tak sa vám priznám, že určite napríklad pri križovatke Ružinovská a Bajkalská nemalo zďaleka zmysel obsadiť také veľké množstvo plôch. Toto beriem na seba. V budúcnosti určite nastavíme nejaké iné pravidlá, aby sme sa vyhli tomu, že každý kandidát má množstvo vlastných bilbordov. Úplne rozumiem, že sa potrebujú nejakým spôsobom prezentovať, ale keďže sme to nekoordinovali, tak to nemuselo pôsobiť úplne dobre.
Hovoríte o budúcnosti, už teraz viete, že budete opätovne kandidovať?
Dobre, tak to naformulujem presnejšie – ak bude takéto niečo v budúcnosti.
Odkiaľ ste mali peniaze na túto kampaň?
Boli to príspevky, či už členov nášho tímu, alebo niektorých mojich známych a všetky sú uvedené na transparentnom účte.
Na transparentný účet som sa pozerala. Medzi vašimi sponzormi je aj hokejista Ľubomír Višňovský, poslal vám 25-tisíc eur. Ako ste ho presvedčili, aby vás takto výrazne podporil?
Je to náš spoločný priateľ aj s Jurajom Drobom a v nejakom rozhovore vysvitlo, že je ochotný nás podporiť. Myslím si, že rovnako podporil aj Juraja ako aj mňa.
Medzi výraznejšími darmi ste dostali 5-tisíc od vašich kolegov Martina Patoprstého a Vladimíra Sirotku. Až 20-tisíc eur vám poslala Eva Antalová. To je kto?
To je môj spoločník z podnikania, spolumajiteľka reštaurácie, ktorú vlastníme spoločne. A je to vlastne taký príspevok mojich kolegov a obchodných partnerov, s ktorými sa máme veľmi radi.
Čiže vám na kampaň prispeli vaši kolegovia a vaši kamaráti alebo známi.
Presne tak, všetko sú to ľudia, voči ktorým nemám žiadne záväzky a rozhodne nemajú v Ružinove žiadne záujmy. Teda s výnimkou našich poslancov, členov tímu Maťa Patoprstého, vicestarostu a Vlada Sirotku, ktorý je tiež náš poslanec. To bola skôr tímová práca a tímová výpomoc.
Poďme k tomu, ako sa mení Ružinov – ako ste spokojný s tým, ako vyzerá nová autobusová stanica Nivy?
Musím povedať, že obyvatelia z okolia, s ktorými sa rozprávam, ju nakoniec hodnotia kladne. Hlavne po tých rokoch výstavby a obrovskej stavebnej jamy, ktorá bola – myslím – najväčšou v Európe, sú radi, že je po stavbe konečne pokoj a vzniklo miesto, kam môžu chodiť.
Treba povedať, že stanicu Nivy nepovoľovalo ani mesto, ani stavebný úrad Ružinov a v podstate si stavebník zariadil, že bola povoľovaná priamo okresným úradom ako štátom, lebo bola vyhlásená za príliš veľkú a významnú stavbu. Nie som architekt, ale viem si predstaviť, že by mohla byť trošku viac prepojená s okolím, napríklad tým parterom, ktorý tam trošku chýba na ulici Mlynské nivy. To z neho robí trošku menej skutočný bulvár. Obyvatelia z okolia však vo väčšine prípadov hovoria, že sú radi, že majú kam ísť na kávu, majú si kam ísť nakúpiť, že to majú blízko a parkovacie kapacity sa mi zatiaľ zdajú dostatočné. Aj so zavedením parkovacej politiky sa kvalita života v tomto prostredí po výstavbe zlepšila.
Chystáte projekty v tomto okolí, aby tam vznikol ten mestský bulvár alebo nejaká predĺžená časť Ružinova?
Mlynské nivy ako všetky cesty a ulice, po ktorých jazdí MHD, patria magistrátu, ale intenzívne na tom spolupracujeme. Do budúcna medzi najvýznamnejšie rozvojové územia patrí práve oblasť Mlynské nivy, a to celé – aj západ, aj východ, čiže od Košickej ulice až po ulicu Hraničnú. Práve teraz sme mali niekoľko intenzívnych stretnutí ešte aj tesne pred voľbami pre prípravu novej miestnej urbanistickej štúdie. Keď to tak veľmi zjednoduším, samé administratívne veže tam podľa mňa zďaleka nie sú vhodné. Mal by tam byť vhodný mix bývania, práce a občianskej vybavenosti.
