Denník N

Zranená Björk chce liečiť hudbou aj iných

Po hudobno-vedeckom projekte Biophilia islandská speváčka opäť prekvapila. Nie však hudbou, ale obsahom nového albumu Vulnicura a predčasným termínom jeho vydania.

Je to už druhýkrát, čo sa lieči z tráum, ktorých príčinou sú muži, novým albumom. Keď ju režisér Lars von Trier totálne vyžmýkal pri nakrúcaní filmu Tanečnica v tme, spravila „kuchynskú“ nahrávku Vespertine, koniec vzťahu s výtvarníkom Matthewom Barneym pomohol na svet novej kolekcii ešte intímnejších pesničiek. Volá sa Vulnicura a nie je to jej najoriginálnejší, ale určite najosobnejší album.

Psychologicky aj fyzicky

„Zobudila som ťa uprostred noci, lebo som cítila, že sme naposledy spolu,“ spieva Björk. Opisuje, ako sa nahá prichýlila k partnerovi, aby boli čo najbližšie k sebe, a ako zostane „každý jeden vzájomný dotyk, každá jedna súlož na časovej osi“.

Takéto veci obvykle zostávajú za dverami spálne, ale tentoraz to inak nešlo. Koniec vyše desaťročného vzťahu dvoch výrazných osobností prisilno zamával jednou z nich. Slovo vulnus v latinčine označuje ranu, okrem citovanej skladby History Of Touches stačí pohľad na názvy ďalších (Family, Mouth Mantra) a hosťom nahrávky je Antony Hegarty, spevák s azda najprecítenejším hlasom, aký sa dá momentálne počuť na scéne. Až sa zdá, že speváčka sa rozhodla vydať novinku takmer o dva mesiace skôr nielen preto, že ju piráti  zavesili na web, ale aj preto, že už sa potrebovala zbaviť jej ťažkých tém.

Rozchod s Barneym sa udial na jeseň 2013 a začal sa pretavovať do novej hudby veľmi rýchlo. To je hlavný dôvod, prečo speváčka po ambicióznom konceptuálnom projekte Biophilia, spájajúcom vedu, prírodu a umenie, prišla s osobnými témami.

„Bola som prekvapená, ako dôsledne a emocionálne som to zdokumentovala. Antropológ vo mne zvíťazil a rozhodla som sa zdieľať tie piesne tak, ako sú,“ napísala na facebookovú stránku. „Najskôr som mala obavy, že by mohli byť príliš sebastredné, ale potom mi pripadali univerzálne. Verím, že piesne môžu byť pre niekoho oporou a ukážkou, aký biologický je proces zranenia a jeho liečenia. Psychologicky aj fyzicky.“

Od výtvarníka k muzikantovi

Jedného silného umelca stratila, druhého našla. Venezuelčan Alejandro Ghersi však nie je jej nový životný partner, ale hudobný producent. Zviditeľnil sa pod pseudonymom Arca, okrem vlastného albumu Xen sa vlani výrazne podpísal aj pod ďalšiu originálnu nahrávku – od speváčky FKA twigs.

Islanďanka potvrdila, že má stále cit pre tých najlepších, a Arca sa stal spoluautorom väčšiny z deviatich skladieb. Prejavil sa až v druhej polovici albumu, v tej prvej sa speváčka akoby viac sústredila na texty než na hudbu. Kombinácia sláčikov a elektroniky znie príjemne a stále vysoko prevyšuje štandard popovej scény, no párkrát príde pocit, že toto sme už od Björk v minulosti počuli (napríklad v skladbách Jóga alebo Hyperballad).

Možno sú problémom len vysoké očakávania, na ktoré však svoje publikum navykla sama. S každým doterajším albumom totiž dokázala priniesť niečo nové, odvážne a obťarchané nápadmi. Vulnicura je miestami trochu na istotu. Možno, že Arca ako o generáciu mladší hudobník z prílišného rešpektu nevytiahol v štúdiu vrcholnú alchýmiu, akej je schopný.

Ale na druhej strane sa pokojne môže stať, že poslucháč, ktorý Björk objaví až s týmto albumom a nie je natoľko rozmaznaný jej predchádzajúcou tvorbou, bude absolútne spokojný. Lebo hudby takto suverénne poučenej klasikou aj elektronikou veľa nie je.

Vulnicura je momentálne oficiálne dostupná iba v digitálnej verzii cez iTunes (kde si môžete vypočuť aj ukážky), cédečko a vinyl sa objavia v marci. Či budú obsahovať nejaké bonusy, to sa ešte uvidí, ale na dva jarné bonusy sa už fanúšikovia speváčky tešiť môžu – na retrospektívu jej kariéry v newyorskom Múzeu moderného umenia a na knihu Björk: Archives.

Teraz najčítanejšie