Potrebujeme tam presadiť jednu alebo možno až dve nové základné školy, určite nejaké materské školy a zdravotné stredisko. Možno má zmysel rozprávať sa aj o nejakej kultúrnej inštitúcii. Na stretnutí na magistráte som sa dozvedel, že odhadovaný prírastok je len v tejto zóne teoreticky až 30-tisíc obyvateľov.
Má tam vzniknúť napríklad aj nový park v zóne Mlynské nivy východ, na území železničnej vlečky k bývalým uhoľným skladom, ktorý by mohol byť až dvakrát väčší než Park Andreja Hlinku. Musíme sa pozerať aj na územia, kde by mohol vzniknúť areál základnej školy. Čiže je možné, že ešte z parku trošku ukrojíme, aby nám vznikli nejaké športoviská, ktoré by boli pre školu aj pre obyvateľov z okolia.
Ako tam vyriešite dopravu?
Ak sa v tomto území nepostaví nosný dopravný systém, tak tých 30-tisíc ľudí skolabuje každé ráno pri výjazde zo svojich podzemných garáží. Najvýznamnejším projektom, na ktorom spolupracujeme s hlavným mestom, sú nové električkové trate. Konkrétne po ulici Mlynské nivy, tam, kde stál kedysi Gumon, by mala odbočiť nová trať, ktorá bude pokračovať až do Vrakune a bude prechádzať po celej ulici Mlynské nivy.
A čo tá električka, ktorá by mala ísť po Košickej?
To je už jej pokračovanie, už také nadpojenie.
No ešte nemáme ani tú električku po Košickej.
Veď to je práve ten problém. Mnohé povolenia a územné plány zón sú z minulosti, výstavba je oveľa ťažšie ovplyvniteľná, aj keď sa s ňou pracovať dá. Naším jediným cieľom nemôže byť získať nejaké nájomné byty, ale aj napríklad získať školu, zdravotné stredisko a dopravné riešenia. Po bulvári Mlynské nivy by mala ísť električka od Gumonu poza Apollo Biznis Centrum až k OBI, tam popod Bajkalskú. Málokto si uvedomuje, že tam je už dnes Bajkalská na hotovom moste, ktorý je len zasypaný. Smerom na Prievoz by sa hneď odbočilo doprava a okolo Nového Ružinova až k Slovnaftu a ďalej Vrakuňa, Podunajské Biskupice. Toto je úplne kľúčová trať, lebo juhovýchod Bratislavy nemá žiadne takéto napojenie, hoci je tu Slovnaft ako jeden z najväčších priemyselných podnikov.
Samotný Nový Ružinov je nové sídlisko, ktoré rád dávam za príklad dobrého developmentu, lebo v zásade nikomu neprekáža, má dobré dopravné napojenie, a keď bude mať električku, môže tam v budúcnosti vzniknúť sídlisko, ktoré bude mať až 6-tisíc obyvateľov. To je takmer nová Pošeň alebo jedna z častí Ružinova. To bez riešenia dopravy jednoducho nepôjde.
Čiže základná otázka – kedy?
Dúfam, že čo najskôr. V tomto sme s Matúšom Vallom a hlavným mestom na jednej vlne. Naozaj na tom pracujeme a aj na ďalších projektoch, ktoré považujem do budúcna pre Ružinov za kľúčové – som presvedčený, že o štyri roky bude vyriešená Hirošima a Ružinovské hody už budú na novom obnovenom Papánkovom námestí.
Taktiež chceme, aby sa predĺžila električková trať a vznikla vlaková zastávka na konci Ružinovskej ulice – pri konečnej linke 39 na Súhvezdnej. Pribudne tam aj nová protihluková stena, ktorá veľkú časť sídliska odbremení od hluku z vlakov. Vznikne tam podchod popod železničnú trať na mieste, kde každý rok zomrie niekoľko ľudí, lebo si nedajú povedať a prebiehajú pomedzi vlaky. Aby fungoval koncept, že ľudia nemusia prísť z Hviezdoslavova do mesta autom, ale môžu prísť vlakom a suchou nohou prestúpiť na električku, potrebujeme predĺžiť ružinovskú radiálu o jednu zástavku, aby električka končila priamo pri novej vlakovej zastávke.
Ako presne by tá trať mala byť prepojená s vlakmi?
Dúfam, že to nie je zatiaľ tajné, ale mali sme nedávno rokovania na magistráte a poviem to tak, že najpravdepodobnejší variant vychádza, že by sa ružinovská električková trať o tú jednu zastávku predĺžila tak, že by rovno zo súčasnej konečnej prešla ponad železnicu, zahla doľava a končila by sa pri tej novej vlakovej zastávke. Ale už by bola za železnicou, čo je podľa mňa hrozne dôležité – potom by bolo pomerne jednoduché predĺžiť električku až do Ikey a možno v budúcnosti až na letisko. A to je vec, o ktorej sa desiatky rokov hovorí, nikdy sa pre to nič nespravilo a teraz konečne začíname v tejto veci niečo robiť.
Je možné počas tohto volebného obdobia aspoň začať s takýmto projektom?
Dovolím si povedať, že najväčšou prekážkou budú peniaze. Otázne je, či nenarazíme na nejaký konkrétny problémový pozemok, ale v tomto máme podporu všetkých veľkých hráčov.
Ružinov je najrýchlejšie rastúcim miestom na Slovensku. Sťahujú sa tam rodiny s malými deťmi a pri sčítaní obyvateľov má Ružinov aj najvyšší nárast počtu obyvateľov nad 18 rokov. V roku 2011 bolo až o 8-tisíc obyvateľov menej, ako má Ružinov teraz. Ako ste na to pripravení? Budú pribúdať nové škôlky, školy, poprípade ďalšie občianske vybavenie?
Viem, že sa výstavbe úplne neubránime. Územný plán už za socializmu rátal s oblasťou Mlynských nív ako priestorom pre výškovú zástavbu. Má to aj vnútornú logiku. Každý, kto chce na Mlynských nivách stavať, musí odstraňovať environmentálnu záťaž po bombardovaní bývalej Apolky – ako kompenzácia nákladov, ktoré vôbec nie sú malé, územný plán developerom dovoľuje postavať viac poschodí. Ruka v ruke musí ísť rozvoj dopravy a občianskej vybavenosti.
Developerom hovoríme „ruky preč od tých našich stabilizovaných území“, nezastavujte nám existujúce sídliská, nechajte nám Štrkovec, Ostredky, Pošeň, Trávniky, Prievoz ako dedinu v meste, Starú Trnávku a podobne. Nesiahajte nám do nich, tam si žiadnu veľkú výstavbu neprajeme a, naopak, snažíme sa ich usmerňovať do rozvojového územia.
A v okolí prístavu napríklad?
V súčasnosti sú hlavné Mlynské nivy alebo napríklad oblasť Pálenisko.
Viete donútiť developerov, aby spolu s bytmi stavali aj škôlky a školy?
Vieme ich určite donútiť, aby stavali dopravnú infraštruktúru a prispievali na ňu aj nad rámec developerského poplatku. Čo sa týka škôl a škôlok, myslím si, že som úplne prvý starosta, ktorý hneď pred štyrmi rokmi ako jednu z prvých vecí presadil pravidlo, že keď developer stavia veľký projekt a postaví v ňom škôlku, tak sme ochotní tú škôlku z toho developerského poplatku, z tej dane, ktorú nám platí, odkúpiť. Určili sme ešte významnú hranicu, že maximálne za 50 percent reálne vynaložených stavebných nákladov. Čiže ak vzniká napríklad Nuppu a zaplatia – povedzme – štyri milióny developerský poplatok a urobia tam škôlku, kde hodnota stavby je zhruba 2 milióny eur, tak sme ochotní z tých štyroch miliónov, ktoré zaplatili na developerskom poplatku, zobrať milión a tú škôlku zaň odkúpiť. Práve Nuppu je prvý príklad, kde sme takto získali škôlku. Zatiaľ je v prenájme, lebo tá, ktorú finálne kúpime, bude až v ďalšej etape. Máme prenájom za polovicu oproti trhovej cene na niekoľko rokov a škôlka už je v procese otvárania.
Riešime aj novú škôlku v Ovocných sadoch, úplne zariadená s modernou kuchyňou, akú nemáme ani na našich základných školách. Štyri veľké triedy pre 80 detí. Je to na Trnávke, kde škôlku naozaj potrebujeme. O takýchto veciach rokujeme aj v ďalších veľkých projektoch, či už je to Zwirn, alebo Klingerka.
Čiže najbližšie obdobie budú pribúdať škôlky aj v Ružinove.
Áno. Som presvedčený, že v najbližších rokoch dosiahneme hranicu, keď sa každému, kto má dieťa staršie ako tri roky a požiada o štátnu škôlku, škôlka ujde.
Hlavnou témou týchto volieb boli parkovacia politika a meškajúca električka do Petržalky. Súhlasíte s prístupom Rudolfa Kusého, že by parkovacia politika mala byť pre Bratislavčanov zadarmo?
Viem vám povedať, akú parkovaciu politiku by chcela väčšina Bratislavčanov – chceli by parkovaciu politiku, ktorá hovorí, že ja môžem parkovať hocikde a ostatní nie. Problém je, že to sa nedá zaviesť ako všeobecné pravidlo pre všetkých. Ružinov je momentálne najaktívnejší v zavádzaní parkovacej politiky.
Máme jednu veľkú zaregulovanú zónu, ktorá sa robila na etapy, ale je najväčšia z celého mesta. Trúfli sme si to urobiť tesne pred voľbami napriek tomu, že mi veľmi veľa ľudí hovorilo, že to je politická samovražda.
Evidentne nebola.
Podržali sme primátora a musím povedať, že ľudia, ktorí bývajú v zaregulovaných oblastiach, sú vo väčšine prípadov spokojní. Naozaj sa im lepšie a ľahšie parkuje.
Ružinov bol iný oproti ostatným mestským častiam – dali sme si podmienku, že projekty a značenie zón, kde budú aké parkovacie miesta, si robíme sami. Aj sme sa na tom finančne podieľali na rozdiel od iných mestských častí, kde to robil magistrát, ale aj sme si uplatnili právo veta. Vôbec nemám problém aj vo vnútrobloku nahradiť nejaké parkovacie miesta protismerným pohybom cyklistov, aj keď tam možno nie je úplne nevyhnutný, lebo nikdy v živote tam k žiadnej nehode nedošlo. Ale až vtedy, keď zistíme, že tie parkovacie miesta vlastne nepotrebujeme a sú voľné.
Problém dnes s parkovacou politikou má niekoľko skupín ľudí, najmä však tí, ktorí žijú ešte mimo zón a zlepšenie nepocítili, no pri vstupe do zón musia platiť.
Autá sú vytlačené práve do týchto lokalít, kde ešte neplatia pravidlá.
Aj to sa deje. Jediné logické riešenie je, že zóny musíte robiť len v nejakých prirodzene geograficky odlúčených oblastiach, kde sú prirodzené bariéry pohybu ľudí. Preto sme napríklad našu prvú zónu urobili po Bajkalskú, lebo zaparkovať na druhej strane Bajkalskej a prechádzať pešo cez ten kopec a cez veľkú cestu, to sa už mnohým ľuďom nechce.
Budúci rok ideme spustiť aj Štrkovec a Trávniky, kde je zase taká prirodzená bariéra Tomášikova, a ďalší rok Ostredky a Pošeň.
Pracujeme na tom, že kde sa to ešte úplne nezlepšilo, tak tam ideme presadzovať nejaké malé zmeny. Napríklad sa nám ukazuje, že na Jégého a Palkovičovej ulici v blízkosti Zimného štadióna majú domáci počas podujatí stále problém zaparkovať – návštevníci si zaplatia to parkovné na ulici aj večer, keď by primárne mala patriť rezidentom. Potrebujeme tam pridať viac miest vyhradených nonstop len pre rezidentov.
Azovská, Niťová, to sú dve menšie uličky na 500 bytoch, kde bolo odjakživa málo parkovacích miest a výrazné zlepšenie tam ľudia necítia… Sú drobnosti, o ktorých sa musíme aj s Matúšom (Vallom, pozn. red.) rozprávať o pravidlách.
Ktoré napríklad? Platenie cez SMS?
Áno, teraz to nekritizujem, ako keby to bolo nejaké veľké zlyhanie, ale mnohých ľudí pri takej citlivej veci, ako je zavádzanie parkovacej politiky, toto mohlo nahnevať. Nahnevaný mi telefonoval môj dobrý kamarát, primátor Malaciek, ktorý išiel do Ružinova. Nevedel, ako má zaparkovať, nenašiel parkovací automat a nechcelo sa mu teraz sťahovať aplikácie – už stál s autom na ulici a okolo prechádzali policajti. Sú aj seniori, ktorí nevedia tak dobre pracovať s mobilmi, tie SMS a parkovacie automaty musia preto vždy existovať ako jedna z dostupných platobných alternatív.
Ďalšia vec, o ktorú sa určite budem usilovať – kúskovať mestské časti na jednotlivé zóny by sa malo iba vtedy, ak je jednoznačne preukázané, že je tam veľký pohyb áut z jednej zóny do druhej. Ružinov bude musieť byť rozdelený na zónu Nivy a na zónu Ružinov, pretože je veľa ľudí, ktorí na Nivy chodia do práce a tí by tam obsadzovali miesta. Je tam obrovský pohyb. Kúskovať však zvyšok Ružinova zvlášť na zóny Štrkovec, Trávniky a zvlášť Ostredky a Pošeň, aby niekto z Ostredkov, keď si ide do Heliosu niečo nakúpiť, musel platiť parkovné, to sa mi už nepozdáva. Bolo by to nasilu vyťahovanie peňazí z vreciek obyvateľov, čo nie je cieľ parkovacej politiky. Poplatok za parkovanie má slúžiť len ako regulácia dopytu, ale nie ako primárny zdroj príjmov pre mesto, ako nejaká dodatočná daň.
Všimla som si, že pred voľbami ste výraznejšie opravovali v Ružinove chodníky aj parkoviská. Teraz v podstate tie staveniská stoja. To si plánujete tak, že pred voľbami sa vo veľkom budú opravovať chodníky?
Nie, myslím, že aj teraz veľa stavieb prebieha. Naopak, som skôr nešťastný z toho, koľko vecí sa finišuje teraz a nestihli sa urobiť pred voľbami. Bol som napríklad presvedčený, že aj Hirošimu sa nám podarí zbúrať do volieb, to by bola obrovská predvolebná téma. Nevadí, tak to bude na budúci rok. Je logické, že dopravné stavby robíte v lete. Keby voľby boli v marci, tak tie práce budú prebiehať v tom istom termíne a budú po voľbách, nie pred nimi.
Je to taká stratégia, že sa to musí robiť naozaj v lete pred voľbami? Nemôže sa to robiť – povedzme – v medziobdobí?
Robili sme rekordné množstvo opráv aj minulý a predminulý rok. Ten úplne prvý rok nám ešte chýbali projekty, ktoré sa museli urobiť.
Samozrejme, že pred voľbami sa asi každý starosta na celom Slovensku snaží ukázať. Na druhej strane, keď prídete do nového úradu a začnete pracovať na akomkoľvek väčšom projekte, tak to trvá dva až štyri roky a výsledky vidíte najmä v tom štvrtom roku.
Teraz po voľbách sa zastavili práce na celom Slovensku preto, že sledujeme, aký bude vývoj balíčka, ktorý schvaľuje parlament, a ako budeme musieť šetriť. Máme za sebou mnohé krízy a teraz ide energetická kríza a do toho finančná kríza, pretože vláda sa rozhodla, že ide rozdávať obrovské peniaze, ale nie z vlastného, ale z rozpočtov miest a obcí a to takým obrovským spôsobom, že to v podstate zastaví život a akékoľvek investície vo všetkých mestách a obciach na celom Slovensku.
Ako veľmi sa to dotkne Ružinova?
Absolútne silno. Pre nás ten balíček, daňový bonus, znamená výpadok príjmov zhruba tri milióny eur ročne. Keď spočítate všetky výdavky na kosenie, odhrabávanie snehu, hrabanie lístia, orezy stromov, tak je to zhruba jeden a pol milióna. Čiže dvakrát toľko než na všetky tieto základné činnosti.
Neviem si úplne predstaviť, ako otvárať napríklad nové škôlky. Na škôlky štát takmer neprispieva, platíme to z vlastných peňazí. Samozrejme, že škôlky budú to posledné, čo sa budeme snažiť zatvárať, ale ak tieto balíčky prejdú, určite sa bude musieť obmedziť počet kosení, starostlivosť o čistotu, bude sa vo veľkom prepúšťať…
V Bratislave máme spomedzi mestských častí ako takmer jediní veľké sociálne zariadenia a domovy dôchodcov. Určite bude musieť dôjsť k zdražovaniu tak v škôlkach, ako aj v domovoch sociálnych služieb v Ružinove. Naše škôlky sú najlacnejšie pre rodičov, naše domovy dôchodcov sú o polovicu lacnejšie než tie mestské z hľadiska poplatkov, čo tam seniori platia. Toto sa stane už úplne neudržateľným.
My sme ešte dokonca na tom lepšie než mnohé mestá a obce, pretože vďaka sčítaniu obyvateľov by nám zase nejaké peniaze mali pribudnúť, lebo počet obyvateľov u nás narástol. Ale mnohé malé obce pôjdu do bankrotu.
Do volieb ste si zapožičali regionálnu stranu, ktorú ste z dôvodu týchto volieb premenovali na Tím Ružinov. Už ste ju vrátili predsedovi strany, bývalému komunálnemu politikovi Oliverovi Krížovi?
Ešte som mu ju nevrátil, a to z dvoch dôvodov. Z tej našej dohody ešte máme nejaké záväzky, ktoré musíme splniť – vypracovať a odoslať správu o voľbách, finančné vyúčtovanie a podobne. To sme sľúbili, nebude to predsa robiť za nás. Čiže na to máme – myslím – nejakých 30 dní. Druhá vec je, že tú stranu si musí naspäť zobrať on. Všetci členovia strany sú z Petržalky a oni si musia zvolať snem strany a premenovať ju. Čiže ak mierite k tomu, či si tú stranu nechám, tak nenechám.
Chcela som sa spýtať, či ste si to nerozmysleli a nebudete predsa len predsedom tejto strany?
Netuším, čo bude o dva roky. Teraz po voľbách, ako sa hovorí, „telo ešte ani nevychladlo“. Je zbytočné rozprávať sa o tom, čo bude do budúcnosti, ale teraz Tím Ružinov ako stranu ideme vrátiť Oliverovi Krížovi tak, ako som sľúbil. Nám poslúžila len ako vehikel, ako nositeľ značky, ktorá prepájala našich kandidátov na poslancov. Ukázalo sa, že v Ružinove nám značka asi pomohla a že to bolo dobré rozhodnutie.
Musím Oliverovi ešte raz poďakovať, lebo sme jediná väčšia mestská časť, kde kandidovala silná trojkoalícia (Team Bratislava, SaS, PS) a nezískala väčšinu automaticky. Nechať si stranu, to mi ani nenapadlo a ani nemáme ako to urobiť, keďže v nej nemáme jediného člena. A strana nie je firma, nedá sa v nej kúpiť obchodný podiel, o jej budúcnosti rozhodujú členovia na kongrese.
Keď ste hovorili, že neviete, čo bude o dva roky, tak vtedy by mal byť riadny termín parlamentných volieb. Neuvažujete nad tým, že by ste išli aj do vysokej politiky?
Uvažujem jedine nad tým, že by som si teraz potreboval niekde oddýchnuť.
Na dovolenke?
Buď na dovolenke, alebo sa niekde zavrieť a čítať si knižku. Keby som si mohol dnes vybrať a nemal by som dieťa a mohol by som robiť, čo by som chcel, tak by som asi odletel niekam do Škótska pred nejaký veľký krb s veľkou kožušinou. Zakryl by som sa takou hrubou červenou kockovanou dekou a týždeň čítal detektívky. To sa mi, bohužiaľ, asi nepodarí.
Ešte mám na vás pár politických otázok, takže ešte nemôžete oddychovať. Pán starosta, koho ste volili za primátora Bratislavy?
Je to taká súkromná otázka, ale dal som hlas Matúšovi Vallovi.
V rozhovore pred voľbami ste hovorili, že by ste boli rád, keby ste pokračovali ďalej v trojici s Matúšom Vallom a so županom Jurajom Drobom. Prekvapilo vás, že Rudolf Kusý išiel do predvolebného súboja s Matúšom Vallom?
Rozprával som sa s ním, aj s Rudom Kusým sme celkom dobrí kamaráti a vychádzame spolu. Asi on by mal povedať, čo ho viedlo k tomu rozhodnutiu. Mám pocit, že bol hlavne negatívne prekvapený tým, že Team Bratislava postavil kandidáta na starostu v Novom Meste. Napriek tomu, že ako dovtedajší starosta mal pocit, že predsa spolupracujú a že sú korektní partneri. A to pravdepodobne zohralo úlohu v jeho rozhodnutí na poslednú chvíľu. Myslím si, že keby to plánoval dlhodobejšie vopred, tak aj tá kampaň by bola iná a hlavne by ju nezačal robiť dva mesiace pred voľbami.
Ako vnímate jeho koniec v komunálnej politike?
Zostal župným poslancom, takže sa budeme stretávať na župných zastupiteľstvách. A to, či to je koniec alebo či sa posunie niekam inam, čo bude chcieť robiť, to sa naozaj musíte pýtať jeho. Zase až takí dobrí kamaráti nie sme, aby som na toto vedel namiesto neho odpovedať.
Váš Tím Ružinov má v 25-člennom miestnom zastupiteľstve väčšinu 13 poslancov, 11 poslancov je z trojkoalície Team Bratislava, PS a SaS a v zastupiteľstve je ako nezávislý aj váš protikandidát Peter Strapák. Ako vnímate toto rozloženie síl? Ste spokojný?
Mojím cieľom je to isté, čo bolo vždy v komunálnej politike. Chodník nie je ľavicový, pravicový, nie je Vallo alebo Chren. Chodník je buď opravený, alebo rozbitý a pevne verím, že sa do práce zastupiteľstva nebude vnášať nejaké politikárčenie a straníckosť. Mojím cieľom je mať 25-člennú koalíciu v 25-člennom zastupiteľstve a ťahať za jeden povraz. Ono to môže znieť ako pritiahnuté za vlasy, ale aj za tie minulé štyri roky, keď ten pomer bol v podstate veľmi podobný, tak možno 97 – 98 percent hlasovaní bolo konsenzuálnych, takmer jednohlasných. A aj väčšina tých rozporov, ktoré boli, neboli ani tak o vecných riešeniach, ako skôr o komunikácii a podobne. Mojím cieľom určite bude vytvoriť čo najširšie zoskupenie poslancov bez ohľadu na značku, bez ohľadu na stranu, ktorí budú spolupracovať za dobré veci v Ružinove.
Pamätám si, že poslanci Teamu Vallo, čiže dnes Team Bratislava, boli k vám veľmi kritickí aj na zastupiteľstvách.
Vážne? Ale napríklad výsledky hlasovaní tomu už nejakým spôsobom nenapovedajú. Viete, že politika je založená na vymedzovaní sa. Keď sa chcete zviditeľniť v politike, musíte sa vymedzovať, ale aj v tomto by možno ľudia mali viac sledovať činy než reči. Lebo áno, môže byť sexy prísť a vyrozprávať sa na nejakej komisii alebo na zastupiteľstve, vynadávať sa, ale keď potom je hlasovanie jednohlasné, až na malé konkrétne výnimky, tak to neznamená, že spolupráca nefungovala. To bolo nakoniec reflektované aj v tom, že Team Bratislava nepostavil protikandidáta, že s Matúšom Vallom sme sa vždy, keď sme boli v nejakom rozhovore, navzájom podporili. A tá spolupráca podľa mňa nemá prečo nefungovať ďalej. S Matúšom sa poznáme z detstva.
Čiže kamarátska podpora?
Pre mňa je Matúš človek, s ktorým aj keď sme sa teraz stretli po voľbách, väčšina nášho rozhovoru bola až kamarátska, veľmi príjemná. Verím v jeho úmysly a verím v jeho ciele, že ich myslí úprimne. Myslím, že aj on rozumie, že to isté platí aj z mojej strany.
Pán starosta, čo po vás zostane na konci volebného obdobia?
Pevne verím, že vyriešený problém Hirošimy. Posledné hody pred budúcimi komunálnymi voľbami v Ružinove už budú na vynovenom obnovenom Papánkovom námestí, ktoré bude celé postavené za súkromné peniaze developera, nás nebude stáť ani cent a bude dvakrát také veľké, ako je Hlavné námestie v Starom Meste. Pevne verím, že vynovený areál na Štrkovci, a ak nie dostavané, tak aspoň rozbehnuté veľké dopravné projekty týkajúce sa električkových tratí, jasne zadefinované územné plány zón a územný plán na Mlynských nivách, ktorý presne zadefinuje nielen to, čo a kde sa má stavať, ale aj ako budú vyriešené nové školy v tejto oblasti.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
